Osobní eskorta Jeho císařského Veličenstva [1811-1917]

Vznikol v roku 1811 ako kozácky pluk osovnej ocrany ruských cárov a ich rodín. V boji sa prvýkrát osvedčil v bitke národov pri Lipsku v roku 1813, keď francúzska jazda prenikla až k miestu, odkiaľ pozorovali bitku ruský cár, rakúsky cisár a pruský kráľ. Útok Francúzsov odrazil osobný gardový kozácky pluk spoločne s dvoma stotinami kavkazských kozákov. Po porážke Napoleona došlo k reorganizácii útvaru osobnej ochrany ruského cára. Nová jednotka sa skladala z dvoch stotín kubáňskych, dvoch stotín terských kozákov a polstotiny, tvorenej vojakmi z muslimských národov Kaukazu. V čase vojny bol pluk posilnený piatou, zmiešanou stotinou. Konvoj sprevádzal cára pri všetkých verejných i súkromných príležitostiach. Jeho príslušníkov vyberal staničný snem a prednosť dostávali chudobní kozáci a siroty. Po skončení služobnej doby mohol kozák od pluku odísť s 2000 rubľami úspor a založiť si hospodárstvo, alebo mohol zostať v pluku ako ďalejslúžiaci. V čase februárovej revolúcie bola jednotka rozdelená. Časť bola v Mogileve, kde bol práve cár na vrchnom veliteľstve a druhá časť bola v Cárskom Sele, trvalom sídle cárskej rodiny. Zmiešaná postotina vykonávala službu v Kyjeve, na dvore cárovny-vdovy. Svoje ústredné kasárne mal pluk v Petrohrade, v ulici Špalernaja, blízko sídla Štátnej dumy. Sovietska literatúra často preberala názor, že vojaci tohto pluku sa pridali k revolúcii. Vychádzala tak zo skutočnosti, že jednou z delegácií, ktoré takmer neustále prichádzali prejaviť svoju podporu Štátnej dume bola aj delegácia kozákov z kasární. Tí však prišli protestovať proti tomu, že davy na uliciach napádajú ich dôstojníkov. Mnohí z kozáckych dôstojníkov museli pod tlakom udalostí utiecť prezlečení za vojakov do Cárskeho Sela, kde však už tiež prebiehala revolúcia. Už 28. feburára obkľúčili vojaci s červenými zástavami a revolučnými kokardami na uniformách sídlo cárskej rodiny - Alexandrovský palác. Ten bol bránený dvoma stotinami konvoja, dvoma rotami zmiešaného pluku a palácovou políciou. K incidentom však nedošlo. Cr Mikuláš II. sa 8. marca zriekol trónu a už na druhý deň vrchný veliteľ ruských branných síl , generála M.V. Alexejev premenoval pluk na Konvoj vrchného veliteľa a nariadil odstrániť nárameníky s cárskymi iniciálami. Konvoj bol dislokovaný v Mogileve, no často sa dostával do zrážok s revolučnými armádnymi útvarmi a tak bol rozkazom generála Alexejeva rozpustený a odoslaný na územie Kubáňskeho vojska.


AUSKÝ S. A.: Kozáci. Academia, Praha 1999. ISBN 80-200-0766-0, s. 83-84.