Prvá bitka pri St. Albans [1455]

Dlhoročné rozpory medzo dvoma rozhodujúcimi klanmi anglickej šľachty, ale predovšetkým neschopná vláda kráľa Henricha VI. priviedla Anglické kráľovstvo na pokraj vojny. Pred bitkou pri St. Albans nikto netušil, že sa začína krvavá vojna, ktorá bude trvať 30 rokov.


V apríli 1453 bol zvolaný parlament do Leicesteru, bašty Lancasterovcov. Yorka a Salisburyho už zase prestali volať na zasadnutia kráľovskej rady. Bolo jasne, že nejde o normálne zasadnutie parlamentu. Pozvánky dostali iba Yorkovi nepriatelia. York cítil, že je to pasca. Kráľ prišiel do Leicesteru v deň otvorenia parlamentu. Počas cesty mu bolo doručené posolstvo yorkistických pánov, ktorí sa sťažovali, že boli vylúčení z rokovania parlamentu a žiadali kráľa, aby odstránil zo svojej blízkosti zradcov, ako je Somerset. Po tom nech je zvolaná skutočná rada zo všetkými významnými šľachticmi, na ktorej by sa prerokovali súčasne rozpory. Ak kráľ príjme ich posolstvo sú ochotní rozpustiť svoje družiny.


Zatiaľ čo kráľ a rada rozmýšľali, čo urobiť postupovala Yorkova armáda o sile asi 3000 mužov do oblasti Hertfordshire. York posla za kráľom ďalšie posolstvo. Znova ho uistil o svojej vernosti, ale žiadal spravodlivosť a odsúdenie Somerseta. Nervózny panovník vymenoval za veliteľa kráľovskej armády vojvodu Buckinghama a postupovali k St. Albans. K tomuto mestu dorazila kráľovská armáda 22. mája 1455. Obe armády sa pripravili k boju.


Vojsko oboch protivníkov malo zhruba rovnaké zloženie. Prevažovali lukostrelci, v pomere 6-10 na jedného iného vojaka. Obe strany používali podobnú taktiku, takže účinok lukostrelcov nebol, v boji až taký rozhodujúci. Začali sa používať palné zbrane. Prvé palné delá a strelne ručne zbrane boli používané na začiatku bitky s cieľom nalomiť protivníka pred rozhodujúcim stretom pechoty. Vojska sa obvykle postavili proti sebe rozdelené do troch častí – ľavé krídlo, stred a pravé krídlo. Na pochode tieto oddiely tvorili predný voj, hlavný voj a zadný voj. Kvôli streľbe lukostrelcov bojovala aj šľachta väčšinou peši. Niekedy si lepší stratégovia nechávali malú jazdeckú zálohu, ktorú občas bolo možné použiť k obchvatu, ale väčšina vojvodcov bojovala konzervatívnym spôsobom a jednoducho. Po úvodnej prestrelke sa zvyčajne obe armády zrazili v boji muža proti mužovi.


V bitke pri St. Albans bojovali za kráľa títo významní šľachtici: vojvoda zo Somersetu, vojvoda z Buckinghamu, Edmund Tudor knieža z Richmondu, kniežatá z Northumberlandu, Wiltshiru a Devonu, lord Clifford a lord Dudley. Na Yorkovej strane bojovali kniežatá zo Salisbury a Warwicku a vikomt z Bourchier. Kráľ podporovala väčšia časť šľachty, ale York mal viacej vojakov. A to sa k jeho armáde ešte nepripojil vojvoda Norfolk so svojimi oddielmi.


Veliteľ kráľovej armády neveril, že York pozdvihne zbraň voči panovníkovi. S armádou vošiel do mestečka St. Albans. Zabarikádovali bočné ulice a čakali. Yorkova armáda sa zoradila východne od mesta. Prvá bitka vojny ruží sa začala po krachu vyjednávania. Tentokrát ani jedna strana neustúpila. Podľa očitých svedkov bola bitka pri S. Albans skôr pouličnou zrážkou, ktorú vybojovali zväčša lukostrelci. Celá zrážka netrvala ani pol hodiny.



Bitka začala útokom Warwickovych oddielov cez záhrady na barikády, ktoré blokovali vstup do mesta. Útok bol krytý silnou streľbou Yorkovych lukostrelcov. Warwickove oddiely sa dostali do mesta a jeho lukostrelci začali vražednú streľbu zblízka na kráľovské oddiely. Línia kráľovskej armády sa začala rozpadať. Mesto zaplnili Yorkove jednotky. Začal sa hon na dôležitých nepriateľov. Veľké koruhvy šľachticov boli dostatočne dobrým identifikačným znakom. Vojvodu Somerseta ubili pred hradnou krčmou. Lorda Clifforda a knieža z Northumberlandu si vychutnali ich nepriatelia Nevillovci. Oboch ich našli a zabili. Kráľa našli krvácať po rane od šípu v strede trhoviska. Všetci ho opustili, dokonca aj strážca jeho koruhvy. Vojvoda z Buckinghamu bol tiež zajatý. Kráľovská armáda sa rozutekala a York mohol zhodnotiť svoje prvé víťazstvo.


Zdroje:
Neillands, R.: Války růží. Praha: Naše vojsko, 1992
http://en.wikipedia.org/wiki/Wars_of_the_Roses
http://www.wars-of-the-roses.com/