Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)
-
-
Související články: Related Articles:
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 3, Kučkovo pole, 2014, ISBN 978-5-9950-0382-3 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2014. — Т. 3)
07.08.1915-16.11.1917 služba v ruskej cárskej armáde DD.03.1918-DD.MM.RRRR vstup do Červenej armády 24.03.1948-DD.MM.RRRR v zálohe
07.08.1915-16.11.1917 service in the Imperial Russian Army DD.03.1918-DD.MM.RRRR join the Red Army 24.03.1948-DD.MM.RRRR retired
Vyznamenání: Awards:
Poznámka: Note:
-
-
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 3, Kučkovo pole, 2014, ISBN 978-5-9950-0382-3 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2014. — Т. 3)
URL : https://www.valka.cz/Gudkov-Dmitrij-Ivanovic-1895-1960-t274228#744588
Verze : 0
Reklama
general-major Dmitrij Ivanovič GUDKOV
Dmitrij Ivanovič Gudkov sa narodil 07.11.1895 v dedine Troickoje vo Vologdskej oblasti.Pred službou v armáde od októbra 1910 pracoval ako montér v Korzinkinovej pradiarni a tkáčovni v Jaroslavli. Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol 7. augusta 1915 mobilizovaný do armády a odoslaný na západný front, kde bojoval ako slobodník a nižší poddôstojník v 254. pešom pluku 64. pešej divízie. Po októbrovej revolúcii sa vrátil do vlasti a 17. novembra 1917 vstúpil do oddielu Červenej gardy v tkáčskej a pradiarskej továrni v Jaroslavli. Potom vstúpil do Jaroslavského oblastného oddielu Červenej gardy, s ktorým sa zúčastnil na boji proti kontrarevolúcii a sabotážam.
Dňa 15. marca 1918 prešiel z oddielu do Červenej armády a zaradil sa do 1. sovietskeho pluku v Jaroslavli. Od augusta slúžil v 57. pochodovom prápore v Jeľci. Potom s týmto pochodovým práporom odišiel na Južný front, kde od mája 1919 velil rote v 3. kyjevskom pevnostnom pluku Kyjevskej pevnostnej brigády. Zúčastnil sa bojov s jednotkami generála A. I. Denikina pri Kyjeve. Od septembra bol zástupcom veliteľa oddielu 35. práporu zboru pre ochranu železníc. V máji 1920 bol zaradený ako kadet do 2. moskovských veliteľských kurzov pechoty. V marci 1921 sa s práporom kadetov zúčastnil na potlačení kronštadtskej vzbury. Od decembra toho istého roku do marca 1923 v rámci kombinovanej brigády kadetov bojoval s fínskymi ozbrojenými formáciami, ktoré napadli sovietsku Karéliu. V auguste 1922 ukončil kurz a bol pridelený k 19. streleckej divízii Ministerstva obrany vo Voroneži, kde slúžil ako veliteľ čaty a zástupca veliteľa roty 56. streleckého pluku, od mája 1924 ako veliteľ roty 57. streleckého pluku. Od októbra 1924 do augusta 1925 bol na kurze "Vystrel", po návrate k pluku bol výkonným tajomníkom straníckeho byra a zástupcom náčelníka plukovnej školy. V máji 1928 bol zapísaný ako študent Vojenskej akadémie M. V. Frunzeho, ktorú o tri roky neskôr, v máji 1931 ukončil s diplomom 1. triedy a bol vymenovaný za náčelníka 1. časti štábu 2. streleckej divízie v Minsku. Od decembra 1933 do júla 1934 sa opäť vzdelával na tej istej akadémii na operačnej fakulte, potom sa vrátil k divízii na svoju pôvodnú funkciu. Od novembra 1934 do januára 1935 dočasne vykonával funkciu náčelníka štábu tejto divízie. V marci 1935 bol preložený do Generálneho štábu Červenej armády, kde zastával funkcie zástupcu náčelníka a od augusta 1937 náčelníka 2. oddelenia 1. divízie, od februára 1938 náčelníka 2. oddelenia.
Dňa 4. mája 1939 bol polkovnik D. I. Gudkov vymenovaný do vysokej pozície zástupcu náčelníka štábu Severokaukazského vojenského okruhu. V októbri 1940 bol preložený do Vojenskej akadémie M. V. Frunzeho ako lektor katedry všeobecnej taktiky, čo sa obvykle dialo v prípade, ak veliteľ nesplnil očakávania pri výkone funkcie. 25. apríla 1940 bol povýšený do hodnosti brigádny veliteľ (kombrig). Dňa 5. apríla 1941 bol vymenovaný za náčelníka štábu 44. streleckej divízieSeverokaukazského vojenského okruhu. V predvečer vpádu nacistických vojsk do ZSSR bola táto divízia súčasťou 13. streleckého zboru12. armády. So začiatkom Veľkej vlasteneckej vojny sa divízia ako súčasť toho istého zboru a armády Juhozápadného frontu zúčastnila na pohraničných bojoch a viedla ťažké obranné boje južne od Stanislavi. V druhej polovici júla 1941 jej jednotky ako súčasť 8. streleckého zboru12. armády bojovali v obkľúčení v smere na Uman. V auguste - septembri 1941 kombrig Gudkov velil špeciálnej skupine Záložnej armády Južného frontu pri Dnepropetrovsku a samostatnému pluku 12. armády na rieke Dneper (medzi Dnepropetrovskom a Záporožím).
Dôveru nadriadených dostal Gudkov 30. septembra 1941, kedy bol vymenovaný za veliteľa 261. streleckej divízie, ktorá sa v tom čase po ťažkých bojoch znovu formovala vo Vorošilovgrade. Začiatkom novembra 1941 bola divízia presunutá do oblasti Pervomajska a viedla obranné boje s nepriateľom, ktorý sa prebojoval do oblasti Kramatorskaja. Od 22. novembra 1941 jej jednotky prešli do ofenzívy a zúčastnili sa Rostovskej útočnej operácie, počas ktorej oslobodili 28 osád. Aj tieto parciálne úspechy pri velení viedli k tomu, že kombrig Gudkov bol dňa 7. októbra 1941 povýšený, resp. preatestovaný, do hodnosti general-major.
Už začiatkom decembra 1941 však bol general-major D. I. Gudkov odvolaný z velenia divízie pre nesprávne odhady pri riadení jednotiek, ako aj veľké straty a 26. decembra 1941 bol vymenovaný za veliteľa 263. streleckého pluku 51. streleckej divízie v Perekope. Takýto pokles vo funkcii (z veliteľa divízie na veliteľa pluku) bol zjavným náznakom sklamania zo strany vyššieho velenia vo vzťahu ku Gudkovovi a k jeho veliteľským (ne)schopnostiam. V rámci 9. armády Južného frontu sa s plukom zúčastnil na Barvenkovsko-lozovskej útočnej operácii. Zrejme sa mu vo funkcii darilo, pretože už od februára 1942 pôsobil ako zástupca veliteľa tejto divízie. Dňa 13. marca bol začlenený do dispozície Vojenskej rady Severokaukazského vojenského okruhu, potom v tom istom mesiaci bol odoslaný na Krymský front na vymenovanie za veliteľa divízie. Po príchode však ochorel (nečudo, veď mal v tom čase už 46 rokov) a 6. apríla 1942 bol evakuovaný do nemocnice v Krasnodare. Po uzdravení 9. júna 1942 bol vymenovaný za náčelníka Krasnodarskej pechotnej školy. Začiatkom augusta 1942 bol preložený do funkcie náčelníka štábneho oddelenia veliteľstva Stalingradského frontu. V tejto funkcii sa zúčastnil na bitke o Stalingrad.
Od 15. januára 1943 velil 37. záložnej streleckej brigáde v Penze. Od mája pôsobil ako lektor na Katedre všeobecnej taktiky Vojenskej akadémie M. V. Frunzeho. V máji 1944 bol odvolaný z funkcie a zaradený do dispozície oddelenia kádrov komisariátu obrany. V júni bol odvelený na 1. bieloruský front, kde po príchode bol vymenovaný za zástupcu veliteľa 247. streleckej divízie. Počas začiatku bieloruskej útočnej operácie, keď bol v tejto funkcii, bol rozkazom veliteľa 61. streleckého zboru vymenovaný za veliteľa predsunutého oddielu divízie. V auguste bol odvolaný z funkcie a zaradený do dispozície Vojenskej rady 69. armády a postavený pred vojenský tribunál pre doposiaľ nezistený skutok. Rozsudkom Vojenského tribunálu 2. bieloruského frontu z 8. októbra 1944 bol odsúdený na 7 rokov v nápravných táboroch s odkladom výkonu trestu do konca bojov. Po odsúdení bol 5. novembra vymenovaný za veliteľa 321. streleckého pluku 15. streleckej divízie, ktorý ako súčasť 65. armády tohto frontu bránil predmostie na rieke Nárev. V januári 1945 divízia prešla do ofenzívy z predmostia na Nareve a zúčastnila sa na Mlawsko-Elbingskej útočnej operácii, na prelomení Visly a obsadení predmostia na opačnom brehu. Vo februári bol D. I. Gudkov odvolaný z velenia pluku a až do konca vojny sa pre chorobu liečil v nemocnici a sanatóriu. Po vojne od júla 1945 bol k dispozícii Vojenskej rade SGV a GUK NKO a 31. októbra bol vymenovaný za učiteľa taktiky kurzov "Vystrel". Dňa 24. 3. 1948 bol prepustený zo zálohy.
Zomrel dňa 22.11.1960 v Solnečnograde vo veku 65 rokov.
Zdroje: Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 3, Kučkovo pole, 2014, ISBN 978-5-9950-0382-3 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2014. — Т. 3) pamyat-naroda.ru generals.dk
URL : https://www.valka.cz/Gudkov-Dmitrij-Ivanovic-1895-1960-t274228#744597
Verze : 27
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
