> Použitie vrtulníkov proti obrneným cieľom

Rozpočet tohoto webu pro rok 2018 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 0,- Kč Chci přispět
Za posledních 7 dní bylo 572 příspěvků vloženo, 2226 editováno a 2002 zmoderováno. Statistiky
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb

> Použitie vrtulníkov proti obrneným cieľom

    Avatar
    Použitie vrtuľníkov proti obrneným cieľom:



    Rôznorodému určeniu a bojovému použitiu vrtuľníkov odpovedá i široká škála hlavňovej, protitankovej, protipozemnej a protileteckej výzbroje. Na boj s tankami a obrnenými prostriedkami je určená protitanková výzbroj vrtuľníkov, ktorú tvoria predovšetkým protitankové riadené strely, ale aj neriadené rakety.


    Protitankové riadené strely :


    Predstavujú kľúčovú zbraň vrtuľníkov pre ničenie nielen obrnených, ale aj mnohých ďalších cieľov. Prvá generácia PTRS s povelovým navádzaním sa dnes prakticky nepoužíva. Najrozšírenejšie typy patria do tzv. druhej generácie a majú poloautomatické navádzanie s prenosom riadiacich signálov po vodiči alebo rádiom. U tejto kategórie sa činnosť strelca obmedzuje na udržanie stredu zameriavača na cieli. Korekcia dráhy letiacej RS na tento zámerný bod potom už prebieha automaticky. Nevýhodou je, že strelec musí cieľ sledovať počas celej doby letu RS, čím je vrtuľník vystavený pôsobeniu PL zbraní nepriateľa. Tento problém čiastočne odstraňuje americká PTRS Hellfire dvaapoltej generácie s laserovým navedením. Vrtuľník môže napríklad zo skrytu za terénnou prekážkou odpáliť RS na dopredu známu pozíciu cieľa. RS je potom navádzaná po laserovom lúči, ktorý je odrážaný od cieľa, pričom cieľ môže byť ožarovaný z iného vrtuľníka alebo pozemného zdroja. Týmto spôsobom sa výrazne redukuje ohrozenie vrtuľníka vypúšťajúceho RS. Tretia generácia PTRS, reprezentovaná napríklad vyvíjaným západoeurópskym typom TRIGAT LR, túto nevýhodu odstráni úplne. Po zameraní na cieľ a následnom odpálení sa RS navádza už úplne automaticky.


    Typ..................Dosah (m)........Rýchlosť (m/s). Prieb. (mm) Navedenie


    9M17P Falanga... 600 – 4 000.....150................ 500... povelové / rádiové
    9M114 Šturm..... 450 – 6 000.....330................600....poloautom. / rádio
    9M120 Vichr........500 – 8 000....360.................900...............laser
    AG114A Hellfire...500 – 6 000....300.................700–1200..poloakt. / laser
    Hot.................... 400 – 4 000....240.................600-1 000.poloaut.povodiči
    Tow................... 500 – 4 000....280.................800..........poloautomat.


    Neriadené rakety :


    Neriadené, rotáciou stabilizované rakety, dnes už výhradne s motormi na TPH, tvoria tretiu najdôležitejšiu zbraň vrtuľníka a používajú sa predovšetkým na ničenie plošných alebo menej odolných cieľov. Nachádzajú ale uplatnenie i v boji s tankami a poľnými opevneniami. Neriadené rakety sú najviac zastúpené v kalibroch 37, 57, 68, 70, 80 a 81 mm. prakticky výlučne sú transportované a vypúšťané z viachlavňových trúbkových odpaľovacích zariadení a v zadnej časti majú roztvárateľné stabilizačné plochy. Okrem bežných trieštivo – trhavých alebo kumulatívnych bojových hlavíc sa u nových konštrukcií používajú i priebojné jadrá z ťažkých kovov ( wolfrám, ochudobnený urán ), alebo špeciálne šípky, prerážajúce pancier svojou vysokou kinetickou energiou.


    Varianty použitia bojových vrtuľníkov :


    Bojové vrtuľníkmi majú vysokú pohyblivosť, mohutnú palebnú silu a sú schopné s vysokou účinnosťou ničiť tankovú techniku. Jednou z hlavných úloh bojových vrtuľníkov je palebná podpora pri ničení tankovej techniky v súčinnosti s bojovými lietadlami a ostatnými palebnými prostriedkami. Bojové vrtuľníky však môžu plniť i ďalšie úlohy a to predovšetkým ničiť prostriedky PVO a podieľať sa na vedení rádioelektronického boja.


    V príprave bojových vrtuľníkov na plnenie bojových úloh zaujímajú priestor, ktorý je vzdialený 30 – 50 km od predného okraja obrany. Pred začatím útoku sa premiestňujú do priestorov vzdialených 15 – 25 km od predného okraja. Bezprostredne pred začatím bojovej činnosti bojové vrtuľníky prelietavajú do vyčkávacích priestorov, ktoré musia umožňovať dostatočný kryt a možnosť manévru na vykonanie útoku. Z priestoru, vzdialeného 3 – 5 km od predného okraja uskutočňujú bojové vrtuľníky skryté východiskové postavenia na útok , ktoré musia zabezpečovať ich ochranu pred vojskovou PVO. Prieskumné vrtuľníky po upresnení cieľov odovzdávajú signál bojovým vrtuľníkom na zaujatie palebných postavení, ktoré si volia samostatne velitelia vrtuľníkov. Príletové trasy do palebných postavení musia byť skryté a musia znemožňovať zistenie vrtuľníkov vizuálnym pozorovaním.


    Roj bojových vrtuľníkov pôsobí na úseku širokom 4 – 10 km, do hĺbky až 10 km, skupina do hĺbky 30 km a letka do hĺbky až 50 km. Veľkosť priestoru bojovej činnosti sa mení podľa charakteru bojovej činnosti a členitosti terénu.


    Bojové úlohy sa plnia postupným útokom z rôznych smerov, súčasným útokom z dvoch smerov alebo kombináciou oboch spôsobov. Postupný útok z rôznych smerov sa využíva pri ničení bodových a malorozmerných cieľov. Súčasný útok z dvoch smerov sa používa vtedy, ak je požadovaná veľká hustota paľby na cieľ v krátkej dobe.


    Pri lete z vyčkávacieho priestoru do postavenia na vykonanie útoku letia vrtuľníky v prízemných výškach a využívajú členitosť terénu pre skrytý prílet. V postavení na vykonanie útoku stúpajú do potrebnej výšky. K ničeniu tankov používajú PTRS a NRS. Z hľadiska účinnosti a možnosti viesť paľbu mimo účinný dostrel prostriedkov vojskovej PVO alebo tankových zbraní je najvýhodnejšie použitie PTRS, ktoré však vyžadujú priamu viditeľnosť cieľov od zamerania až po zásah. Najvýhodnejšia vzdialenosť pre začatie streľby je 3 - 4 km od cieľa. K zníženiu účinnosti prostriedkov PVO budú vrtuľníky najnebezpečnejších úsekoch letu používať prostriedky rádioelektronického boja. PVO budú vrtuľníky prekonávať predovšetkým v priestoroch, v ktorých boli prostriedky PVO umlčané údermi taktického letectva alebo paľbou delostrelectva.



    Ničenie tankovej techniky vykonávajú bojové vrtuľníky týmito spôsobmi útokov :


    útok z vodorovného letu – vrtuľníky prilietavajú v malých výškach do priestoru cieľa zvýšenou rýchlosťou. Bočné rozostupy medzi vrtuľníkmi bývajú 100 m a viac, rozdiel letových výšok je 30 m a viac. Ciele ničí striedavým odpaľovaním riadených a neriadených striel zo vzdialenosti maximálneho dostrelu. Tento spôsob sa využíva proti tankovým jednotkám, ktoré nie sú pripravené k obrane ( napr. počas presunu alebo v priestore sústredenia ).


    útok z kĺzavého letu – vrtuľníky prilietajú do priestoru z využitím členitosti terénu. Vo vzdialenosti 5 000 – 5 500 m od cieľa vykonajú výskok, ktorého výška je závislá na terénnych podmienkach a býva väčšinou 50 – 80 m nad terénom. Ničenie z kĺzavého letu začína za letu maximálnou rýchlosťou pod uhlom 15° až 20° vo vzdialenosti 1000 – 1500 m pri použití PTRS, neriadených striel alebo palubnými kanónmi zo vzdialenosti 500 – 2 500 m od cieľa. Seč môže byť vykonávaná s preletom alebo bez preletu cieľa. Tento spôsob sa využíva pred začatím činnosti tankových jednotiek.

    útok z visu – vrtuľník vystúpi zo skrytu vertikálnym letom do optimálnej výšky pre streľbu PTRS. Odpáli a navádza PTRS na maximálny dosah. Tento spôsob je veľmi presný. Vrtuľník je však pomerne dlhú dobu cieľom pre prostriedky PVO ( 45 – 60 sekúnd ). Bojový vrtuľník môže pri útokoch z visu uskutočňovať rýchlu alebo vlnovú paľbu, ktorých účelom je postreľovať veľké množstvo obrnených cieľov v krátkom čase. Z vrtuľníka môže byť navádzaných súčasne niekoľko PTRS s prihliadnutím na možnosti streleckého a riadiaceho systému. Po odpálení salvy PTRS klesá vrtuľník do skrytu a uskutočňuje manéver stúpaním do visu v inom mieste s využitím momentu prekvapenia.


    útok zo stúpavého letu - bojové vrtuľníky ju využívajú zriedka, väčšinou len pri ničení cieľov leteckými pumami, predovšetkým tankových jednotiek v oporných bodoch a palebných postaveniach. Vrtuľníky sa k cieľu približujú letom v prízemných výškach. Letecké pumy sú zhadzované pri stúpaní vrtuľníkov z výšky 500 m a viac pri rýchlosti 180 – 200 km/h. Výška zhodu je závislá na type použitých púm. Vzhľadom na bezprostredné priblíženie vrtuľníkov k cieľom sa zvyšuje pravdepodobnosť ich zasiahnutia PVO.


    Bojový vrtuľník je pri útoku na tank schopný nastúpať do potrebnej výšky za 5 – 14 sekúnd, určiť vzdialenosť cieľa a previesť vyrovnanie za 5 – 12 sekúnd, zamieriť, vystreliť a naviesť PTRS za 12 – 16 sekúnd a klesnúť do úkrytu za 4 – 8 sekúnd. Maximálna doba, počas ktorej je vrtuľník vystavený prieskumu a paľbe PVO je 26 – 60 sekúnd. Pretože najpravdepodobnejšie je nasadenie vrtuľníkov v skupinách, môže sa táto doba predĺžiť u skupiny dvoch až štyroch vrtuľníkov o 20% – 30%.
    Voľba spôsobu útoku na obrnené ciele je závislá na poveternostných podmienkach a teréne. K ďalším dôležitým faktorom, ktoré budú ovplyvňovať voľbu seče, bude predovšetkým patriť rozmiestnenie a účinnosť prostriedkov PVO, počet vrtuľníkov pri plnení bojovej úlohy, ich prístrojové vybavenie, použité zbraňové systémy a podobne.
    Najčastejšie používanou bojovou jednotkou je roj bojových vrtuľníkov a tú zabezpečujú prieskumné vrtuľníky.
    K najvýhodnejším bojovým zostavám roja bojových vrtuľníkov patria zostavy „prúd vrtuľníkov“ a „línia vrtuľníkov“, lebo im umožňuje meniť rozostupy a vzdialenosti a pružne manévrovať výškou a rýchlosťou letu. V zovretých bojových zostavách sú rozostupy a vzdialenosti medzi vrtuľníkmi 15 – 25 m a v rozovretých zostavách až 45 m. Pri lete v prízemných výškach sa rozostupy a vzdialenosti zväčšujú až na 300 m. Pri spoločnej bojovej činnosti s prieskumnými vrtuľníkmi lietajú bojové vrtuľníky prevažne v bojovej zostave „prúd vrtuľníkov – voľný lov“.
    Pri spoločnej bojovej činnosti pôsobí spravidla roj bojových vrtuľníkov a roj prieskumných vrtuľníkov s rojom bojových lietadiel. Prieskumné vrtuľníky zisťujú a odovzdávajú údaje o činnosti nepriateľa, o rozmiestnení prostriedkov PVO. Bojové vrtuľníky najskôr ničia a umlčujú prostriedky PVO a upresňujú ciele bojovým lietadlám. Bojovú činnosť vedú spravidla vo dvojiciach, PTRS odpaľujú z prízemných výšok na maximálnu vzdialenosť.

    Velenie NATO vypracovalo koncepciu použitia bojových vrtuľníkov v rámci spojených leteckých útočných skupín.


    Spoločná činnosť má nasledujúce prvky :


    · Posádka prieskumného vrtuľníka alebo lietadla zistí cieľ. Podá jeho polohu a charakteristiku bojovým vrtuľníkom a lietadlám vo vyčkávacom priestore a v priestore strehu zo vzduchu.
    · Bojové vrtuľníky priletia z vyčkávacieho priestoru k cieľom v prízemných výškach 25 – 50 m a vykonajú útok predovšetkým na prostriedky PVO.
    · Bojové lietadlá po upresnení cieľa posádkami prieskumných a bojových vrtuľníkov vykonajú útok v 2. poradí s využitím riadených striel MAVERICK na vzdialenosť 12 -26 km.
    · V priebehu útoku pozorujú posádky prieskumných vrtuľníkov bojisko, riadia boj a zisťujú výsledky útokov. Dávajú tiež výstrahu o lietadlách nepriateľa.


    Zdroj :
    ZDOBINSKÝ, Michal. 1994. Vrtulníky. Praha : Magnet – Press, 1994. s.18 – 215.
    MODROCKÝ M. Súčastný stav a perspektívy vývoja bojových vrtuľníkov v zahraničných armádach. Liptovský Mikuláš: Vojenská Akadémia,1996
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/26403#95016Verze : 0
    MOD