Škoda LR 30

História tohoto pozoruhodného a neznámeho vozidla sa začala písať v druhej polovici 2.svetovej vojny. Táto konštrukcia vznikla ako náhrada strojov Landwasserschlepper LWS. Iniciátorom vývoja tohoto vozidla boli Waffen SS, presnejšie Technická akadémia SS a polície v Berlíne. Za presadením tohoto projektu stál veliteľ tejto akadémie SS Brigadeführer Generálmajor prof. Ing. Gerloff, ktorý získal i podporu Wehrmachtu (gen. štáb OKW - genpluk. Jodl a Heereswaffenamt WaPrüf 5 - ženijné a železničné oddelenie) i Speerovho ríšskeho ministerstva priemyslu. Tým bolo zabezpečené, že projekt bude mať finančné, personálne a materiálové krytie. Zakázku na vývoj obdržala firma Škoda, ktorá ju zadala filiálke v Plzni (automobilové oddelenie 83, označenie projektu A 1-33). Názov projektu bol chaotický a nejednotný - menil sa počas celého vývoja. Najčastejšie sa označovalo ako schweres Gleiskettenfahrzeug Škoda LR30 (schwimmfährig)". Styčný štáb Waffen SS pôsobiaci pri gen. riaditeľstve firmy Škoda v Prahe používal označenie Land-Wasser-Frachter Skoda LR 30. České interné označenia bolo plávajúci pásový tank, po vojne figurovalo v hlásení pre obnovené MNO v Prahe ako ťažký pásový a dopravný voz LR30 pre jazdu na súši i vo vode.
Projekt sa neustále potýkal s nedostatkom materiálu a nariadeniami, aby využíval čo najviac súčiastok zo zabehnutých výrob iných strojov. Malo sa tak zabezpečiť, aby bola výroba a údržba unifikovaná, plynulá a ekonomická. Heereswaffenamt trval hlavne na prevzatí motoru, prevodovky a pásov. Firma Škoda to však odmietla s odôvodnením, že bez nových konštrukčných prvkov nieje možné dosiahnúť požadovaného výsledku. Argumentom Škodovky bolo vyhovené, ale nie natrvalo. Vývoj bol v 1. štvrtine roku 1944 zastavený. Dôvody sa nikde neuvádzajú, sama firma po vojne konštatovala, že objednávka nebola uskutočnená pre nedostatok materiálu.

Konštrukcia vozidla bola zaujímavá. Stroj mal v zadnej časti dva motory. Hlavný s výkonom 450 koní (zážihový 12-valec, valce usporiadané do V pod uhlom valcov 60°, dvojitý terénny karburátor so štartovacím zariadením). Vedľajší motor o výkone 50 koní (zážihový 4-valec) sa nachádzal na ľavej strane hlavného motoru a slúžil na k pohonu ventilátoru, čerpadiel a k naštartovaniu hlavného motora.
Koncepcia pohonu i podvozok a podobal škodováckemu projektu tanku T-25, ale nebol zhodný. Hnacie koleso bolo vpredu a podvozok mal desať dvojitých pojazdových kolies priemeru 550 mm. Uložené boli na kyvných ramenách a odpruženie bolo torznými tyčami.
Vozidlo, ktoré bolo podľa špecifikácií ťažkým dopravným a zásobovacím strojom (do 30 ton) bolo schopné plavby. Na to však muselo mať namontované po stranách dva rozmerné plaváky vyrobené z ľahkého kovu. Pri jazde po súši sa mali dať zdvihnúť k postranným stenám vozidlám, resp. sa mali ťahať za vozidlom na dvojkolesovom prívesnom vozíku. Plavbu stroja mali zabezpečiť dve vrtule D=600 mm s max. otáčkami 1000 ot/min. Stroj nebol pancierovaný a nemal žiadnu výzbroj (okrem osobnej výzbroje posádky). Oficiálna dokumentácia k presnému určeniu stroja chýba. Stroje mali pravdepodobne slúžiť v prvom rade ako zásobovacie stroje v ťažkom teréne na východnej fronte, kde mali doplňovať nové stroje RSO, Maultier a pod. Svedčí o tom vysoká nosnosť, rozmery nákladového priestoru (4,4 x 2,9 x 1,9 m), veľký otvor pre nakladanie zhora (4,0 x 1,5 m). Stroj mal mať pásy široké 700 mm (LWS malo len 310 mm).
Konečnú bodku za projektom urobil nálet spojencov na Plzeň v 4/1945, kedy zhoreli všetky podkladové materiály i drevené makety stroja v M 1:10.

Dr.Vladimír Karlický - Těžká pásová amfibie Škoda LR 30, HPM 3/2002, ISSN 1210-1427