23. 1. 1881 – 27. 4. 1937
Marxistický teoretik, jeden z vodcov talianskej robotníckej triedy a spoluzakladateľ Komunistickej strany Talianska. Koncom roka 1926 ho za revolučnú činnosť uväznili a roku 1928 ho fašistický tribunál odsúdil na dvadsať rokov väzenia. Na základe niekoľkých amnestií ho roku 1937 s podlomený zdravím prepustili na slobodu, takže po niekoľkých dňoch umrel. Vo väzení napísal náčrty k viacerým filozofickým, histor. a literárnym prácam, ktoré vyšli neskôr pod názvom Zošity z väzenia (32 husto popísaných zošitov). Vo svojich teoretických prácach sa kriticky zaoberal vulgarizáciou problému vzájomných vzťahov základne a nadstavby, veľa pozornosti venoval postaveniu a úlohe inteligencie v spoločnosti, úlohe spoločenských ideí v dejinách a kultúrnej revolúcii. K rozpracovaniu hegemónie proletariátu ho viedla požiadavka, aby sa nechápala iba ako mocenské donútenie, ale ako súhrn morálnych kultúrnych a intelektuálnych väzieb, ktoré spoluvytvárajú prirodzenú formu ľudského života. Osobitnú pozornosť venoval problematike spojenia teórie a praxe z aspektu vzťahu robotníckej triedy a inteligencie. Gramsci venoval pozornosť aj boju za národné oslobodenie a zjednotenie Talianska v 19. Storočí.
Marxistický teoretik, jeden z vodcov talianskej robotníckej triedy a spoluzakladateľ Komunistickej strany Talianska. Koncom roka 1926 ho za revolučnú činnosť uväznili a roku 1928 ho fašistický tribunál odsúdil na dvadsať rokov väzenia. Na základe niekoľkých amnestií ho roku 1937 s podlomený zdravím prepustili na slobodu, takže po niekoľkých dňoch umrel. Vo väzení napísal náčrty k viacerým filozofickým, histor. a literárnym prácam, ktoré vyšli neskôr pod názvom Zošity z väzenia (32 husto popísaných zošitov). Vo svojich teoretických prácach sa kriticky zaoberal vulgarizáciou problému vzájomných vzťahov základne a nadstavby, veľa pozornosti venoval postaveniu a úlohe inteligencie v spoločnosti, úlohe spoločenských ideí v dejinách a kultúrnej revolúcii. K rozpracovaniu hegemónie proletariátu ho viedla požiadavka, aby sa nechápala iba ako mocenské donútenie, ale ako súhrn morálnych kultúrnych a intelektuálnych väzieb, ktoré spoluvytvárajú prirodzenú formu ľudského života. Osobitnú pozornosť venoval problematike spojenia teórie a praxe z aspektu vzťahu robotníckej triedy a inteligencie. Gramsci venoval pozornosť aj boju za národné oslobodenie a zjednotenie Talianska v 19. Storočí.