Cholera
Reklama
Cholera
Cholera je nebezpečná hnačková infekčná choroba, ktorej pôvodcom je gramnegatívna baktéria Vibrio cholerae. Vibrio cholerae je mikroorganizmus, ktorý je trvalo usídlený vo vodnom prostredí endemických oblastí, kde môže prežívať i niekoľko rokov (v jedle až 6 týždňov). Ak sú podmienky preň nepriaznivé, hibernuje do formy, ktorú nemožno kultivačne dokázať. Doba prežitia rastie s klesajúcou teplotou.
Zdrojom nákazy je výhradne človek, chorý alebo prenášač. Človek sa infikuje pitnou vodou znečistenou výkalmi alebo kontaminovanými potravinami, najčastejšie nedostatočne tepelne upravenými rybami. Infekcia sa len zriedkavo prenáša priamo z človeka na človeka. Inkubačná doba je niekoľko hodín až dní.
Ak človek skonzumuje dostatočne veľkú dávku vibrií (cca 1 milión baktérií), časť z nich prejde až do tenkého čreva a tu sa začne množiť. Baktéria produkuje enterotoxín choleragén, ktorý je príčinou vodnatých hnačiek , človek tak môže strácať až 25 litrov vody denne. Baktéria nepoškodzuje priamo črevnú stenu, ale svojim toxínom pôsobí na reguláciu chloridového kanála.
Zvýšenú citlivosť na ochorenie majú ľudia s oslabeným imunitným systémom, so zníženou kyslosťou žalúdočnej šťavy, užívajúci antacidá a podvyživení.
Príznaky sú kŕčovité bolesti brucha, vodnatá hnačka (až jeden liter za hodinu), horúčka, nevoľnosť a zvracanie. Výsledkom je dehydratácia, rozvrat vnútorného prostredia a acidóza, ktoré sa klinicky prejavujú smädom, svalovými kŕčmi, slabosťou, zníženým napätím kože a vpadnutím očných bulbov. Dochádza k veľkým stratám draslíka, anúrii, cirkulačnému kolapsu a cyanóze. Ochorenie v ťažkých prípadoch končí i smrťou, v dôsledku zlyhania cirkulácie z veľkej straty vody a elektrolytov. Smrť môže nastať v priebehu niekoľkých málo hodín, najmä u oslabených jedincov a detí.
Liečba spočíva v nahradzovaní stratenej vody a minerálov, pretože príčinou smrti býva práve ťažká a rýchla dehydratácia. Pri ľahších prípadoch dostatočným pitím - najlepší je soľno - glukózový roztok vyvinutý na tento účel. Pri ťažších prípadoch s veľkými stratami tekutín je nutné intravenózne doplnenie, nasadzujú sa antibiotiká. Úplne rozvinutá neliečená cholera je smrteľná asi v 50 % prípadov, v rozvinutých krajinách pri skorej diagnóze a dostupnosti lekárskej starostlivosti umiera okolo 0,75 % pacientov. Úmrtnosť pri epidémiach v chudobných krajinách sa v posledných 20 rokoch pohybuje medzi 3 - 15 %.
Zdroj
http://sk.wikipedia.org/wiki/Cholera
http://sk.wikipedia.org/wiki/Vibrio_cholerae
Cholera je nebezpečná hnačková infekčná choroba, ktorej pôvodcom je gramnegatívna baktéria Vibrio cholerae. Vibrio cholerae je mikroorganizmus, ktorý je trvalo usídlený vo vodnom prostredí endemických oblastí, kde môže prežívať i niekoľko rokov (v jedle až 6 týždňov). Ak sú podmienky preň nepriaznivé, hibernuje do formy, ktorú nemožno kultivačne dokázať. Doba prežitia rastie s klesajúcou teplotou.
Zdrojom nákazy je výhradne človek, chorý alebo prenášač. Človek sa infikuje pitnou vodou znečistenou výkalmi alebo kontaminovanými potravinami, najčastejšie nedostatočne tepelne upravenými rybami. Infekcia sa len zriedkavo prenáša priamo z človeka na človeka. Inkubačná doba je niekoľko hodín až dní.
Ak človek skonzumuje dostatočne veľkú dávku vibrií (cca 1 milión baktérií), časť z nich prejde až do tenkého čreva a tu sa začne množiť. Baktéria produkuje enterotoxín choleragén, ktorý je príčinou vodnatých hnačiek , človek tak môže strácať až 25 litrov vody denne. Baktéria nepoškodzuje priamo črevnú stenu, ale svojim toxínom pôsobí na reguláciu chloridového kanála.
Zvýšenú citlivosť na ochorenie majú ľudia s oslabeným imunitným systémom, so zníženou kyslosťou žalúdočnej šťavy, užívajúci antacidá a podvyživení.
Príznaky sú kŕčovité bolesti brucha, vodnatá hnačka (až jeden liter za hodinu), horúčka, nevoľnosť a zvracanie. Výsledkom je dehydratácia, rozvrat vnútorného prostredia a acidóza, ktoré sa klinicky prejavujú smädom, svalovými kŕčmi, slabosťou, zníženým napätím kože a vpadnutím očných bulbov. Dochádza k veľkým stratám draslíka, anúrii, cirkulačnému kolapsu a cyanóze. Ochorenie v ťažkých prípadoch končí i smrťou, v dôsledku zlyhania cirkulácie z veľkej straty vody a elektrolytov. Smrť môže nastať v priebehu niekoľkých málo hodín, najmä u oslabených jedincov a detí.
Liečba spočíva v nahradzovaní stratenej vody a minerálov, pretože príčinou smrti býva práve ťažká a rýchla dehydratácia. Pri ľahších prípadoch dostatočným pitím - najlepší je soľno - glukózový roztok vyvinutý na tento účel. Pri ťažších prípadoch s veľkými stratami tekutín je nutné intravenózne doplnenie, nasadzujú sa antibiotiká. Úplne rozvinutá neliečená cholera je smrteľná asi v 50 % prípadov, v rozvinutých krajinách pri skorej diagnóze a dostupnosti lekárskej starostlivosti umiera okolo 0,75 % pacientov. Úmrtnosť pri epidémiach v chudobných krajinách sa v posledných 20 rokoch pohybuje medzi 3 - 15 %.
Zdroj
http://sk.wikipedia.org/wiki/Cholera
http://sk.wikipedia.org/wiki/Vibrio_cholerae
Známe pandémie a epidémie cholery
1. pandémia (1816 - 1826): Spočiatku sa objavila epidemicky v Bengálsku (oblasť súčasného štátu Bangladéš a východnej Indie), no počas roka 1820 sa rozšírila do väčšej časti Indie. Postihnutá oblasť v čase vyvrcholenia zasahovala až k Číne a Kaspickému moru.
2. pandémia (1829 - 1851): Cholera vstúpila do Európy a v roku 1832 zasiahla Londýn a Paríž (v Londýne si podľa vtedajších novín z roku 1832 vyžiadala minimálne 3000 obetí; v Paríži zahynulo 20 000 ľudí z celkového počtu 650 000 jeho obyvateľov, a 100 000 v celom Francúzsku). V tom istom roku sa objavuje v Rusku (kde ochranné opatrenia vyústili do početných nepokojov obyvateľstva, známych ako tzv. cholerové vzbury), v provinciách Quebec a Ontário v Kanade a v New Yorku. Na Pacifickom pobreží Severnej Ameriky sa objavuje v roku 1834. V roku 1849 nastáva druhé vzplanutie epidémie v Paríži.
3. pandémia (1852 - 1860): Postihuje hlavne Rusko a vyžiadala si viac ako milión ľudských životov.
4. pandémia (1863 - 1875): Cholera sa šírila najmä v Európe a Afrike. V roku 1866 sa znovu objavuje i v Severnej Amerike.
5. pandémia (1899 - 1923): Na Európu už mala v dôsledku zvýšenia kvality verejného zdravotníctva malý dopad, ťažko bolo postihnuté Rusko.
6. pandémia (1961 - 70. roky 20. storočia): Začala v Indonézii a označuje sa tiež ako pandémia El Tor (podľa biotypu, ktorý ju vyvolal). V roku 1963 zasiahla Bangladéš, v roku 1964 Indiu a v roku 1966 ZSSR. Údajne zahynulo až 50% infikovaných. Z USA sa v roku 1973 dostáva do Talianska. Koncom 70. rokov sa objavili malé epidémie v Japonsku a Južnom Pacifiku.
Január 1991 - september 1994: Epidémia v južnej Amerike, zjavne spôsobená kontaminovanou vodou. Začala v Peru, kde bolo evidovaných 1,04 milióna chorých a takmer 10 000 mŕtvych.
Zdroj
http://sk.wikipedia.org/wiki/Cholera
1. pandémia (1816 - 1826): Spočiatku sa objavila epidemicky v Bengálsku (oblasť súčasného štátu Bangladéš a východnej Indie), no počas roka 1820 sa rozšírila do väčšej časti Indie. Postihnutá oblasť v čase vyvrcholenia zasahovala až k Číne a Kaspickému moru.
2. pandémia (1829 - 1851): Cholera vstúpila do Európy a v roku 1832 zasiahla Londýn a Paríž (v Londýne si podľa vtedajších novín z roku 1832 vyžiadala minimálne 3000 obetí; v Paríži zahynulo 20 000 ľudí z celkového počtu 650 000 jeho obyvateľov, a 100 000 v celom Francúzsku). V tom istom roku sa objavuje v Rusku (kde ochranné opatrenia vyústili do početných nepokojov obyvateľstva, známych ako tzv. cholerové vzbury), v provinciách Quebec a Ontário v Kanade a v New Yorku. Na Pacifickom pobreží Severnej Ameriky sa objavuje v roku 1834. V roku 1849 nastáva druhé vzplanutie epidémie v Paríži.
3. pandémia (1852 - 1860): Postihuje hlavne Rusko a vyžiadala si viac ako milión ľudských životov.
4. pandémia (1863 - 1875): Cholera sa šírila najmä v Európe a Afrike. V roku 1866 sa znovu objavuje i v Severnej Amerike.
5. pandémia (1899 - 1923): Na Európu už mala v dôsledku zvýšenia kvality verejného zdravotníctva malý dopad, ťažko bolo postihnuté Rusko.
6. pandémia (1961 - 70. roky 20. storočia): Začala v Indonézii a označuje sa tiež ako pandémia El Tor (podľa biotypu, ktorý ju vyvolal). V roku 1963 zasiahla Bangladéš, v roku 1964 Indiu a v roku 1966 ZSSR. Údajne zahynulo až 50% infikovaných. Z USA sa v roku 1973 dostáva do Talianska. Koncom 70. rokov sa objavili malé epidémie v Japonsku a Južnom Pacifiku.
Január 1991 - september 1994: Epidémia v južnej Amerike, zjavne spôsobená kontaminovanou vodou. Začala v Peru, kde bolo evidovaných 1,04 milióna chorých a takmer 10 000 mŕtvych.
Zdroj
http://sk.wikipedia.org/wiki/Cholera
Lieky proti cholere
Trimetoprim je antibakteriálna, synteticky vytvorená chemická látka. Chemicky sa jedná o trimetoxybenzylpyrimidín.
Sulfametoxazol je antibiotikum zo skupiny sulfonamidov. Najčastejšie sa používa v kombinácii s trimetoprimom v pomere 5:1 pod názvom kotrimoxazol (Biseptol).
Streptomycín je antibiotikum patriace do skupiny aminoglykozidov. Známy je najmä tým, že bol prvým účinným liekom proti tuberkulóze. Je produktom baktérie Streptomyces griseus.
Epidémiu cholery v rokoch 1991 - 94 spôsobil však nový sérovar cholery označený O139Bengal, ktorý je pomerne vysoko odolný proti horeuvedeným liečivám.
Zdroj
http://sk.wikipedia.org/wiki/Trimetoprim
http://sk.wikipedia.org/wiki/Sulfametoxazol
http://sk.wikipedia.org/wiki/Streptomycín
Trimetoprim je antibakteriálna, synteticky vytvorená chemická látka. Chemicky sa jedná o trimetoxybenzylpyrimidín.
Sulfametoxazol je antibiotikum zo skupiny sulfonamidov. Najčastejšie sa používa v kombinácii s trimetoprimom v pomere 5:1 pod názvom kotrimoxazol (Biseptol).
Streptomycín je antibiotikum patriace do skupiny aminoglykozidov. Známy je najmä tým, že bol prvým účinným liekom proti tuberkulóze. Je produktom baktérie Streptomyces griseus.
Epidémiu cholery v rokoch 1991 - 94 spôsobil však nový sérovar cholery označený O139Bengal, ktorý je pomerne vysoko odolný proti horeuvedeným liečivám.
Zdroj
http://sk.wikipedia.org/wiki/Trimetoprim
http://sk.wikipedia.org/wiki/Sulfametoxazol
http://sk.wikipedia.org/wiki/Streptomycín
Reklama
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
Zjistit více