Petržalka - Kopčany

vojnový cintorín z prvej svetovej vojny
     
Název:
Name:
Vojnový cintorín Petržalka - Kopčany Petrzalka - Kopcany Military Cemetery
Originální název:
Original Name:
Vojnový cintorín Petržalka - Kopčany
Obec:
Municipality:
Bratislava Bratislava
GPS souřadnice:
GPS Coordinates:
00°00'00.00"N 00°00'00.00"E
Počet hrobů:
Number of Graves:
?
Počet pohřbených:
Number of Burials:
331
Počet identifikovaných pohřbených:
Number of Identified Burials:
?
Státní příslušnosti pohřběných:
Citizenship of Burials:
Rakúsko-Uhorsko, Srbsko, Taliansko Austria-Hungary, Serbia, Italy
Přístupnost:
Accessibility:
volně přístupno open free
Poznámka:
Note:
- -
Zdroje:
Sources:
Petržalské Noviny, Noviny "METROPOLA Petržalka", Bratislavský Kuriér.
Internet : bratislava.sme.sk
bratislava.sme.sk
www.webnoviny.sk
URL : https://www.valka.cz/Petrzalka-Kopcany-t108396#417546 Verze : 0
Vojnový cintorín z 1. svetovej vojny v Bratislave - Petržalke v časti Kopčany, vznikol ako súčasť vojenského lazaretu, kde sa liečili najmä ťažko ranení a chorí vojaci Rakúsko – Uhorskej monarchie, ale aj iní vojaci bojujúcich strán. Cintorín nebol sanitárny frontový pri bojovej línii, ale v zázemí. Na cintoríne sú pochovaní vojaci ktorí zomreli v rokoch 1916 – 1918 v bratislavskej Posádkovej nemocnici, Divíznej nemocnici a v Kopčanoch.


Na cintoríne je pochovaných spolu 331 vojakov, 9 národností – 122 čechov a slovákov, 53 maďarov, 51 juhoslovanov, 43 rumunov, 16 rakúšanov, 11 talianov, 11 poliakov, 3 nemci a 6 neznámych vojakov.

Po prvý krát bol pietne upravený okolo roku 1922. Z tohto obdobia sa v archíve Vojenského historického ústavu nachádzajú náčrty cintorína. Od svojho založenia až do konca 2. svetovej vojny bol cintorín riadne udržiavaný.
Najmä za 1. ČSR, Bratislavčania sa chodili na cintorín poprechádzať a oddýchnuť si.
Vždy 1. novembra v deň Pamiatky zosnulých sa na cintoríne konali slávnostné bohoslužby a pietná spomienka.


Po 2. svetovej vojne sa cintorín ocitol v prísne stráženom pohraničnom pásme, pretože ležal v tesnej blízkosti hranice s Rakúskou republikou a po roku 1948 v podstate bol neprístupný a pomaly sa vymazával z pamäti Bratislavčanov. Cintorín sa prestal upravovať a bol systematicky zanedbávaný.


Paradoxne po nežnej revolúcii v roku 1989, keď už sa dalo na cintorín chodiť, stal sa terčom vandalov a vykrádačov vojenských hrobov. Jeho stav bol úbohý.


Hlavne na podnet novinára a fotografa Miroslava Košírera, ktorý je aj vedúcim združenia "Zachráňme petržalské bunkre", mesto Bratislava pristúpilo v roku 2005 k obnove tohto vojenského cintorína. Obnova bola zadaná pre Fa. PAMING. Hlavnú finančnú záťaž na obnove cintorína nieslo mesto Bratislava a na obnovu finančne prispelo aj Ministerstvo vnútra SR.


Dňa 04.05. 2009 za prítomnosti čelných predstaviteľov Slovenskej republiky, mesta Bratislavy a obyvateľov Bratislavy bol cintorín otvorený pre verejnosť.

V súčasnosti cintorín opätovne slúži ako zóna oddychu pre obyvateľov Bratislavy a je aj cieľom návštev turistov a členov klubov vojenskej histórie. Znovu tak ako v minulosti na deň Pamiatky zosnulých sa koná aj pietná spomienka na vojakov, ktorí sú tam pochovaní.


Zdroj: Petržalské Noviny, Noviny "METROPOLA Petržalka", Bratislavský Kuriér.
Internet : bratislava.sme.sk
bratislava.sme.sk
www.webnoviny.sk
URL : https://www.valka.cz/Petrzalka-Kopcany-t108396#384761 Verze : 0

Diskuse

Iba malé upozornenie. Verejnosti je to jedno, ale z čisto odborného hľadiska ide o vojnový cintorín. To znamená o cintorín na ktorom sú pochovaní vojaci a štát má povinnosť starať sa o tento cintorín na základe medzinárodných dohôd. Termín vojenský cintorín bežne chápe verejnosť ako cintorín,na ktorom sú pochovaní vojaci. Lenže o vojenský hrob sa štát môže starať určitý počet rokov (podľa toho, ako to stanovuje zákon), potom už túto povinnosť nemá. Po uplynutí zákonnej lehoty preberajú zodpovednosť za hrob príbuzní.
Preto správny názov tu na fóre by mal byť Vojnový cintorín.
URL : https://www.valka.cz/Petrzalka-Kopcany-t108396#384801 Verze : 0
Původní stav hřbitova byl fakt otřesný.


V ČR jsou hroby vojáků a péče o ně ošetřeny zákonem 122/20044 Sb. o péči o válečné hroby a zákonem 256/2001Sb. o pohřebnictví.


Zatím co válečný (vojnový) hrob (v ČR se za válečný hrob počítá jak hrob vojáka tak civilisty který zeřel, padl během vojenských operací nebo v jejich souvislosti, ale také například pamětní desky, pomníky se vzpomínkou na osoby, ale i události) či hřbitov zůstává v péči MO a musí se o něj starat dle mezinárodních smluv, o vojenský se po uplynutí tlecí doby mají postarat příbuzní.


Vzhledem k tomu, že u nás pravděpodobně žádný funkční vojenský hřbitov není, reálně se o hrob starají příbuzní, MO možná platí nájem hrobového místa, resp. jsou tyto hroby od poplatku osvobozeny.


Na Slovensku je situace předpokládám podobná.
URL : https://www.valka.cz/Petrzalka-Kopcany-t108396#384817 Verze : 0
Zajímalo by mě do jaké míry byl zachován původní vzhled hřbitova?
Původně byl okolo každého hrobu betonový obvod.
Podle fotek to ale vypadá na klasický buldozer, všechno srovnat, položit travní koberec, resp. v zadní části fotky vysázet v pravidelných odstupech kříže alá německé hřbitovy z 2. sv. bez ohledu na to kde jsou hroby?
URL : https://www.valka.cz/Petrzalka-Kopcany-t108396#389583 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více