Hrad Vršatec,
leží na strednom Považí, neďaleko Ilavy nad obcou Vršatské Podhradie. Stojí na vysokom vápencovom brale, takmer kolmo padajúceho na obe strany v priesmyku Bielych Karpát. Samotný hrad bol postavený na ochranu cesty vedúcej na moravu. Prvé písomné záznamy sú známe z roku 1316. Hrad patrí k najvyššie postaveným hradom na slovensku.
Staršia časť hradu, tkzv. horný hrad leží v nadmorskej výške 897 metrov nad morom a dolný hrad je o 100 metrov nižšie. Celý areál je chránený skalnatými útesmy a svahmy. Z hradu je veľmi dobrý výhľad do okolia a hovorí sa, že z veže horného hradu v minulosti bolo vidieť všetkých dvanásť považských hradov.
Prvým známym uživateľom hradu bol krajinský súdca Alexander Hedervári.
V roku 1396 král Žigmund založil hrad pánovi Stiborovi zo Stiboríc. Neskoršie boli hradnými pánmi palatín Mikuláš Gara, potom královna Barbora a po Žigmundovej smrti jej dcéra královna Alžbeta, manželka krála Alberta.
Vďaka donácii Mateja Korvína sa v roku 1470 stali majiteľmi hradu na 100 rokov zemani zo Slopnej „Slopnajovci.“ Táto rodina z úcty k majetkom a ako znak vážneho záujmu k správe panstva začala používať predikát „Oroszlán – resp. Vršatský“. Posledným z rodiny bol Imrich Vršatský. Rodina vymrela po meči v roku 1574.
Po jeho smrti sa stal majiteľom hradu tútor Imrich Vršatského „František Jakušic“, ktorý pochádzal z Chorvatska a vyznamenal sa v bojoch proti turkom, po boku krála Mateja. Hrad v danej dobe aj naďalej plnil svoju významnú úlohu v boji proti turkom a chránil panstvo hradu ako aj šlachtu na okoli a obyvateľstvo okolitých dedín pred nájazdami tureckých vojsk a ochránil aj samotného palatína Františka Vešeléniho. Posledným hradným pánom z rodu Jakušic bol tiež Imrich.
Koncom 17. storočia sa novým majiteľom hradu stal cisársky generál Siegfried Krištof Breuner zo Stubingu. Generál dal hrad opraviť, ale už v ňom nebýval a za svoje sídlo si vybral dedinu Pruské, kde si dal postaviť kaštiel. Jeho dcéra Mária Antónia sa vydala za generála Františka Maximiliána Konigsegga z Aulendorfu, ktorý sa stal posledným majiteľom hradu.
V roku 1680 bol hrad vypálený cisárskym vojskom a po niekoľkých rokoch ho opätovne vypálili aj povstalecké vojská Františka Rákoczyho II.
Posledný majiteľ hradu, hrad nepotreboval, a preto aj z taktických príčin súhlasil, aby cisárske vojská hrad v roku 1708 zdemolovali a vyhodili ho do povetria. Tak sa zabránilo tomu, aby sa v budúcnosti hrad stal opäť sídlom povstalcov aj za cenu toho, že z hradu zostala ruina.
V súčasnosti sa z hradu zachovali iba zvyšky paláca na dolnom nádvorí a veže na hornom hrade, ako aj nepatrné zvyšky bývalého opevnenia. Z obytných častí horného hradu sa zachovala klenbová pivnica zasekaná čiastočne do skaly.
Pokračujúcej devastácii ruín hradu napomáha aj mohutný ihličnatý les, ktorý prerastá jeho dolným nádvorím a v lese sa stráca aj to čo z neho ešte zostalo.
Hrad je súčasťou CHKO a preto nie sú povolené z jej strany žiadne zásahy do okolitej prírody.
Zdroj:
sk.wikipedia.org
http://sk.tixik.com/hrad-vrsatec-2355334.htm
www.obroda.sk
http://www.pamiatky.net/?q=node/3&mon=302784
leží na strednom Považí, neďaleko Ilavy nad obcou Vršatské Podhradie. Stojí na vysokom vápencovom brale, takmer kolmo padajúceho na obe strany v priesmyku Bielych Karpát. Samotný hrad bol postavený na ochranu cesty vedúcej na moravu. Prvé písomné záznamy sú známe z roku 1316. Hrad patrí k najvyššie postaveným hradom na slovensku.
Staršia časť hradu, tkzv. horný hrad leží v nadmorskej výške 897 metrov nad morom a dolný hrad je o 100 metrov nižšie. Celý areál je chránený skalnatými útesmy a svahmy. Z hradu je veľmi dobrý výhľad do okolia a hovorí sa, že z veže horného hradu v minulosti bolo vidieť všetkých dvanásť považských hradov.
Prvým známym uživateľom hradu bol krajinský súdca Alexander Hedervári.
V roku 1396 král Žigmund založil hrad pánovi Stiborovi zo Stiboríc. Neskoršie boli hradnými pánmi palatín Mikuláš Gara, potom královna Barbora a po Žigmundovej smrti jej dcéra královna Alžbeta, manželka krála Alberta.
Vďaka donácii Mateja Korvína sa v roku 1470 stali majiteľmi hradu na 100 rokov zemani zo Slopnej „Slopnajovci.“ Táto rodina z úcty k majetkom a ako znak vážneho záujmu k správe panstva začala používať predikát „Oroszlán – resp. Vršatský“. Posledným z rodiny bol Imrich Vršatský. Rodina vymrela po meči v roku 1574.
Po jeho smrti sa stal majiteľom hradu tútor Imrich Vršatského „František Jakušic“, ktorý pochádzal z Chorvatska a vyznamenal sa v bojoch proti turkom, po boku krála Mateja. Hrad v danej dobe aj naďalej plnil svoju významnú úlohu v boji proti turkom a chránil panstvo hradu ako aj šlachtu na okoli a obyvateľstvo okolitých dedín pred nájazdami tureckých vojsk a ochránil aj samotného palatína Františka Vešeléniho. Posledným hradným pánom z rodu Jakušic bol tiež Imrich.
Koncom 17. storočia sa novým majiteľom hradu stal cisársky generál Siegfried Krištof Breuner zo Stubingu. Generál dal hrad opraviť, ale už v ňom nebýval a za svoje sídlo si vybral dedinu Pruské, kde si dal postaviť kaštiel. Jeho dcéra Mária Antónia sa vydala za generála Františka Maximiliána Konigsegga z Aulendorfu, ktorý sa stal posledným majiteľom hradu.
V roku 1680 bol hrad vypálený cisárskym vojskom a po niekoľkých rokoch ho opätovne vypálili aj povstalecké vojská Františka Rákoczyho II.
Posledný majiteľ hradu, hrad nepotreboval, a preto aj z taktických príčin súhlasil, aby cisárske vojská hrad v roku 1708 zdemolovali a vyhodili ho do povetria. Tak sa zabránilo tomu, aby sa v budúcnosti hrad stal opäť sídlom povstalcov aj za cenu toho, že z hradu zostala ruina.
V súčasnosti sa z hradu zachovali iba zvyšky paláca na dolnom nádvorí a veže na hornom hrade, ako aj nepatrné zvyšky bývalého opevnenia. Z obytných častí horného hradu sa zachovala klenbová pivnica zasekaná čiastočne do skaly.
Pokračujúcej devastácii ruín hradu napomáha aj mohutný ihličnatý les, ktorý prerastá jeho dolným nádvorím a v lese sa stráca aj to čo z neho ešte zostalo.
Hrad je súčasťou CHKO a preto nie sú povolené z jej strany žiadne zásahy do okolitej prírody.
Zdroj:
sk.wikipedia.org
http://sk.tixik.com/hrad-vrsatec-2355334.htm
www.obroda.sk
http://www.pamiatky.net/?q=node/3&mon=302784