Etiópia ako jeden z najstarších štátnych útvarov v Afrike bol tisícročie obklopený z troch strán nepriateľským arabským a moslimským územím. Ako krajina s obyvateľstvom, ktoré väčšinou vyznáva kresťanské náboženstvo bola Etiópia terčom častých útokov. V 16 storočí to bol Ahmed ibn Ibrahim al Ghazi, alebo “Ahmed Ľavoruký″ ktorý viedol výpravu proti Abesínskej ríši (Etiópia) s cieľom dobyť toto územie. Po porážke Ahmeda v 16 storočí sa na územie Ogadenu začali sezónne sťahovať kočovné nomádske kmene, ktoré migrovali s dobytkom za pastvinami. Pochádzali zo somálskeho etnika a boli moslimského vyznania. Dodnes je tento región osídlený ich potomkami. Somálski kočovníci neuznávali žiadnu centrálnu vládu a snažili sa spravovať územie na ktorom žili podľa svojich kmeňových zvyklostí a práv ale až do 19 storočia nedochádzalo ku väčším konfliktom medzi somálskymi klanmi a abesínskou ríšou na ktorej území žili. V roku 1855 po expedícii Richarda Burtona do tejto oblasti Veľká Británia začala vyvíjať úsilie aby sa stala protektorom východného pobrežia Afriky a tým si zabezpečila Suezký prieplav. Tak sa územie obývané somálskymi klanmi rozdelilo na Ogaden ktorý patril k Etiópii, Italian Somaliland patriaci Taliansku, British Somaliland Protectorate a British Northern Frontier Districts patriaci Vetkej Británii, a French Somaliland patriaci Francúzku. V rokoch 1940 až 1950 Ogaden, Italian Somaliland, British Somaliland Protectorate a British Northern Frontier Districts boli spojené do Greater Somalia pod správou Veľkej Británie. V roku 1954 sa Ogaden a Haud znovu vrátili pod správu Etiópie. Po vzniku Somálskej republiky v roku 1960 vzťahy medzi oboma krajinami ochladli, čiastočne pre somálsku ideu „Great Somalia“ a čiastočne pre etiópsku neochotu vzdať sa sporného územia. Stanovenie hraníc medzi oboma štátmi zamedzilo nomádom kočovať do ich tradičných pastvín a viedlo v roku 1964 k prvým pohraničným šarvátkam kde si Etópia udržala formálnu kontrolu nad Ogadenom. Po roku 1969 sa vládnuci režim orientoval na Sovietsky zväz, ktorý ho podporoval vojenskými dodávkami a nepriamo aj v idee „Veľkého Somálska“. Po zvrhnutí Haile Selassieho v roku 1974 sa vlády v Etiópii chopil Haile Mariam Mengistu. Chaos ktorý sprevádzal pád režimu Haile Selassieho povzbudil vládu v Mogadishe v podpore separatistických somálskych hnutí v Ogadene najmä WSLF (Western Somali Liberation Front). Po vojne Etiópie v Eritreii v roku 1975 a katastrofálnom suchu v Ogadene WSLF napadlo niekoľko etiópskych základní v Ogadene. Podpora Moskvy novému etiópskemu režimu rozladila Barrého. Stále mal v pláne získať územie Ogadenu kde žila jedna pätina somálskej populácie. Na začiatku roku 1977 sa Sovietsky zväz snažil uskutočniť mierové rozhovory medzi Somálskom a Etiópiou, ktoré stroskotali hneď pri probléme Ogadenu. Kde ani jeden z predstaviteľov oboch režimov nechcel ustúpiť zo svojich pozícií. Niekoľko týždňov po rokovaniach navštívil Somálsko Fidel Castro a deklaroval podporu sovietskeho bloku novému etiópskemu režimu. Sovietsky zväz sa spočiatku snažil podporovať obe krajiny aby zvýšil svoj vplyv v krajine ale v júni 1977 Etiópia obvinila Somálsko s priamej podpory SNA povstalcom. Somálsko sa bránilo tým že sa jedná o „dobrovoľníkov“ zo SNA (Somali National Army ), ktorý pomáhajú WSLF. Na konci roku 1977 tak mali spojené sily SNA – WSLF 50 000 bojovníkov (z toho 15000 patriacich pod WSLF). V auguste 1977 ZSSR pozastavil dodávky zbraní do Somálska a o tri mesiace na to Somálsko vypovedalo zmluvu so Sovietskym zväzom o priateľstve a spolupráci a vypovedalo všetkých sovietskych vojnových poradcov z krajiny.
Rozhodnutie Sovietskeho zväzu o podpore Etiópie vo vojne o Ogaden bolo tým pomyselným jazýčkom na váhe. Somálska armáda sa nikdy nezotavila s porážky o Ogaden. V týchto bojoch stratila mnoho jednotiek ich vybavenia a aj svojho sovietskeho spojenca. V ďalšom období znovu budovania armády sa režim spoliehal na rôzne medzinárodné zdroje vrátane USA. Vojna o Ogaden s Etiópiou dala odpoveď na to ako je schopná SNA (Somali National Army ) zahájiť a viesť konvenčnú vojenskú operáciu. Na začiatku 70 rokov mala SNA k dispozícií 9 mechanizovaných práporov vybavených viac než 300 ks obrnených bojových vozidiel BTR-40, BTR-50 a BTR-152, 4 tankové prápory s približne 150 ks tankov T-34 a T-54/T-55, prápor špeciálnych síl „commando“, 2 delostrelecké oddiely (76 mm kanóny a 122 mm húfnice), 2 tažké protilietadlové delostrelecké oddiely (100 mm kanóny) a 3 ľahké protilietadlové delostrelecké oddiely (37 mm kanóny a 14,5 mm guľomety). Po podpísaní dohody o spolupráci zo Sovietskym zväzom SNA koncom 70 rokov prezbrojila a reorganizovala 4 tankové prápory (T-54/T-55 a Centurion) vytvorila 4 mechanizované brigády (BTR-152 a BTR-60) ktorá každá mala svoj delostrelecký oddiel (122mm húfnic) a spomínaný tankový prápor. Ďalej vytvorila 2 raketometné oddiely (BM-21). Okrem sovietskej vojenskej pomoci boli prispievateľmi Egypt, ktorý dodal 12 torpédových člnov, ručné zbrane a školil osádky lietadiel, Sudán, ktorý školil štábnych dôstojníkov a spojovacie a ženijné odbornosti, ďalej Čína, Sýria a Irak. V letectve bol pomer síl približne rovnaký SAC (Somali Air Corps) mala k dispozícii 52 lietadiel z toho 24 ks MiG-21, 10 ks MiG-17, približne 10 ks Il-28 a niekoľko vrtuľníkov Mi-8 a jeho protivník EAF (Etiopian Air Force) 35 lietadiel z toho 16 ks F-5A z Iránu a USA.
Po zapojení SNA do konfliktu to prestala byť partizánska vojna ale otvorený lokálny konflikt vedený regulárnymi armádami, kde hlavnú úlohu zohrali tankové, mechanizované a letecké jednotky. SNA sa snažila prispôsobiť svoju štruktúru potrebám vojny – veliteľstvo logistiky a veliteľstvo bojujúcich jednotiek bolo premiestnené s Mogadisha do Hargeysi. Problémom však naďalej zostávalo zásobovanie bojujúcich jednotiek kvôli nevyhovujúcim cestám v krajine. Pred konfliktom v Ogadene SNA bol štandardnou jednotkou SNA prápor (600 – 1000 vojakov), po vypuknutí konfliktu SNA prešla na brigádnu štruktúru (2-4 prápory), kde 1 brigáda mala 1200 – 2000 vojakov. Toto tiež spôsobovalo problémy v zásobovaní kvôli predvojnovému nastaveniu logistiky SNA. V lete 1977 však sily SNA-WSLF dosiahli niekoľko víťazstiev. 13. júla 1977 prvá zo somálskych mechanizovaných brigád d prekračuje hranice Ogadenu. V júli 1977 dobyli mesto Gode na rieke Shabeelle, ocitli sa tak 550 km vo vnútrozemí Etiópie a kontrolovali 60% územia Ogadenu. V polovici augusta Etiópia priznala že SNA-WSLF kontrolujú 90% sporného územia Ogaden. Ale v auguste 1977 SNA utrpela aj dve porážky keď sa pokúsili dobyť mestá Dire Dawa a Jijiga. Pri Dire Dawa bol odrazený útok mechanizovanej brigády posilnenej tankovým práporom a pri Jijige SNA stratila viac než 50 tankov z 3 útočiacich tankových práporov. Najväčšie somálske víťazstvo SNA dosiahla v polovici septembra 1977 pri druhom útoku na Jijigu. Tri tankové prápory útočiace na mesto spôsobili ťažké straty etiópskej posádke, ktorá sa z mesta stiahla a ponechala obranu mesta na etiópske milície, ktoré nemali šancu spomaliť somálsky postup. Etiópske sily sa stiahli na strategickú líniu Marda Pass, najsilnejšie obranné postavenie medzi Jijigou a Harere, a ponechali SNA vo výhodnej pozícii v Ogadene. 27.11. 1977 Sovietsky zväz vytvoril letecký most a do Etiópie začala prúdiť sovietska vojenská pomoc. Nie menej ako 225 Il-18, An-12B, An-22, a Il-76 dopravuje z Taškentu, cez Bagdad, Aden a Masawa do Addis Ababy raketomety BM-21, T-55 a T-62, BMP-1, 130mm, 155mm delá pre tri divízie etiópskej armády. Počas ďaľších dvoch týždňov pristávajú na letisku v hlavnom meste Etiopie každých 20 minút dňom i nocou sovietske lietadlá s vojenskou pomocou. Aj napriek úspechu v druhej ofenzíve pri Jijige SNA utrpela ťažké straty hlavne u tankových práporov a naviac SAC stratila vzdušnú nadvládu nad oblasťou. Blížiace obdobie dažďov prekážalo veľkým leteckým operáciám ale zároveň znemožňovalo logistickú podporu SNA v obsadených oblastiach hlavne kvôli nevyhovujúcemu stavu miestnych komunikácií. Od októbra 1977 do januára 1978 sa 20000 príslušníkov SNA – WSLF snažilo dobyť Harer, kde sa zhromaždili etiópske sily. Tieto sily v počte 50000 boli doplňované tankami a delostreleckými systémami a cvičené 1500 sovietskymi poradcami a podporované 11000 kubánskym kontingentom. SNA nezostávali sily na rozhodný útok na mesto a tak sa rozmiestnili okolo mesta Harer a očakávali protiútok. 8.1. 1978 začal protiútok na Harer kde sa spojeným etiópsko – kubánskym silám podarilo zničiť jednu somálsku mechanizovanú brigádu. Protiútok pokračoval vo februári 1978 keď spojené kubánsko-etiópske sily vyrazili smerom na Jijigu za úplnej vzdušnej nadvlády. Útok smeroval z dvoch strán zo severu a východu a po dvoch dňoch bojov SNA stratila daľších 3000 mužov. Za týždeň Etiópia kontrolovala všetky významnejšie mestá v oblasti Ogaden a 9.marca 1978 Siad Barré nariadil SNA opustiť Ogaden. Po stiahnutí SNA sa WSLF vrátil k partizánskej taktike boja a do mája 1980 síce kontroloval nemalú časť Ogadenu ale nakoniec sa Etiópii podarilo WSLF vojensky poraziť a získať formálnu kontrolu nad Ogadenom.
Porážka Somálska vo vojne o Ogaden ukončila Barrého sen o veľkom Somálsku. Stratou Ogadenu a Djibouti v referende v roku 1977 bol somálsky režim nútený prehodnotiť svoju zahraničnú politiku a následkom porážky vznikajú prvé opozičné hnutia proti Barrému.
Približné straty v konflikte
Kuba 2000
Etiópia 15000
WSLF 5000
Somálsko 15000
Zdroje :
www.onwar.com
http://web.mit.edu/cascon/cases/case_oga.html
www.acig.org
Ezekiel Rediker : THE OGADEN: A MICROCOSM OF GLOBAL CONFLICT
Prelinkoval Buko1 30.12.2006
Rozhodnutie Sovietskeho zväzu o podpore Etiópie vo vojne o Ogaden bolo tým pomyselným jazýčkom na váhe. Somálska armáda sa nikdy nezotavila s porážky o Ogaden. V týchto bojoch stratila mnoho jednotiek ich vybavenia a aj svojho sovietskeho spojenca. V ďalšom období znovu budovania armády sa režim spoliehal na rôzne medzinárodné zdroje vrátane USA. Vojna o Ogaden s Etiópiou dala odpoveď na to ako je schopná SNA (Somali National Army ) zahájiť a viesť konvenčnú vojenskú operáciu. Na začiatku 70 rokov mala SNA k dispozícií 9 mechanizovaných práporov vybavených viac než 300 ks obrnených bojových vozidiel BTR-40, BTR-50 a BTR-152, 4 tankové prápory s približne 150 ks tankov T-34 a T-54/T-55, prápor špeciálnych síl „commando“, 2 delostrelecké oddiely (76 mm kanóny a 122 mm húfnice), 2 tažké protilietadlové delostrelecké oddiely (100 mm kanóny) a 3 ľahké protilietadlové delostrelecké oddiely (37 mm kanóny a 14,5 mm guľomety). Po podpísaní dohody o spolupráci zo Sovietskym zväzom SNA koncom 70 rokov prezbrojila a reorganizovala 4 tankové prápory (T-54/T-55 a Centurion) vytvorila 4 mechanizované brigády (BTR-152 a BTR-60) ktorá každá mala svoj delostrelecký oddiel (122mm húfnic) a spomínaný tankový prápor. Ďalej vytvorila 2 raketometné oddiely (BM-21). Okrem sovietskej vojenskej pomoci boli prispievateľmi Egypt, ktorý dodal 12 torpédových člnov, ručné zbrane a školil osádky lietadiel, Sudán, ktorý školil štábnych dôstojníkov a spojovacie a ženijné odbornosti, ďalej Čína, Sýria a Irak. V letectve bol pomer síl približne rovnaký SAC (Somali Air Corps) mala k dispozícii 52 lietadiel z toho 24 ks MiG-21, 10 ks MiG-17, približne 10 ks Il-28 a niekoľko vrtuľníkov Mi-8 a jeho protivník EAF (Etiopian Air Force) 35 lietadiel z toho 16 ks F-5A z Iránu a USA.
Po zapojení SNA do konfliktu to prestala byť partizánska vojna ale otvorený lokálny konflikt vedený regulárnymi armádami, kde hlavnú úlohu zohrali tankové, mechanizované a letecké jednotky. SNA sa snažila prispôsobiť svoju štruktúru potrebám vojny – veliteľstvo logistiky a veliteľstvo bojujúcich jednotiek bolo premiestnené s Mogadisha do Hargeysi. Problémom však naďalej zostávalo zásobovanie bojujúcich jednotiek kvôli nevyhovujúcim cestám v krajine. Pred konfliktom v Ogadene SNA bol štandardnou jednotkou SNA prápor (600 – 1000 vojakov), po vypuknutí konfliktu SNA prešla na brigádnu štruktúru (2-4 prápory), kde 1 brigáda mala 1200 – 2000 vojakov. Toto tiež spôsobovalo problémy v zásobovaní kvôli predvojnovému nastaveniu logistiky SNA. V lete 1977 však sily SNA-WSLF dosiahli niekoľko víťazstiev. 13. júla 1977 prvá zo somálskych mechanizovaných brigád d prekračuje hranice Ogadenu. V júli 1977 dobyli mesto Gode na rieke Shabeelle, ocitli sa tak 550 km vo vnútrozemí Etiópie a kontrolovali 60% územia Ogadenu. V polovici augusta Etiópia priznala že SNA-WSLF kontrolujú 90% sporného územia Ogaden. Ale v auguste 1977 SNA utrpela aj dve porážky keď sa pokúsili dobyť mestá Dire Dawa a Jijiga. Pri Dire Dawa bol odrazený útok mechanizovanej brigády posilnenej tankovým práporom a pri Jijige SNA stratila viac než 50 tankov z 3 útočiacich tankových práporov. Najväčšie somálske víťazstvo SNA dosiahla v polovici septembra 1977 pri druhom útoku na Jijigu. Tri tankové prápory útočiace na mesto spôsobili ťažké straty etiópskej posádke, ktorá sa z mesta stiahla a ponechala obranu mesta na etiópske milície, ktoré nemali šancu spomaliť somálsky postup. Etiópske sily sa stiahli na strategickú líniu Marda Pass, najsilnejšie obranné postavenie medzi Jijigou a Harere, a ponechali SNA vo výhodnej pozícii v Ogadene. 27.11. 1977 Sovietsky zväz vytvoril letecký most a do Etiópie začala prúdiť sovietska vojenská pomoc. Nie menej ako 225 Il-18, An-12B, An-22, a Il-76 dopravuje z Taškentu, cez Bagdad, Aden a Masawa do Addis Ababy raketomety BM-21, T-55 a T-62, BMP-1, 130mm, 155mm delá pre tri divízie etiópskej armády. Počas ďaľších dvoch týždňov pristávajú na letisku v hlavnom meste Etiopie každých 20 minút dňom i nocou sovietske lietadlá s vojenskou pomocou. Aj napriek úspechu v druhej ofenzíve pri Jijige SNA utrpela ťažké straty hlavne u tankových práporov a naviac SAC stratila vzdušnú nadvládu nad oblasťou. Blížiace obdobie dažďov prekážalo veľkým leteckým operáciám ale zároveň znemožňovalo logistickú podporu SNA v obsadených oblastiach hlavne kvôli nevyhovujúcemu stavu miestnych komunikácií. Od októbra 1977 do januára 1978 sa 20000 príslušníkov SNA – WSLF snažilo dobyť Harer, kde sa zhromaždili etiópske sily. Tieto sily v počte 50000 boli doplňované tankami a delostreleckými systémami a cvičené 1500 sovietskymi poradcami a podporované 11000 kubánskym kontingentom. SNA nezostávali sily na rozhodný útok na mesto a tak sa rozmiestnili okolo mesta Harer a očakávali protiútok. 8.1. 1978 začal protiútok na Harer kde sa spojeným etiópsko – kubánskym silám podarilo zničiť jednu somálsku mechanizovanú brigádu. Protiútok pokračoval vo februári 1978 keď spojené kubánsko-etiópske sily vyrazili smerom na Jijigu za úplnej vzdušnej nadvlády. Útok smeroval z dvoch strán zo severu a východu a po dvoch dňoch bojov SNA stratila daľších 3000 mužov. Za týždeň Etiópia kontrolovala všetky významnejšie mestá v oblasti Ogaden a 9.marca 1978 Siad Barré nariadil SNA opustiť Ogaden. Po stiahnutí SNA sa WSLF vrátil k partizánskej taktike boja a do mája 1980 síce kontroloval nemalú časť Ogadenu ale nakoniec sa Etiópii podarilo WSLF vojensky poraziť a získať formálnu kontrolu nad Ogadenom.
Porážka Somálska vo vojne o Ogaden ukončila Barrého sen o veľkom Somálsku. Stratou Ogadenu a Djibouti v referende v roku 1977 bol somálsky režim nútený prehodnotiť svoju zahraničnú politiku a následkom porážky vznikajú prvé opozičné hnutia proti Barrému.
Približné straty v konflikte
Kuba 2000
Etiópia 15000
WSLF 5000
Somálsko 15000
Zdroje :
www.onwar.com
http://web.mit.edu/cascon/cases/case_oga.html
www.acig.org
Ezekiel Rediker : THE OGADEN: A MICROCOSM OF GLOBAL CONFLICT
Prelinkoval Buko1 30.12.2006