Zbrane používané Iránskou armádou počas vojny s Irakom.

Diskuse

Zbrane používané Iránskou armádou počas IRACKO-IRÁNSKEJ VOJNY.


Dodatok ku článku „KARBALA 5“
Tento menší zoznam som sa rozhodol zostaviť z dôvodu pretrvávajúcich nedorozumení a fám o iránskej a irackej výzbroji v rokoch vojny. Záujemci o túto problematiku sa často snažia zostavovať podobné zoznamy na základe informácií o súčasnom stave výzbroje a skutočný stav v rokoch vojny viac menej „odhadujú“. Nieje možné, aby tento zoznam bol úplný, alebo bezchybný, snažím sa ním však aspoň trošku poodhaliť skutočný stav vecí v Iránskej armáde.


Pechotné zbrane :


Samonabíjacia puška M1 Garand sa do výzbroje Iránskej armády dostala v rámci vojenskej pomoci z USA. Rozsah jej rozšírenia medzi frontovými jednotkami je otázny, je však isté že bola intenzívne využívaná počas revolúcie aj v počiatočných fázach vojny, pri obrane miest. Je pravdepodobné že ju používali aj pri výcviku pechoty.


Samonabíjacia puška M14 bola využívaná iba v obmedzenej miere a na fronte sa často neobjavovala.


Samonabíjacia carabína M1 a M2 bola v obmedzenej miere používaná posádkami obrnených vozidiel a obsluhami ťažkých zbraní.


Guľomet M1919. Podrobnosti o nasadení niesu známe, určite však bol využívaný v súvyslosti s obrnenou technikou amerického pôvodu.


Guľomet M60. Platí to isté, ako v predchádzajúcom prípade.


Ťažký guľomet M2HB. Platí to isté, ako v predchádzajúcom prípade.


PT prosriedok M20 Bazooka. Bola využívaná iba obmedzene, vzhľadom na slabý účinok na obrnené prostriedky protivníka.


Útočná puška M16A1. Bola používaná iba v obmedzenej miere. V prípade všetkých zbrnaí amerckého pôvodu platí pravidlo, že išlo o zbrane nerentabilné, či už kvôli používanej munícií, alebo nárokom na údržbu a náhradné diely. Puška M16 sa v Iráne dodnes vyrába.


Samopal M3A1. Bol používaný obsluhymi ťažkých zbraní.


Puška .303 Lee Enfield. Bola používaná pri výcviku a u jednotiek dobrovoľníkov a milícií.


Guľomet ZB30. Až do šesťdesiatych rokov bol intenzívne využívaný aj v súvyslosti s tankami LT československého pôvodu. Po ich vyradení sa však objavuje iba pri výcviku u dobrovoľníkov a milícií.


Samopal STEN. Podrobnosti niesu známe. Pravdepodobne išlo o podobnú situáciu ako v predošlých prípadoch.


Útočná puška G3. Je charakteristickou zbraňou iránskej armády. Spolu s útočnou puškou AK47 tvorila gro pechotnej výzbroje počas celej vojny. Iránskej pechote poskytovala prevahu v presnoti a výkonnosti munície. O kvalitách tejto zbrane hovorí aj skutočnosť že bola v ťažkých podmienkach a pri nedostatočnej údržbe schopná držať krok s puškou AK47. Pušky G3 sa v Iráne vyrábajú dodnes. Počas vojny sa kvalita pušiek samozrejme nemohla vyrovnať štandardu pušiek robených v továrni HK v časoch mieru, bola však pre iránsku pechotu dostatočná.


Guľomet MG1 ( MG42 ). Bol najkvalitnejšou pechotnou zbraňou iránskej pechoty a dočkal sa rozsiahleho nasadenia počas celej vojny. Aj keby sa mohlo zdať že zbrane ako MG1 alebo G3 musia na otvorených priestranstvách Uzestanu a predpolia Basry poskytovať výraznú prevahu nad Irackými zbraňami sovietskeho a čínskeho pôvodu, Iránska pechota ich nedokázala vždy nasadiť správnym spôsobom a nevyužívala ich silné stránky.


Útočná puška AK47 bola spolu s puškou G3 najpočetnejším druhom pechotnej ručnej zbrane. Kvalita týchto pušiek bola rozdielna a v podstate záležalo na druhu jednotky a období. Na bojisku na oboch stranách boli zastúpené takmer všetky vtedy dostupné deriváty tejto zbrane, ktoré Irak vo veľkých množstvách dovážal z východného bloku. Najnekvalitnejšie boli pritom zbrane čínskeho pôvodu, ľahko rozpoznateľné podľa sklopného bajonetu.


Guľomet PTK. Pomerne rozšírený, nasadzovaný po boku guľometu MG1 počas celej vojny. Opäť existovalo možstvo kvalitatývnych kategórií, v závyslosti na pôvodu zbrane. Od úplne nových zbraní sovietskeho pôvodu až po „jazdené“ čínske kópie.


Guľomet RPD. Nebol až tak rozšíreným, ako v čase vojny vo Vietname, platí to isté ako v predchádzajúcom prípade.


Ťažký guľomet DŠhK. Sa stal symbolom iránskej ľahkej pechoty. Bol intenzívne využívaný na nepancierovaných bojových prostriedkoch, ako boli člny alebo nákladné autá a nachádzal sa skoro v každom obrannom postavení. Aj napriek horšej presnosti bol pomerne obľúbený a nezaobyšiel sa bez neho žiadny výpad cez bažiny alebo operácia v horách Kurdistanu.


Odstreľovacia puška SVD. Bola málo rozšírená. Nasadzovaná bola v rámci pechotných družstiev, ale aj u prieskumníkov a v družstvách odstreľovačov. Nieje známe, že by v krajine prebiehal odstreľovačský výcvik obdobného charakteru, ako vo vyspelých armádach západných krajín.


PT prostriedok RPG. Bolo používaných niekoľko verzií tejto mimoriadne obľúbenej guerillovej zbrane. Využívaná bola v hojnom počte na oboch straných fronty, ako najspoľahlivejší PT prostriedok pechoty. Najmä pre iránsku ľahkú pechotu mala mimoriadnu cenu, pretože jej poskytovala možnosť obrany pred masou irackých tankov. Rovnako účinná bola aj pri likvidácií obranných pozícií nepriateľa.


RCL M18A1,M20 a M67. Boli používané na boj s obrnenými vozidlami nepriateľa, ale aj v obranných pozíciách, ako istá alternatýva delostrelectva. Neboli také rozšírené ako RPG. Bola používaná aj 106mm verzia M40A1, ktorá bola umiestnená na podvozku Jeepu. Bola to vskutku účinná zbrań pre boj s irackými tankami.


PTRS AT3 v kóde NATO „SAGGER“ ( Maljutka ). Bola nasadená na obrnených vozidlách pechoty, ale aj priamo v zákopoch, kde bola používaná podobným spôsobom, ako Egyptskou pechotou v roku 1973.


PTRS DRAGON I a TOW. Boli najúčinnejšími, ale aj nejmenej rozšírenými PT zbraňami Iráncov. Pri týchto zbraniach bolo cítiť zbrojné embargo OSN asi najmarkantnejšie. Raketymi TOW boli vyzbrojené aj iránske vrtuľníky AH-1J COBRA.


Jedným z najstarších obrnených prostriedkov iránskej armády, ktoré sa dostali do bojového nasadenia bol tank M41, vyzbrojený 76mm delom M32. Vo výzbroji sa nachádzal pravdepodobne počas celej vojny.


Ľahký tank SCORPION, vyzbrojený 76mm delom L5 bol z Veľkej Británie zakúpený v roku 1973. Na fronte sa objavovali iránske tanky iba sporadicky.


Zastaralé stredné tanky M4A1 a M4A4 boli vo výzbroji pravdepodobne až do druhej polovice vojny. Ich bojové nasadenie však nemám potvrdené.


MBT M47 ( M47MI ) boli do krajiny dovezené okolo roku 1955 a v sedemdesiatych rokoch prešli modernizáciou. Vo výzbroji sú dodnes. Počas vojny boli intenzívne využívané pri výcviku aj v bojovom nasadení.


MBT M48 A1 / A3 / A5. Boli spolu s tankom M47, M60 a Cheiftain najrozšírenejšími tankami západného pôvodu v Iráne. Ich dodávky do krajiny, rovnako ako dodávky náhradných dielov niesu úplne objasnené. Aj napriek tomu, že ich bolo mnoho v bojoch zničených, používajú sa v obmedzenej miere dodnes.


MBT M60A1. Platí to isté, ako v predchádzajúcom prípade.


TD M36B1. Bol do výzbroje zaradený na začiatku šesťedsiatych rokov a používal sa v prvých obdobiach vojny.


T 54, T55 a T62. V rôznych verziách sa tieto tanky dočkali veľmi intenzívneho nasadenia. Rovnako ako v prípade ručných strelných zbraní z východného bloku, platí aj v tomto prípade pravidlo, že kvalita tankov závysela od pôvodu. Tanky, ktoré sa Iráncom podarilo ukorystiť počas bojov boli intenzívne využívané už predtým Irakom. Vo všeobecnosti však platí, že Iránci si cenili každý jeden tank, ktorý sa im podarilo ukorystiť. Na Iránskej strane s apoužívaly tieto verzie tankov východného pôvodu :
T59, T69, T69I, T54B, T55A, T62M a Ti67, ktoré boli vyzbrojené 105mm delom M68.


Najznámejším iránskym tankom, nasadeným do bojov bol MBT Chieftain MK3/MK5
( MK3P/MK5P ). Bol do bojov nasadzovaný od začiatku vojny, až do jej posledných dní a slúži v Iráne dodnes. Bol to kvalitný tnak, ktorý, rovnako ako tanky M47/M48/M60 umožňoval boj s najrozšírenejšími irackými tankami T55 a T62. Nie vždy však bol nasadený zodpovedajúcim spôsobom a viacero týchto tankov padlo do rúk irackej armády, kde sa dočkali kuriózneho nasadenia dokonca ešte v roku 2003.


SPA M109 Paladin sa do výzbroje Iránu dostalo v polivici šesťdesiatych rokov a slúžilo počas celej vojny.


SPA M107. Do výzbroje sa dostalo pravdepodobne v tom istom období ako M109 a slúžilo až do druhej polovice vojny. Skoro žiadne kusy sa nedočkali konca vojny.


SPA M110. Bolo najznámejšie z celej trojice a Iránci ho používali mimoriadne intenzívne. Iránske delostrelectvo sa v mnohých ohľadoch stalo jednou z najväčších hrozieb pre Iračanov, pretože strieľalo pomerne presne a často menilo svoje pozície. Preto boli delostrelecké pozície prvoradým cieľom útokov vrtuľníkov, letectva, jednotiek commandos a chemických jednotiek.
Prieskumné vozidlo FERRET MK2/MK4. Podrobnosti niesu známe.


Prieskumné bojové vozidlo EE9 Cascavel 3. Irán pravdepodobne ukorystil niekoľko kusov v prvých rokoch vojny. Podrobnosti niesu známe.


Prieskumné vozidlo FOX. Do krajiny bolo dovezené v sedemdesiatych rokoch. Ďalšie podrobnosti niesu známe.


BTR-50PK, BTR-60PK, BTR-153. Irán využíval pestrú škálu obrnených vozidiel sovietkej konštrukcie. Pre ich nasadenie platíto isté, čo pri tankoch a ručných zbraniach. Je takmer nemožné zistiť, za akých podmienok boli dovezené alebo ukorystené jednotlivé kusy a akého sú pôvodu.


YW531, BMP-1, BMP-1R, BMP-2. Tu v podstate platí to isté čo pri kolesových obrnených vozidlách. Irán získal pomerne veľké množstvo bojových vozidiel, či už pásových alebo kolesových, ktoré intenzívne používalpočas celej vojny. Najpočetnejším bol typ BMP-1, ktorý bol však často nasadzovaných bez rakiet AT3 v kóde NATO „SAGGER“ ( Maljutka ).


M113A1 bol jediným obrneným vozidlom, ktoré bolo pre Irán charakteristické, pretože všetky osttané typy boli v nasadení najmä na irackej strane. Obrnené transportéry M113 boli do Iránu dodané v polovici šesťdesiatych rokov a slúžili počas celej revolúcie aj vojny. Boli využívané v pomerne veľkom počte.


Z ťahanej delostreleckej techniky, ktorá bola pre iránske ofenzívy mimoriadne dôležitá boli najpoužívanejšie nasledujúcy typy : M114A1FH, G5FH, GHN-45FH, D44 a T12. Podrobnosti o ich počtoch a nasadení niesu známe. V mnohých prípadoch však predstavovali jedinú opotu, ktorú pechota mala, keď opúšťala svoje zákopy v ústrety guľometom Iračanov.


Letectvo Iránu bolo počas celej vojny obmedzované Irackou vzdušnou prevahou, ale hlavne materiálnymi problémami, ktoré súvyseli so zbrojným embargom. Pri sofistikovanej leteckej technike to bolo omnoho citelnejšie ako v iných oblastiach . V zásade sa zdroje náhraných dielov pre lietadlá obmedzovali na tri možnosti. Prvou bolo čerpanie zo skladov, ktoré bolo však možné až niekoĺko mesiacov po začiatku vojny. Americký experti, pracujúci v Iránsko mletectve totiž po vypuknutí revolúcie opustili krajinu, zničiac, alebo zakódujúc zoznami náhradných dielov a ich umiestnenie po celej krajine. Až po opätovnom získaní prístupu k zoznamom bolo IRIAF schopné aktívne sa zapájať do bojových operácií. Druhým zdrojom bol nákup v cudzine. Tento bol však mimoriadne náročný, kvôli medzinárodnej izolácií. Existovali však krajiny alebo súkromné skupiny, ktoré boli ochotné za ropu alebo z politických dôvodou Irán podporovať. Jedným zo „sponzorou“ bol napríklad aj Izrael, najmä prostredníctvom svojich tajných služieb. Posledným zdrojom bola domáca výroba. Na rozdie od všeobecne zaužívaných predstáv Irán Vyrábal a dodnes vyrába množstvo pomerne kvalitných zbraní alebo súčiastok k nim. V súčasnej dobe dokonca sám realizuje modernizáciu vrtuľníkov AH1J COBRA,vlastný projekt Ľahkých cvičných prúdových lietadiel, alebo vlastný projekt MBT, či protilietadlových alebo protilodných nadzvukových rakiet. V rokoch vojny bola podnikavosť Iráncov marená skôr nedostatkom surovín a strojou, pretože ľudí s vedomosťami a schopnosťami narábať s tankami a lietadlami bolo určite dosť. V čase vojny boli v Iráne sporadicky v nasadení nasledujúce typy lietadei la vrtuľníkov :
T33A, F84F, F5A/B/E/F, F4D/E, P-3F Orion, Augusta 206, Pilatus PC7, Sikorsky S-58, S-53, AS-65, Super Frelon, AH1J Cobra, C130, Cessna 337, UH1 Huey a Shenyang J6.


Protilietadlové delostreletvo malo k dispozícií nasledujúce prostriedky : Redeye SAM a Strela SAM, okrem ktorých sa používali aj mobilné PL delá ( SPAA ) M16 a M42 Duster


Týmto by mal byť zoznam zbraní, používaných letectvom a pozemnými silami Iránskej Islámskej Republiky v rokoch vojny s Irakom ukončený.
URL : https://www.valka.cz/Zbrane-pouzivane-Iranskou-armadou-pocas-vojny-s-Irakom-t35048#127608 Verze : 0
Následující údaje by se měly vztahovat k íránské armádě v roce 1979:


výzbroj:
- cca 1 870 tanků (Chieftain, M47/48, M60A1, Scorpion)
- průzkumné Fox Ferret
- cca 2 000 OT (např. M113)
- cca 710 ShH/raketometů (M107, M109, M110, BM-21)
- cca 1 800 PL kanonů, ZSU-57-2, ZSU-23-4 plus PLRK Hawk
- vrtulníky: AH-1J, Bell 214A, Huskie, AB-205/206, CH-47C



Aranai:
co je to BTR-153?
co je to Strela SAM?
co je to AS-65?


Íránci ve výzbroji žádné S-53 ani S-58 neměli, stejně tak J-6. (Íránci používali čínské F-7). Super Frelony používal Irák.


Stejně tak pochybuju, že by v osmdesátých letech používali F-84. V přehledu ti navíc chybí průzkumné RF-4 a RF-5 (a možná i RT-33). Švýcarské Pilatusy sice měli, ale ve verzi PC-6.



Citace :

Letectvo Iránu bolo počas celej vojny obmedzované Irackou vzdušnou prevahou



Irák nikdy žádnou skutečnou leteckou nadvládu nevybojoval. NA začátku války to byli právě Íránci, kdo měl ve vzduchu navrch.
URL : https://www.valka.cz/Zbrane-pouzivane-Iranskou-armadou-pocas-vojny-s-Irakom-t35048#127701 Verze : 0
Dik za pripomienky.


BTR153 je preklep, malo byť 152
STRELA 2 SAM je jediný názov, ktorý poznám, nepoznám ruský kód.
ZSU-23-4 Shilka boli do krajiny dodané až po vojne. Ukorystené neboli skoro žiadne. Nasadené boli však staršie SPAA Type 80 a 86/88
Vrtulníky Super Frelon boli ukorystené.
Stíhačky J6 boli bojovo nasadené od polovice vojny, stíhačky J7 sa do krajiny dostali až po vojne.
Zabudol som na samohybné mínomety M125 a obrnené vozidlá M8 a M20. Aj tieto boli, aj keď v obmedzenej miere ( niekoľko desiatok kusov ) nasadené. AS-65 je vrtulník Sikorsky AS-65. Do vrtulníkov sa moc nevyznám, ale mám nejaké obrázky, na ktorých niektoré typy sú, takže môžem niečo nahrať aj sem. Ak to nieje to, čo si myslel, berime späť. A ešte som narazil na info, že používali aj Augusty ASH3D. Na prieskumné Phantomy som zabudol práve preto že sú prieskumné, rovnako aj F5. V krajine boli dokonca skupiny technikov, ktoré pripravovali IRIAF na prijatie prvých F16, ale v momente keď boli prvé dva kusy na ceste, vypukla revolúcia. Okrem toho treba brať informácie o počte bojaschopných tankov s rezervou. Do roku 1978 bolo v krajine preukázateľne 760 tankov Chieftain, ak nepočítame nebojové verzie. Okrem toho mali cca 900 tankov amerických ( bez starých druhovojnových typov ). Koľko z týchto strojou však bolo bojaschopných je otázne. Do bojov sa v prvom období zapojili vlastne len tanky 92.(?) tankovej divízie, dislokovanej v Ahvaze.
URL : https://www.valka.cz/Zbrane-pouzivane-Iranskou-armadou-pocas-vojny-s-Irakom-t35048#127756 Verze : 0
Toto by mali byť tie vrtulníky.
URL : https://www.valka.cz/Zbrane-pouzivane-Iranskou-armadou-pocas-vojny-s-Irakom-t35048#127758 Verze : 0
ďalšie foto
URL : https://www.valka.cz/Zbrane-pouzivane-Iranskou-armadou-pocas-vojny-s-Irakom-t35048#127760 Verze : 0

Citace :

Vrtulníky Super Frelon boli ukorystené



O tom silně pochybuju.


Citace :

AS-65 je vrtulník Sikorsky AS-65



Něco takového neexistuje. Když už, tak jedině Agusta - Sikorsky AS-61, to jsou právě ty vrtulníky, které výše označuješ jako ASH3D a který je na obrázku. Tyto stroje používalo pouze námořnictvo.


Citace :

Stíhačky J6 boli bojovo nasadené od polovice vojny



Stále trvám na tom, že toto tvé tvrzení je nesmysl.


Citace :

stíhačky J7 sa do krajiny dostali až po vojne



J-7 je označení používané pro letouny v čínském letectvu, exportní stroje (což je tento případ) používaly označení F-7. První letouny F-7 ve verzi N byly do Íránu dodány v roce 1987 (válka skončila v roce 1988).
URL : https://www.valka.cz/Zbrane-pouzivane-Iranskou-armadou-pocas-vojny-s-Irakom-t35048#127765 Verze : 0
Hej, do vrtulníkov sa moc nevyznám. A čo bolo nakoniec s S-53 a S-58 ? Na tej fotke je jeden v pravo, a zdá sa mi že boli použité aj pri pokuse o oslobodenie rukojemníkov z US embassy, myslím že jeden zhorel v púšti a druhý tam zostal letu neschopný. Koľko ich malo IRIAF spolu netuším, ale mám ešte jednu fotku z New Yorku asi ešte z čias Pahlavího, teda IRIAF. Inak tieto predchádzajúce fotky sú už IIAF. Super frelony sa používali aj na dopravu jednotiek Commandos do tyla iránskych jednotiek, na prepadávanie velitelstiev a delostreleckých pozícií, pri čom boli často poškodené streľbou ručných zbraní, z tadiaľ tie ukorystené kusy. Nebolo ich však veľa, to je pravda.
O stíhačkách mám presne opačné info ako ty. J6 boli v krajine od roku 87, pri útokoch na pozemné ciele používali 57mm S5 alebo 30mm NR30. J7 boli v krajine až od roku 91. Ale je možné, že to niekto niekde pekne poplietol. Moje zdroje sú prevažne iránske diskusné fóra. BTW v krajine bolo už aj množstvo náhradných dielov na F16. Množstvo tochto materiálu, spolu s pozemným technickým vybavením bolo neskôr predané do Pakistanu.


Pritom AS-65 neexistuje ani nič ako S-65 ? lebo toto ma fakt trochu znepokojuje. Ak skutočne neexistuje, musím zistiť, čo je to za blbosť, pretože v tomto prípade som to zkontroloval tri krát a určite néjde o preklep. Nieje ani žiadny civilný vrtulník tochto názvu ?
URL : https://www.valka.cz/Zbrane-pouzivane-Iranskou-armadou-pocas-vojny-s-Irakom-t35048#127776 Verze : 0

Citace :

A čo bolo nakoniec s S-53 a S-58 ?



S-58 je tovární označení společnosti Sikorsky pro to, co US Army označovala H-34 Choctaw. S-58 se vyráběly v licenci ve Velké Británii u společnosti Westland, kde jim přidělili jméno Wessex. Dvanáct těchto Wessexů se ve verzi Mk.52 dostalo taky do Iráku.


Citace :

Na tej fotke je jeden v pravo



To je RH-53D.


Citace :

zdá sa mi že boli použité aj pri pokuse o oslobodenie rukojemníkov z US embassy



Celkem bylo použito osm RH-53D ze sestavy Navy, které pilotovali letci USMC.


Citace :

myslím že jeden zhorel v púšti a druhý tam zostal letu neschopný



Na Desert One jich myslím celkem dorazilo pět, kde po odvolání operace také všechny zůstaly.


Citace :

Koľko ich malo IRIAF spolu netuším, ale mám ešte jednu fotku z New Yorku asi ešte z čias Pahlavího, teda IRIAF. Inak tieto predchádzajúce fotky sú už IIAF.



Nevím, jak to s těmi zkratkami IIAF a IRIAF myslíš. IIAF je anglická zkratka používaná pro íránské letectvo před rokem 1979 a znamená Imperial Iranian Air Force, zkratka IRIAF se praktikovala po roce 1979 (tzn. po svržení Páhlavího) a znamená Islamic Republic of Iran Air Force.


Citace :

J7 boli v krajine až od roku 91



Během Války v Zálivu v roce 1991 s těmito letouny možná dezertovali do Íránu iráčtí piloti. Tvým tvrzením pak asi budou myšleny tyto stroje (F-7B).


Citace :

Pritom AS-65 neexistuje ani nič ako S-65 ?



S-65 je tovární označení firmy Sikorsky pro Sea Stalliony (CH-53).
URL : https://www.valka.cz/Zbrane-pouzivane-Iranskou-armadou-pocas-vojny-s-Irakom-t35048#127786 Verze : 0
Dik za objasnenie tych vrtulnikov, ten, kto ich identifikoval sa do nich vyznal asi ešte menej ako ja, keď takto plietol názvy výrobcov. IIAF a IRIAF som nechtiac prehodil.
Prelet irackých pilotov do Iránu pre Púštnou búrkou bola dezercia ? Myslel som že išlo o rozkaz nadriadených...
URL : https://www.valka.cz/Zbrane-pouzivane-Iranskou-armadou-pocas-vojny-s-Irakom-t35048#127795 Verze : 0
Možná, že jsem měl spíš napsat slovo uletěli. Irácké letectvo ve snaze zachránit ty poslední trosky, co mu ještě zbyly, rozhodlo přesunout část svých letadel do Íránu. Celkem se jich sem mělo dostat cca 137, přičemž byly následně (pokud se nemýlím) zabaveny íránskými úřady jako "reparace" za válku z let 1980 až 1988. Nikde jsem se však zatím nedoslechl, že by se všichni iráčtí piloti, co je sem přeletěli, vrátili zpět do Iráku...
URL : https://www.valka.cz/Zbrane-pouzivane-Iranskou-armadou-pocas-vojny-s-Irakom-t35048#127798 Verze : 0
S čím všetkým preleteli ? Mirage, asi F1, Mig21, Su20,alebo 22 ?, Su24, Su25... Ešte dačo tam bolo, ale asi si nespomeniem. Od roku 92 sú v Iráne aj Mig29 a Tu22, ale presný pôvod neviem. A ešte aj Mi17... dúfam že som niečo nezabudol.
URL : https://www.valka.cz/Zbrane-pouzivane-Iranskou-armadou-pocas-vojny-s-Irakom-t35048#127801 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více