Dumitrescu, Petre

     
Příjmení:
Surname:
Dumitrescu Dumitrescu
Jméno:
Given Name:
Petre Petre
Jméno v originále:
Original Name:
Petre Dumitrescu
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
generál General
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
- -
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
- -
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
18.02.1882 Dobridor, Dolj /
18.02.1882 Dobridor, Dolj /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
15.01.1950 Bukurešť /
15.01.1950 Bucharest /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
velitel 1. a 3. armády
generální inspektor dělostřelectva
Commander of 1st and 3rd Army
Inspektor-general of Artillery
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
nejúspěšnější rumunský generál 2. sv. války
nositel Rytířského kříže s dubovou ratolestí
Most successful Romanian general during World War II
Recipient of Knight's Cross with Oak Leaves
Související články:
Related Articles:
Zdroje:
Sources:
http://ro.wikipedia.org/wiki/Petre_Dumitrescu
http://www.worldwar2.ro/generali/?article=98
URL : https://www.valka.cz/Dumitrescu-Petre-t24870#91909 Verze : 0
     
Příjmení:
Surname:
Dumitrescu Dumitrescu
Jméno:
Given Name:
Petre Petre
Jméno v originále:
Original Name:
Petre Dumitrescu
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR
Průběh vojenské služby:
Military Career:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vyznamenání:
Awards:
Poznámka:
Note:
- -
Zdroje:
Sources:
https://en.wikipedia.org/wiki/Petre_Dumitrescu
www.tracesofwar.com
URL : https://www.valka.cz/Dumitrescu-Petre-t24870#488259 Verze : 0
General Petre Dumitrescu



*18.02.1882 Dobridor, Dolj
+15.01.1950 Bukurešť


Generál Petre Dumitrescu sa narodil 18. februára 1882 v Dobridore, Dolj. V roku 1901 začal mladý Dumitrescu študovať na dôstojníckej škole pre artilériu a inžinierstvo, ukončil ju v roku 1903 v hodnosti podporučík. V roku 1906 ho povýšili na poručíka a v roku 1911 na kapitána. Bol prijatý na Vojenskú akadémiu, ktorú ukončil v roku 1913. Počas prvej svetovej vojny mal hodnosť kapitána (od roku 1916).


Následne postupne stúpal po rebríčku vojenskej hierarchie: podplukovník v roku 1920, brigádny generál v roku 1930, generálmajor v roku 1937. Po tom, čo vo viacerých európskych hlavných mestách (Paríž, Brusel) slúžil ako vojenský atašé, bol v medzivojnovom období pridelený v roku 1940 k veliteľstvu 1. armády .


25. marca 1941 prevzal generálporučík Petre Dumitrescu 3. armádu, ktorej velil v podstate počas celej protisovietskej vojny. Počas kampane v 1941, okupovala opätovne jeho armáda severnú Bukovinu a následne prekročili rieku Dnester, zatiaľ čo boje v Besarábii pokračovali. Dumitrescova armáda bola podriadená 11. armáde, ktorej chránili ľavé krídlo počas postupu k rieke Bug a potom ku Dnepru. V septembri zabránili sovietskemu pokusu dostať sa na východný breh rieky a za 11. armádu. Následne pokračovali v postupe a dorazili na Nogajskú step, severne od Krymu. Tam sa zúčastnili bojov o Azovské more, ktoré vyvrcholili zničením dvoch sovietských armád (9. a 18.). Až do 10. októbra 1941 postúpila 3. armáda o 1700 km, pričom vybojovala štyri veľké bitky a 42 menších stretov, nepriateľovi spôsobili straty presahujúce 20.000 mŕtvych a 40.000 ranených. Zajali 15.565 zajatcov, nerátajúc tých, ktorých odovzdali Nemcom. Ukoristili tiež 149 tankov, 128 delostreleckých zbraní, 277 ťažkých guľometov a 367 ľahkých guľometov. Rumunské straty čítali 10.541 mužov (2.555 mŕtvych, 6.201 ranených a 1.785 nezvestných). Dumitrescu bol druhým Rumunom, ktorý obdržal Rytiersky kríž (prvým bol maršál Antonescu). 17. októbra 1941 bol tiež vyznamenaný rádom Mihai Viteazul 3. stupňa.


18. júla 1942 bol povýšený do hodnosti generála, čím sa stal najvyšším rumunským veliteľom, hneď po maršálovi Antonescovi (po tom, čo generál Iosif Iacobici rezignoval). Zúčastnil sa letnej ofenzívy roku 1942, kde chránil pravé krídlo nemeckej 17. armády. Postupovali pozdĺž pobrežia a 15. septembra dobili Tamanský poloostrov, vytvoriac líniu so silami Osy medzi Krymom a Novorossijskom. Velenie armády a časť jednotiek boli presunuté do sektoru severne od Stalingradu, blízko záhybu Donu. Rumunské jednotky, ktoré už v oblasti boli, boli podriadené generálovi Dumitrescovi. Celkovo mal pod svojím velením 152.492 Rumunov a 11.211 Nemcov, no línia, ktorú mal chrániť, bola príliš dlhá a nad možnosti 3. armády. Jeho hlásenia o rozostavení sovietskych vojsk pred jeho jednotkami a opakované návrhy na eliminovanie sovietskeho predmostia v oblasti Klečkaja nemecké vrchné veliteľstvo ignorovalo. 19. novembra 1942 zahájil sovietsky Juhozápadný front zimnú ofenzívu a prerazili cez rumunské línie, hoci tieto miestami neoblomne odolávali a armádne rezervy organizovali protiútoky. Generálovi Dumitrescovi sa napriek všetkému podarilo zo zvyšných vojsk zorganizovať líniu na rieke Čir a dokonca sa zúčastnili operácie Zimná búrka, ktorá sa však nakoniec nevydarila.V roku 1942 tiež obdržal rád Steaua Romaniei prvej triedy.


V decembri 1943 bola 3. armáda umiestnená na samom juhu Východného frontu, na Dnepri. Potom nastal strategický ústup na západ, kedy chránili pobrežie a na jar 1944 bola frontová línia stabilizovaná na Dnestri. Bolo to v dobe, kedy obdržal rád Mihai Viteazul 2. triedy a Dubové ratolesti k Rytierskemu krížu.V roku 1943 obdržal rád Coroana Romaniei Grand Cross class.
Bol tiež jediným rumunským generálom, s výnimkou maršála Antonesca, ktorý mal pod svojím velením (armádna skupina Dumitrescu) nemeckú armádu (6.) a bol jedným z troch rumunských generálov, ktorí obdržali Dubové ratolesti k ich Rytierskym krížom. 3. ukrajinský front začal s ofenzívou 20. augusta a jeho jednotky boli donútené stiahnuť sa. Po tom, čo bolo vyhlásené prímerie, pokúsil sa dostať jeho armádu čo najďalej od Sovietov a zabrániť akýmkoľvek dohodám. Vo svojich snahách však nebol úspešný, časť 3. armády bola obkľúčená. Okolo 130.000 rumunských vojakov bolo zajatých (číslo zahŕňa aj jednotky 4. armády) po tom, čo Rumunsko opustilo tábor Osy a rumunské jednotky bojovali proti Nemcom. Zvyšky armády dorazili po mnohých dňoch pochodov a bojov, počas ktorých zajali 4.500 Nemcov, do oblasti Ploiesti a Bukurešte.


Tri týždne po udalostiach z 23. augusta 1944 bol penzionovaný. 15. mája 1946 bol Petre Dumitrescu obvinený z vojnových zločinov. V nasledujúcom procese ho nakoniec kvôli nedostatku dôkazov oslobodili. 15. januára 1950 skonal vo svojom dome v Bukurešti.



pramene,foto:http://en.wikipedia.org/wiki/Petre_Dumitrescu
URL : https://www.valka.cz/Dumitrescu-Petre-t24870#298860 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více