Humájún I.

Rozpočet tohoto webu pro rok 2017 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 55.755,- Kč Chci přispět
US Air Force - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb | US Army - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)

Humájún I.

    Avatar
    Humájún I.
    (angl. Nasiruddin Humayun, vlastným menom NASZIN-UD DIN MUHAMMAD, perzsky نصيرالدين همايون), prezývaný "Šťastný"


    nar.: 6.3.1508 v Kábule
    zomr.: 27.1.1556 (alebo 22.2.1556 - tu sa zdroje rozchádzajú) v Dillí.



    - najstarší syn Mogulského cisára Bábura, druhý člen dynastie Mogul. Vládol v rokoch 1530 - 1540 a v rokoch 1555 - 1556.



    1. Detstvo a mladosť:
    Mal troch mladších (nevlastných) bratov (a minimálne jednu sestru) - Kamrana, Askariho a Hindala. V útlom veku sa naučil po turecky, arabsky a perzsky. Ako 12-ročný sa stal guvernérom provincie Badachšán v roku 1520. V roku 1526 sa na čele jednotiek z tejto provincie zúčastnil na Báburovom ťažení do Indie a získal prvé víťazstvá. Po jeho boku sa tiež zúčastnil niekoľkých ťažení proti vzbúreným afganským kmeňom.


    2.Prvé roky vlády:
    Na trón v Agre nastúpil 30.12.1530, 4 dni po smrti svojho otca ako 23 ročný. Svojich súrodencov vzápätí vymenoval do vysokých funkcií v riadiacom aparáte ríše - Kamran Mirza sa stal guvernérom v Kábule, Kandaháre a neskôr aj v Pandžábe, Askari sa stal guvernérom V Sambalu a najmladší Hindal guvernérom v Alware. Na počiatku svojej vlády pokračoval v stopách svojho otca a upevňoval svoje panstvo v Indii. V tomto sa mu snažili zabrániť jeho susedia, ktorí v ňom stále videli prišelca z Afganistanu - na juhozápade sultán Bahadur z Gudžarátu a na východe Šér Chán (Šér Šah Suri, Sher Shah Suri, Sher Khan) z Biháru (pôvodne územie Mogulskej ríše, ktoré sa v roku 1531 pod vedením Šér Chána odtrhlo a vyhlásilo nezávislosť). Aj keď počas prvých rokov vlády neviedli proti mladému vládcovi otvorený boj, na diplomatickom poli si hľadali spojencov, ktorí im mali pomôcť zničiť dobyvateľov. Sultán Bahadur našiel spojencov v Portugalských moreplavcoch, ktorým povolil vybudovať na svojom území obchodné enklávy a zásobovacie základne.


    Prvé roky vlády mladého panovníka boli poznačené aj vojnou s Osmanskou ríšou, po jej ukončení sa mladý panovník vrhol na konsolidáciu svojej ríše. Nakoľko mu boli známe kontakty sultána Bahadura s Portugalcami a aj podmienky za ktorých si Portugalsko získalo svoje enklávy, rozhodol sa vyriešiť tento problém. V roku 1535 spolu so svojou armádou vyrazil na vojenské ťaženie do Gudžarátu. Obsadil územia Málvy (pevnosť Mandu) aj hlavné mesto Guďžarátu Champaner. Po obsadení týchto území prerušil ďalšie ťaženie, nakoľko jeho protivník utiekol pod ochranu portugalcov.


    Mier nemal dlhé trvanie. V roku 1536, krátko po obsadení Gudžarátu začal vojenskú kampaň s cieľom obsadiť jedno z veľkých a dôležitých miest impéria Agru Šér Šach. Humajún sa so svojou armádou presunul z dobytých území zlikvidovať novú hrozbu, čo využil porazený sultán Bahadur na znovuzískanie kontroly nad časťou dobytého územia. Našťastie pre Mogulské impérium bol Bahadur v roku 1537 zavraždený portugalcami a Gudžarát zostal súčasťou impéria.


    3. Postupný rozpad ríše:
    Podobné šťastie ale Humajun nemal na východe. Pokiaľ sa ponáhľal na pomoc Agre, tak bolo vyrabované druhé najväčšie mesto ríše Gaur (hlavné mesto Bengálskeho vilajátu) a armáda prišla o obrovské zásoby obilia, ktoré tu boli uskladnené. Humajúnova armáda sa zdržala pri meste Chunar, ktorú obsadil syn Šér Šacha - Islam Šach a ktoré bolo treba obsadiť, aby mali postupujúce vojská chránený tylový priestor. Zdržanie umožnilo Šér Šachovi vyplieniť bohaté oblasti pri Bengálskom zálive, čo spolu so ničenými zásobami v Gaure spôsobilo problémy v zásobovaní potravinami a nepokoje.


    Šér Šach ustúpil na východ, ale Humajún ho nenasledoval, nakoľko mu hrozilo že príde o krajinu z dôvodu rozkolu v rodine. Počas operácie proti Šér Šachovi mal Humajúnov o 19 rokov mladší brat Hindal zabezpečovať tylo Humajúnovej armády. Miesto splnenia rozkazu ale opustil bojisko a vrátil sa do Agdy, kde sa vyhlásil za nového vládcu krajiny. Humajún poslal veľkého muftího, šejka Buhlula, aby dostal od Hindala vysvetlenie, ale výsledkom bola smrť šejka. Na túto zradu okamžite reagoval aj Šér Šach, ktorý okamžite presunul svoju armádu späť na bojisko a pokúšal sa obkľúčiť Humajunovu armádu.


    Na pomoc Humajunovej armáde vyrazil jeho ďalší brat, Kamran, ktorý pochodoval zo svojich území v Panďžábe. Ale jeho pomoc bola iba zastieracím manévrom - jeho skutočné zámery spočívali v pokuse utrhnúť si pre seba časť očividne sa rozpadajúceho sa impéria. K tomu slúžila aj jeho dohoda s rebelujúcim Hindalom - za jeho loajalitu voči sebe mu sľúbil podiel na moci v imperiu po odstránení Humajúna.


    Medzitým sa Šér Šach stretol s Humajúnovou armádou na brehoch rieky Ganga, blízko mesta Benares. Začala sa krvavá bitka, ktorá sa ale skončila nerozhodne. Hlavná časť Mogulskej armády, delostrelectvo bolo znehybnené a Humajún sa rozhodol riešiť situáciu diplomaticky. Diplomatické jednania skončili úspešne pre obe strany - Mogulské impérium síce prišlo o správu nad Bengálskom a Biharom, ale obe provincie zostali oficiálne súčasťou ríše a boli udelené ako cisárske léno Šér Šachovi. Obaja monarchovia našli aj spôsob ako si zachovať reputáciu - za udelené léno Šér Šach na oplátku fingovane zaútočil na pozície Mogulskej armády a po mohutnej delostreleckej paľbe sa dal na ústup, čím sa víťazom vojny stal Humajún. Ten spokojný s víťazstvom a skončením bojov umožnil armáde oddych a pokúšal sa riešiť vnútropolitickú krízu. Velitelia spoliehajúc sa na dohody zanedbali obranu čo využil Šér Šach. Potom čo mu špióni hlásili v akom stave je Humajúnova armáda, rozhodol sa porušiť dohody a v noci zradne prepadol Humajúnov tábor. Väčšina Humajúnovej armády bola pobitá v spánku a v chaose, sám Humajún sa zachránil v rieke Ganga na improvizovanej plti z vaku na vodu naplnenom vzduchom a potichu sa vrátil so zvyškami vojsk do Agry.


    V Agre sa stretol so svojimi troma bratmi. Vzhľadom k hrozbe, ktorú predstavoval Šér Šach a jeho postupujúca armáda pre ďalšie zachovanie vlády, odpustil Humajún nimi organizované úklady nielen pre dvoch bratov ktorí podporovali Hindala, ale dokonca aj jemu, aj napriek jeho samozvanému vyhlásenu sa za vládcu ríše. Nasledoval pokus o zastavenie postupu armády Šér Šacha - tu dochádza opäť k rozkolu medzi bratmi - Humajúnom, navrhujúcom vybudovať väčšiu armádu a Kamranom, navrhujúcim rýchly postup k nepriateľovi a využiť moment prekvapenia. Nakoniec Kamran odchádza do Lahore aj so svojimi vojskami a Humajún so zvyšnými bratmi pripravuje operáciu na zastavenie postupu armády Šér Šacha. 17.05.1540 sa posilnené Humajúnovo vojsko stretáva s postupujúcimi oddielmi Šér Šacha v bitke o Kanauj, asi 240 km od Agry. V tejto bitke vďaka viacerým taktickým chybám, ktorých sa Humajun dopustil utrpel ťažkú porážku a bol nútený ustúpiť späť do Agry. Vládca sa v Agre necítil bezpečne, k čomu prispievalo nielen postupujúce vojsko dobyvateľa, ale aj nálady obyvateľstva prejavujúce výsmech viackrát porazenému vládcovi. Spolu s bratmi a ďalšími vernými odchádza do Lahore, kde nájde útočisko u Kamrana. Na dobytom území zakladá Šér Šach novú vládnucu dynastiu Suri, s hlavným mestom v Dillí.


    Medzitým ako sa štvorica bratov radila v Lahore ako ďalej, postupovali Šér Šachove vojská stále bližšie a bližšie. Keď Šér Šachove vojská dosiahli Sirhind, rozhodol sa Humajún ponúknuť Šér Šachovi mier - Hamujan sa vzdá území v Hindustáne (vrátene väčšiny údolia Gangy) a zostane vládnuť v Lahore, pričom hranicou zostane Sirhind. Šér Šach si vypočul Hamujanove ponuky, a súhlasil s mierom - za podmienky ža Humajan opustí Indiu a odíde do Kábulu (hlavného mesta ríše, kde vládol Humajunov brat Kamran Mirza.
    Kamran Mirza samozrejme nemal veľa chuti poskytnúť svoje územie ako léno pre svojho brata, miesto toho ponúkol dohodu a spojenectvo Šér Šachovi proti Humajúnovi, pričom za pomoc si nárokoval časť Pandžábu. Našťastie pre Humajuna sa Šér Šach cítil dostatočne silný a Kamranovu ponuku odmietol. Keď sa Humajun dozvedel o bratovej zrade, mohol spraviť iba jediné - po jeho príchode do Lahore ho dať zabiť, ako mu radili jeho poradcovia, čo ale odmietol.


    Humajun sa odmietal podrobiť Šér Šachovej požiadave a odísť do exilu. Miesto toho naliehal na bratov aby sa pokúsili o návrat späť a podnikli výpad s podporou Sindu (Sindhu). Bohužiaľ, rozpad rodiny, ktorý sa začal v Agre sa už nedal zastaviť. V plánoch na protiútok ho podporoval iba predtým odbojný Hindal, Kamran a Askari sa rozhodli pre relatívny mier v Kábule.


    4. Porážky a odchod do exilu:
    Humajun sa spoliehal na pomoc Husajna, emira zo Sindhu, vládcu prvej provincie na indickom subkontinente, ktorá prijala islam už v 8. storočí, ktorému venoval svoku priazeň a léno. Emir Husajn, ktorý lepšie ako Humajun poznal svoje sily a vedel že v prípade vojenskej podpory Humajunovi sa neubráni Šér Šáhovým útokom, zdvorilo odmietal všetky Humajunove žiadosti na podporu. Napriek tomu Humajun priešiel do Sindhu, kde sa stretol so svojou budúcou manželkou a matkou svojho syna Akbara, Hamidou, s ktorou sa oženil 21.8.1541. Smola v spojenectvách sa Humajunovi lepila na päty aj naďalej. Rádža z Džajpúru, Rao Maldeo Rathore vytvoril koalíciu proti Šér Šachovi, do ktorej pozval aj Humajúna. V máji 1542 sa Húmajún so svojou oslabenou armádou a sprevádzaný tehotnou manželkou vybral do Džajpúru. Cestou cez vyprahnutú púšť sa Humajunovi vojaci dopustili viacerých prehreškov proti miestnym náboženským zvyklostiam (najčastejšie v súvislosti s posvätnám zvieraťom hindov - kravou), čo sa im neskôr vypomstilo. Ani Šér Šach nezaháľal. Ponúkol rádžovi z Džajpúru také návrhy, že rádža, potom ako zistil skutočnú silu Húmajúnovej armády, ktorá bola už 50 km od jeho územia, koalíciu opustil a Humajun sa aj s vojskom musel vracať po vlastných stopách cez púšť v najteplejšom ročnom období. . Miestni obyvatelia z pomsty za zabité kravy medzitým zničili vodné zdroje na spiatočnej trase, takže presunujúca sa armáda trpela permanentným smädom. Situácia zašla až tak ďaleko, že kone neboli k dispozícii ani pre Humajunových najbližších, vrátane jeho manželky Hamidy v ôsmom mesiaci tehotenstva. Sám Húmajún neskôr spomínal na túto situáciu ako najťažšiu situáciu vo svojom živote. Počas návratu prikázal Húmajún svojmu bratovi Hindalovi pripraviť stretnutie bratov v Kandaháre.


    Medzitým sa situácia v rozpadnutej koalícii zmenila. Emir Husajn zo Sindhu nechal zavražďiť otca rádžu z Džajpúru, čo spôsobilo zmenu názorov Rao Maldea. Rao Maldeo Rathore navštívil Húmajúna v malej oáze v púšti, kde sa nachádzalo mesto Umarkot, ktorá sa na čas stala základňou obnovujúcej sa Humajúnovej armády a uzatvoril s ním spojenectvo proti Husajnovi zo Sindhu. Umarkot sa stal centrom, odkiaľ sa riadili operácie v tomto konflikte a zároveň miestom, kde sa 15.10.1542 narodil vetdy 34 ročnému Humajunovi a jeho 15-ročnej manželke Hamide syn, ktorého pomenovali Akbar.


    Vojna so Sindhom sa dostala do slepej uličky a Husajn v snahe docieliť odchod Humajúna z koalície mu ponúkol úplatok. Humajun za 300 tiav (čiastočne divých) a 2000 nákladov obilia opustil so svojou armádou Rao Maldea a odišiel za svojimi bratmi do Kandaháru. Rieku Indus prekročil 11.07.1543.


    V rodine došlo medzitým k ďalšiemu rozkolu - Khutba, vládnuci v Kamranovom mene zadržal Hindala v domácom väzení v Kábule a proti Humajúnovi prichádzajúcemu ku Kandaháru vyrazil s armádou jeho ďalší brat Askari. Po zistení týchto skutočností sa Humajun rozhodol nepostupovať ďalej do Kandaháru, ale ustúpiť smerom na juh cez hory. Nakoľko už bol december a prechod pohoria Hindúkuš so 14 mesačným synom v zimných podmienkach bol nemožný, zostal jeho syn Akbar so sprievodom v tábore blízko Kandaháru, kde ich našiel Askari. Askari sa k synovcovi správal ako k vlastnému. O malého Akbara sa starala jeho vlastná žena.
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/29351#236513Verze : 0
    MOD
    Avatar
    5. Exil a opätovné získanie moci:


    Zimný presun cez zamrznuté hory bol náročný. Humajún, jeho manželka a zhruba 40 členný sprievod trpeli počas presunu hladom a zimou. Medzi iným sa museli živiť aj konským mäsom vareným v prilbe. Zúboženým utečencom poskytol útočisko šach Tahmásp - vládca Safavidského impéria (existovalo na území dnešného Iránu a častiach Iraku, Turecka, Afganistanu, Pakistanu, Arménska, Azerbajdžanu a Uzbekistanu v rokoch 1501 až 1736) v meste Herát, kde ich privítal s poctami hodnými vládcu impéria. Počas pobytu v krajine sa Humajún nadchol perzskou kultúrou a hlavne architektúrou a nadviazal kontakty s viacerými architektami a umelcami, ktorých pozval do svojej krajiny, ak sa mu podarí vrátiť na trón. Pohostinnosť šacha Tahmáspa využíval 6 mesiacov, počas ktorých sa so šachom stretol a rokoval dvakrát. Jednu schôdzu vladárov zachytáva slávna nástená maľba v Chehel Sotoun (stĺporadie) v paláci v Esfahane.


    Šach súhlasil že poskytne Hunajúnovi pomoc pri spätnom získaní trónu, ale mal podmienky - ako známy vyznavač šíitskej vetvy islámu požadoval, aby Humajun konvertoval na jeho vieru. Humajún, aj keď neochotne, nakonie opustil svoju ortodoxnú islamskú vieru a začal vyznávať šíitsky islam.


    Konvertovania sa mu vyplatilo, keď jeho brat Kamran ponúkol šachovi Tahmáspovi za jeho osobu (živú, alebo mŕtvu) Kandahár. Kamranovu ponuku šach odmietol, miesto toho ponúkol Humajúnovi 12000 svojich elitných jazdcov pre útok proti Kamranovi. Cenou za podporu sa malo stať vydanie Kandaháru v prípade Humajúnovho víťazstva.


    S podporou perzských vojsk obsadil Humajún Kandahár z rúk svojho brata Askariho po dvojtýždňovom obliehaní. Humajún splnil podmienky vzájomnej dohody so šachom a Kandahár bol postúpený Tahmáspovi. Ten vymenoval za miestodržiteľa svojho syna Murada, ktorý ale čoskoro po prevzatí moci ochorel a zomrel. Po jeho smrti sa Humajún cítil dostatočne silný na opätovné prevzatie moci v krajine. Jeho ďalší postup smeroval proti Kábulu, ktorý bol v moci jeho brata Kamrana. K boju a obliehaniu ale nedošlo, nakoľko Kamran zlyhal ako vojvodca a následne stovky Kamranových vojakov prešli na stranu Humajúna. V novembri 1545 sa Humajún a jeho manželka Hamida opäť stretli so svojím synom Akbarom.


    Humajún síce disponoval väčšou vojenskou silou ako jeho bratia a mal na svojej strane aj výhody držby pevností, ale vlastnými chybami umožnil Kamranovi opätovne dobiť Kábul aj Kandahár, čo ho donútilo opätovne viesť kampaň na ich dobitie. Ale zatiaľ čo Humajún sa k porazeným prívržencom svojich bratov správal zhovievavo, Kamran v obsadených oblastiach začal hon na všetkých, ktorí podporovali Humajúna.


    V bratrovažedných bojoch zahynul Humajúnov najmladší a najviac neloajálny brat Hindal, jeho ďalšieho brata Askariho vydali Humajúnovi v reťaziach jeho vlastní šľachtici a poradcovia. Aj voči nemu sa Humajún zachoval zhovievavo. Umožnil mu opustiť krajinu a vykonať púť do Mekky, počas ktorej Askari zomrel v púšti blízko Damašku.


    Kamran pokračoval v boji proti Humajúnovi až do roku 1552, keď sa pokúsil získať spojenectvo s následníkom Šér Šacha - jeho synom Islam Šáhom. Cestou bol zajatý sultánom Adamom, z kmeňa Gakhars, jedným z mála vládcov loajálnych pôvodnému Mogulskému impériu a odovzdaný do Humajúnových rúk. Humajún chcel pôvodne bratovi odpustiť, ale nakoniec dal za pravdu svojim radcom, ktorí ho upozornili, že jeho oslobodenie by mohlo mať následok vzburu časti vojska a obyvateľstva, ktorí boli postihnutí Kamranovými represáliami. Nakoniec poslal Kamrana na púť do Mekky, aby získal odpustenie od hriechov. Počas púte Kamran v roku 1557 zomiera - v púšti blízko Mekky.


    Medzitým v roku 1546 zomrel ďalší Humajúnov protivník - Šér Šach Suri a na jeho miesto nastúpil jeho syn Islam Šáh Suri. Ten zomrel v roku 1554 bez určenia jasného nástupnícva a na území ktoré ovládala dynastia Suri vypukol chaos. O moc bojovala až trojica následníkov, pričom pričom ďalší miestni vládcovia sa snažili získať nezávislosť. Pre Humajúna to bola perfektná situácia na opätovné prevzatir moci v indickej časti svojej ríše. Na čelo armády, ktorá mala priniesť poriadok do chaosu vymenoval Bairam Chána - známeho a skúseného vojvodcu a taktika.
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/29351#237980Verze : 0
    MOD
    Avatar
    6. Zjednotenie ríše:


    Bairam Khan prevedol svoju armádu cez Pandžáb bez nejakých problémov, aj napriek tomu že v ceste mu stála moderná a mohutná pevnosť Rohtas, s výstavbou ktorej začal Šér Šach v roku 1541 aby zabránil návratu Humajúna do indickej časti ríše (pevnosť, ktorej obvod meria 4km, hradby dosahujú výšku až 18,5 m a hrúbku 12,5 m padla do jeho rúk bez jediného výstrele, vďaka zrade veliteľa). Jedinú veľkú bitku ťaženia v Sirhinde vyhral Bairam Khan vďaka dômyslenej taktike, keď rozmiestnením svojho vojska presvedčil protivníka, ktorému velil Sikander Suri, aby začal útočiť, následne začal rýchlo ustupovať do predom pripravených obranných pozícií, kde nepripraveného útočníka zničil.


    Po víťazstve už väčšina miest dobrovoľne otvárala svoje brány svojmu bývalému vládcovi a 23.07.1555 zasadol Humajún opäť na trón svojho otca v Dillí.


    Po eliminácii hrozby zo strany svojich bratov a so získanými skúsenosťami (a úctov svojich vojakov, ktorí si už nepamätali porážky pred viac ako 10 rokmi) sa Humajún vrhol do vojenských ťažení s cieľom zabezpečiť východné a západné oblasti ríše. Na rozdiel od minulosti už pri vedení boja nedbal toľko na rady astrológov a skôr využíval vedomosti získané počas svojho exilu v Perzii, čím sa mu darilo víťaziť omnoho rýchlejšie a efektívnejšie.


    Okrem výbojov sazameral aj na administratívnu správu impéria, kde mu za vzor opäť poslúžila Perzia. Zmenil systém daní, aj keď oproti dvom daniam zavedeným v Perzii zaviedol iba jednu. Podporoval perszských umecov a architektov, ktorých vo veľkej miere podporoval. Jeho nadšenie Perziou zašlo až tak ďaleko, že pôvodný jazyk jeho otca (Chaghatai) nahradila perzština, ktorá sa stala najskôr úradným jazykom pri dvore a následne prenikla aj medzi obyvateľstvo.


    Na zmeny mu ale nezostalo veľa času. 22.02.1556 sa nešťastnou náhodou ťažko zranil (pri návrate z knižnice s nákladom kníh sa mu zaplietla noha do plášťa pričom spadol zo schodov a udrel sa spánkom do kamenného okraja schodiska) a o tri dni neskôr zomiera. Vládu po ňom oprevzal jeho iba trinásťročný syn Akbar.


    Miloval astrológiu a astronómiu a ním postavené observatóriá pretrvali stáročia po jeho smrti.


    Na žiadosť jeho syna bol krátko po jeho smrti napísaný rozsiahly životopis, jeho autorkou bola Humajúnova sestra Gulbadan Begum.


    Pre ďalší rozmach ríše mal najväčší význam jeho import perzských myšlienok do indickej kultúry. Pod týmto vplyvom nastal veľký rozmach kultúry a architektúry, o čom dodnes svedčia niektoré stavby. Jeho pôvodná architektúra, ktorú reprezentovalo nové hlavné mesto ríše Din Panah, bola zničená Šér Šachom (ktorý mimochodom založil tiež nové hlavné mesto). Najväčšou pamiatkou na jeho éru je jeho hrobka, ktorú dala postaviť jeho vdova po jeho smrti, ktorej vzorom bola hrobka emira Gur-e v Samarkande a považuje sa za predchodcu hrobky Tádž Mahal. Použitými materiálmy a výzdobou je to jedna z najväčších pamiatok na éru Mogulov v Indii.


    Zdroj: www.cojeco.cz
    www.terebess.hu/keletkultinfo/lexikon/mogul.html
    http://en.wikipedia.org/wiki/Humayun
    http://www.storyofpakistan.com
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/29351#238209Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Dve maľby cisára Humájúna I, prezývaného "Šťastný", alebo "Úspešný" (Fortunate).
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/29351#238212Verze : 0
    MOD