Rádiové rušenie

Rušenie rádiových spojov.


Krátky a zjednodušený úvod do problematiky



Základné pojmy:
- Prijímaný signál je signál ktorý by mal byť prijímačom spracovaný, teda signál vysielaný s cieľom dopraviť určitú, prenášanú informáciu príjemcovi.
- Rušivý signál je signál ktorý spôsobuje sťaženie, alebo znemožnenie príjmu prenášanej informácie.
- Rušič je zdroj rušivého signálu (umelý alebo prirodzený).
- Biely šum je spektrum signálov od najnižších frekvencií až po najvyššie používané. Jeho úroveň je v celom spektre takmer rovnaká a ide o úplne náhodný priebeh.
- Modulácia spôsob úpravy základnej frekvencie vysielača tak aby preniesol informáciu. Základné druhy sú amplitúdová modulácia (AM, A1, A2, A3, A3j, SSB) pri ktorej ovplyvňujeme amplitúdu nosnej vlny, jej frekvencia sa nemení, používa sa okrem SSB (A3j) hlavne na rozhlasové vysielanie v pásmach dlhých až krátkych vĺn. Frekvenčná modulácia (FM, F1, F2, F3) pri ktorej je amplitúda konštantná, ale mení sa jej frekvencia. Rýchlosť zmeny a veľkosť zmeny je ovplyvňovaná modulačným signálom. F1 sa používa na prenos dátových signálov v pásmach KV, F2 v pásmach VKV a F3 na prenos hovoreného slova v pásmach VKV a na hornom konci KV asi od 20 MHz. Fázová modulácia (PM, QPM ...) sa podobá na FM, ale mení sa pri nej fázový posun nosnej vlny. V súčasnosti sa používa hlavne na prenos dátových, digitálnych signálov.
- Paket (balík informačných bitov prenášaných v digitálnej forme, najčastejšie doplnený zabezpečovacími bitmi pre kontrolu správneho príjmu).
- Bit elementárny impulz v dvojúrovňovom tvare (logická 1 alebo logická 0) zložením viacerých bitov vzniká slovo – bajt s rôznou dĺžkou podľa sústavy (4, 8, 16 alebo 32 bitov, prípadne iné špeciálne dĺžky bajtu).
- Rádioelektronický boj (REB) – súbor opatrení na zistenie, lokalizáciu a zabránenie komunikácie protivníka.


Rušenie rádiových spojov (rozhlasového vysielania alebo obojsmernej komunikácie) môžeme rozdeliť na niekoľko problémov. Nebudeme sa v tejto stati zaoberať rušením ktoré vzniká nedokonalosťou rádiových zariadení (prijímačov, antén).


Prirodzené rušenie je spôsobované
- elektrostatickýmy výbojmi v atmosfére (blesky),
- slnečnými erupciami
Umelé delíme na:
Neúmyselné ktoré vzniká prevádzkou strojných zariadení komutátory elektrických motorov, zapaľovacie sústavy benzínových motorov, elektronické spínače, impulzné zdroje PC a pod...
Úmyselné je síce v princípe zakázané medzinárodnými zmluvami, ale často je aj tak používané, najmä ako súčasť rádioelektronického boja, alebo ako súčasť bezpečnostných opatrení (pri likvidácii rádiom ovládaných výbušných zariadení). V niektorých prípadoch, ak je to vo verejnom záujme a v obmedzenom rozsahu je povolené (trpené) národnými telekomunikačnými úradmi.
– vytvára sa umelými zdrojmi - rušičmi (vysielačmi), vzniká aj pri jadrovom výbuchu, - umelé rušenie môže byť selektívne alebo širokopásmové.
Selektívne rušenie, hovoríme o ňom v prípade ak je vysielač naladený na konkrétnu frekvenciu, prípadne viacero frekvencií. Pracovná frekvencia sa môže meniť iba moduláciou.
Širokopásmové rušenie je rušenie pri ktorom sa mení frekvencia, prípadne je vyžarované široké spektrum signálov (širšie ako je šírka komunikačného kanálu). Realizuje sa
– šumom,
- skákaním frekvencie,
- rozmietaním frekvencie.
Pri rušení rozhlasových staníc, prípadne klasickej komunikácie protivníka sa používa selektívne rušenie konkrétnych frekvencií. Modulácia rušiča záleží od druhu modulácie ktorú je potrebné zarušiť. Pri AM sa používa rovnako amplitúdová modulácia rušiča najčastejšie rôznymi ostrými zvukmi („cirkulárka“, vrčanie, impulzy), prípadne je kombinovaná aj s FM s malým zdvihom, neprevyšujúcim šírku kanálu. Tento rušiaci signál musí byť minimálne rovnako silný v mieste príjmu, ako je prijímaný signál. Používa sa na zarušenie relatívne malého územia, v opačnom prípade je nutný neúmerne vysoký výkon rušiča. NDR používalo v Berlíne sieť malých vysielačov s výkonom do 100 W na takéto rušenie. Pre rušenie Slobodnej Európy, Hlasu Ameriky a pod. na území ČSSR boli používané vysielače v Poľsku, ZSSR, Maďarsku, s výkonmi rádovo desiatky až stovky kW. Modulácia bola najčastejšie „vrčákmi“. V pásmach VKV a v prípade rušenia FM je používaná často nemodulovaný signál. Je to dané tým, že prijímač pre FM pracuje s plným zosilnením a tým si vyberie ten silnejší z prijímaných signálov. Slabší signál je v tomto prípade úplne, alebo takmer úplne potlačený.
Pri selektívnom rušení protivníka je nutné neustále monitorovanie pracovnej frekvencie ale aj ostatných, aby bolo možné vyhodnotiť, či sa protivník nepreladil na inú frekvenciu. Monitorovanie je nutné vykonávať v takom mieste a takým spôsobom, kedy nie je monitorovacie zariadenie výrazne ovplyvňované vlastným rušičom.
Rušenie rozmietaním je pomerne zastaralá metóda používaná v súčasnosti iba zriedkavo, alebo v špeciálnych prípadoch ak treba zarušiť pomerne malý počet susedných komunikačných kanálov. Pri tomto rušení je pracovná frekvencia menená plynule v určitom rozsahu. Rozmietanie sa robí sínusovým, trojuholníkovým alebo pílovým signálom.
Rušenie skákaním frekvencie je moderný spôsob pri ktorom pracovná frekvencia rušiča je menená skokmi podľa určitého algoritmu. Používa sa na rušenie mobilných telefónov, komunikácie „hopingových“ staníc a iných pri ktorých je predpoklad použitia určitých presných frekvencií. Pri tomto rušení je možné v rušenom úseku niektoré frekvencie zakázať, napríklad ak ide o zabezpečenie komunikácie vlastných prostriedkov. Tento spôsob je používaný napríklad pri návštevách amerického prezidenta a pri jeho presunoch, kedy na určitých frekvenciách rušeného úseku komunikuje jeho ochranka. Výhodou je možnosť intenzivnejšieho rušenia niektorých frekvencií v porovnaní s ostatnými.
Rušenie bielym šumom je najefektívnejšie rušenie, ale energeticky najnáročnejšie. Používa s napríklad na vytvorenie ochranného dáždnika pri likvidácii nástražných výbušných zariadení, aby bolo vylúčené, že v medzerách vznikajúcich rozmietaním alebo skákaním frekvencie vznikne nezarušené okno počas ktorého je na frekvencii prijatý užitočný signál. Prakticky sa používa v malých úsekoch frekvenčného pásma. Typickým príkladom je rušenie mobilných telefónov v pásmach 900 a 1800 MHz napríklad v miestnosti kde prebieha rokovanie. Ostané frekvencie sú nerušené a mobil sa vtedy chová ako keby bol mimo dosahu buňky. Výkon rušiča je pomerne veľký z dôvodu že tento je rozložený v relatívne širokom spektre oproti skákavému rušeniu.
Najväčší problém rušenia je vytvorenie silného rušivého signálu na frekvencii prijímaného signálu tak, aby nebola prenesená kompletná informácia ani pri viacnásobnom opakovaní (napríklad pri paketoch). Digitálne prevádzky je podstatne ťažšie zarušiť skákaním alebo rozmietaním frekvencie. Je tu potreba zarušenia aspoň 60% prenášaného paketu. Pritom moderné zariadenia pakety opakujú a sú schopné si správny paket zložiť z viacerých opakovaní.
Pritom si musíme uvedomiť, že na dosiahnutie dvojnásobnej sily signálu v nezmenených podmienkach je nutné zvýšiť výkon vysielača až štvornásobne.
Pomery sily prijímaného k rušiacemu signálu potrebné pre prenos informácií:
Rozhlas 30:1
Bežná rádiotelefónia 25 až 15:1 podľa individuálnych schopností operátora
Strojová telegrafia (ďalekopis) s použitím frekvenčnej modulácie 10:1
Rýchlotelegrafia 2,5:1
Sluchový príjem telegrafie (morzeovka) 2 až 0,7:1 podľa individuálnych schopností operátora


Skúsenosti s použitím rušiča pracujúceho skákaním tak, aby nebola prenesená informácia slúžiaca na zopnutie signalizačného obvodu, prípadne na úplné zarušenie hlasovej komunikácie. Je udávaná vzdialenosť rušiča od rušenej rádiostanice tak, že rušená rádiostanica sa nachádza na osi nerušená rádiostanica – rušič, medzi nerušenou rádiostanicou a rušičom.
Výkon rušiča vyžiarený anténou 20W
Použitá anténa: širokopásmová, smerová, vyžarovací lalok 45 stupňov


Vzdialenosť rádiostaníc bola taká, aby vytvorili silu signálu pre pomer signál šum 20dB (10 x silnejší signál ako šum v pozadí) bez umelého rušenia.


Mobilný telefón 30 až 40 m podľa typu telefónu
Diaľkové ovládanie z hračiek, 27 MHz, do 500 m (pri zapnutí rušiča bol signalizačný obvod
zopnutý signálom rušiča v 80 až 90% prípadov)
Rádiostanica MOTOROLA (digitál) 25 až 30 m
Rádiostanica MOTOROLA (analog) 80 m
Rádiostanica RF10 (hovor) 75 až 90 m
Rádiostanica RF10 (data) 60 m
Rádiostanica R105 (hovor) 200 m


Pri prevádzke hlasom (hovor) sú udané približne stredné hodnoty získané 4 operátormi (1 bol profesionálny).



Zdroje: vlastné poznatky z praxe. Rudolf Major, Krátkovlnné sdělovací přijímače, SNTL Praha 1957. Miloslav Kovařík, Příručka rádiového spojení, Naše vojsko Praha 1965
Rádiové rušenie - Rušenie skokmi

Rušenie skokmi
Rádiové rušenie - Rušenie šumom

Rušenie šumom
URL : https://www.valka.cz/Radiove-rusenie-t124175#423110 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více