Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)
-
-
Související články: Related Articles:
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5)
29.10.1929-DD.MM.RRRR vstup do Červenej armády 31.12.1958-DD.MM.RRRR v zálohe
29.10.1929-DD.MM.RRRR join the Red Army 31.12.1958-DD.MM.RRRR retired
Vyznamenání: Awards:
Poznámka: Note:
-
-
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5)
URL : https://www.valka.cz/Romanenko-Pavel-Stepanovic-t275047#746473
Verze : 0
Reklama
polkovnik Pavel Stepanovič ROMANENKO
Pavel Stepanovič Romanenko sa narodil 15.12.1907 v Kupjansku, Charkovskej gubernie, Ukrajina.
Do Červenej armády bol povolaný 29. októbra 1929 a následne odoslaný do 7. samostatného streleckého práporu v Sevastopole. V septembri 1930 bol vyslaný do Ukrajinskej jazdeckej školy, odtiaľ ho prevelili do Tambovskej jazdeckej školy. Po jej absolvovaní v novembri 1933 ho vymenovali za veliteľa čaty 62. jazdeckého pluku Špeciálnej jazdeckej divízie Moskovského vojenského okruhu. V januári až apríli 1934 absolvoval výcvik v kurze "Vystrel", po návrate k pluku velil jazdeckej čate a čate plukovnej školy, eskadróne. Od apríla 1938 bol poslucháčom Vojenskej akadémie Červenej armády pomenovanej po M. V. Frunzem.
Na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny kapitan P. S. Romanenko predčasne ukončil akadémiu a do 1. júla 1941 dočasne pôsobil ako náčelník štábu 9. streleckého pluku v Moskve. Potom bol prevelený do Jefremova na formovanie 280. streleckej divízie, po príchode nastúpil do funkcie náčelníka štábu 1035. streleckého pluku. Koncom augusta 1941 sa divízia pripojila k 3. armádeBrjanského frontu a viedla ťažké obranné boje na rieke Desna severne od Počepu. Začiatkom októbra počas začiatku Orelsko-brianskej obrannej operácie bola divízia obkľúčená. Po dosiahnutí svojich jednotiek koncom októbra bola rozformovaná a kapitan P. S. Romanenko bol vymenovaný za veliteľa operačného oddelenia 137. streleckej divízie3. armády (od 11. novembra - v rámci Juhozápadného frontu). Dňa 19. novembra južne od Tuly pri odrážaní nepriateľských útokov bol kapitan Romanenko zranený a evakuovaný do nemocnice. Po uzdravení bol vo februári 1942 vymenovaný za náčelníka operačnej časti štábu 120. samostatnej streleckej brigády, ktorá bola sformovaná v Kuznecku. V máji - auguste 1942 brigáda ako súčasť 7. gardového streleckého zboru33. armádyZápadného frontu bola v defenzíve v oblasti Medynu, potom viedla útočné boje v oblasti Temkina. Koncom augusta bol major Romanenko preložený do funkcie náčelníka štábu 112. samostatnej streleckej brigády a v januári 1943 bol vymenovaný za náčelníka štábu 17. streleckej divízie. Koncom januára 1943 bola divízia prevelená na ľavé krídlo západného frontu v priestore severne od Žiždry a od 7. marca ako súčasť 16. armády bojovala v útočných bojoch na žiždrenskom smere.
Od 1. mája 1943 bola 17. strelecká divízia podriadená 50. armáde, od 14. augusta sa zúčastnila na ofenzívach pri Smolensku a Brjansku (od 17. augusta v rámci Brjanského frontu). Dňa 9. septembra 1943 sa v dôsledku šikovného obchvatného manévru jednotky divízie prebili do Ľudinova. Neskôr násilne prekročili rieky Bolva a Iput a 26. septembra 1943 vstúpili na územie Bieloruska pri meste Suraža. Pokračujúc v ofenzíve, divízia zvádzala ťažké boje, aby si vynútila prechod cez rieku Sož s ďalším prístupom k Dnepru. Dňa 18. novembra dosiahla rieku Sož pri meste Propojsk (Slavgorod). Od 15. septembra 1943 do 6. januára 1944 polkovnik P. S. Romanenko tejto divízii dočasne velil. V dňoch 4. - 8. januára 1944 úspešne viedol útočné boje divízie v oblasti Starého Bykova na Dnepri. Od 14. januára 1944 sa vzdelával vo Vyššej vojenskej akadémii pomenovanej po K. J. Vorošilovovi a jej zrýchlený kurz ukončil 20. marca 1944.
Dňa 6. apríla 1944 bol prevelený do Juhoslávie, do štábu maršala Josipa Broza Tita (Národný výbor oslobodenia Juhoslávie) ako starší zástupca náčelníka vojenskej misie ZSSR. Počas bojov v Juhoslávii utrpel dňa 25. mája 1944 ľahké zranenie a 16. augusta sa vrátil do Moskvy. Do októbra bol v dispozícii Hlavnej správy kádrov, potom bol vyslaný k 3. bieloruskému frontu. Dňa 23. novembra bol vymenovaný za náčelníka štábu 174. streleckej divízie. Už o pár dní na to, 28. novembra 1944, bol vymenovaný za veliteľa tejto divízie. Od januára 1945 sa jeho jednotky v rámci 31. armády zúčastňovali na východopruských a insterbursko-königsberských útočných operáciách. Počas týchto operácií prekročili Mazúrske jazerá a dobyli mestá Rastenburg, Bischofstein, Heilsberg, Heiligenbeil. Za dobytie posledne menovaného mesta bola divízia vyznamenaná Radom Kutuzova 2. stupňa (26.3.1945). Po dosiahnutí zálivu Frisches Gaf začiatkom apríla bola divízia ako súčasť armády stiahnutá do zálohy Stavky a presunutá do stredného Nemecka do oblasti Ligwinitz. Od 21. apríla bola zaradená do 1. ukrajinského frontu a zúčastnila sa Pražskej útočnej operácie. Koncom júna 1945 bola divízia rozformovaná a polkovnik Romanenko bol preložený do funkcie náčelníka štábu 19. streleckej divízie. V auguste bol zaradený do zálohy Stavky s pridelením do Vojenskej akadémie M. V. Frunzeho. Od novembra 1945 bol lektorom na katedre všeobecnej taktiky, od mája 1947 starším lektorom operačno-taktickej prípravy, bol aj taktickým vedúcim výcvikovej skupiny fakulty pre prípravu dôstojníkov zahraničných armád.
Od decembra 1947 do februára 1950 študoval na Vyššej vojenskej akadémii K. J. Vorošilova. Po jej absolvovaní bol vyslaný na Ministerstvo národnej obrany Poľskej republiky. Po návrate do ZSSR v júli 1953 bol opäť pridelený do Vojenskej akadémie Frunze, kde pôsobil ako docent na katedrách taktiky vyšších útvarov a operačno-taktickej prípravy. Dňa 31. decembra 1958 bol prepustený do zálohy.
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5)
URL : https://www.valka.cz/Romanenko-Pavel-Stepanovic-t275047#746478
Verze : 13
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.