CZK (ex.DEU) - DČ-1 (zaisťovací delový čln)

DČ-1(delový čln)
ex.Pionier-Sicherungsboot 43


Projekt tohoto člnu siaha ešte do rokov druhej svetovej vojny, kedy lodenice v Ústí nad Labem spolupracovali na vývoji a výrobe ženijného zaisťovacieho člnu typ Pionier-Sicherunsboot 43. Vyrobili prvý prototyp, ktorý bol dodaný nemeckej armáde k otestovaniu v 4-5/1944. Prototyp sa v dňoch 18.-20.06.1944 podrobil testom zbrojného oddelenia WaPrüf 5 (ženijné a železničné oddelenie) v Bodensee (Bodanské jazero). Loď bola vyzbrojená 3,7 cm kanónom (300 nábojov) a protilietadlovým kompletom 1,5 cm MG 151 auf Fla SL 151. Plánovanú výzbroj mala tvoriť veža z tanku Pz.Kpfw. III Ausf.H s 5 cm kanónom KwK 38 L/42. Neskôr loď pôsobila v Pi.Ldgs.Lehru.Ers.Rgt. "Fredericia". V 5/1945 loď po kapitulácii padla do rúk anglickým jednotkám.
Druhý kus tohoto stroja bol z neznámych príčin stavaný v maďarskej lodenici v Balatonfüréde. Nedokončený čln bol na jeseň/podzim 1944 prevezený do Ústí nad Labem.


Po skončení 2.svetovej vojny hľadalo MNO (Ministerstvo národnej obrany) v lodeniciach po celej republike člny vhodné pre službu na rieke Dunaj. V roku 1946 bolo objednané u firmy (vtedy nesúcej názov po ich majiteľoch) Huss, Sedlak a Görn dokončenie tohoto člnu. Dokončenie lode sa predlžovalo pre problémy s výzbrojou, ktorú mali dodať Škodove závody až do roku 1949.
Loď bola drevenej konštrukcie. Na lodi bola v prednej časti lafetovaná modifikovaná veža z tanku Pz.Kpfw. IV, ktorej výzbroj tvoril 7,5 cm tankový kanón KwK 40. Veža bola upravenej odľahčenej konštrukcie, jej zadný a stropný pancier odstránený a nahradený tenším plechom hrúbky 8 mm. V zadnej časti bol umiestnený protilietadlový komplet 2 cm Flakvierling 38. Pancierovanie sa vyskytovalo len na veliteľskej veži, ktorá bola vytvorená z 12 mm silného plechu a s oknami z neprestrielného skla.
Loď bola segmentovej konštrukcie, kde sa dala oddeliť jej stredná časť obsahujúca všetko strojové vybavenie a dala sa prepravovať po železnici.
Posádku tvorilo 10 mužov - veliteľ (zást.veliteľa lodnej roty npor. Janoušek), kormidelník, 3 delostrelci v tankovej veži (strelec, nabíjač a podávač nábojov), dvaja strojníci, traja muži ako obsluha Flakvierlingu (jeden strelec a dvaja nabíjači).
Stroj bol po dokončení zaradený do výzbroje 14. ženijného práporu dislokovaného v Bratislave v rámci lodnej roty.
Pôvodné motory BMW mali problémy s náročnou údržbou, problémy s nedostatkom a nebezpečnosťou používaného leteckého paliva. Preto boli v roku 1954 vymenené za dva dieselové tankové motory (V-2 ?) s rovnakým výkonom.
Bojová hodnota stroja bola vďaka nevhodnej drevenej konštrukcii a nedostatočnej výzbroji malá a pravdepodobne tento projekt nemal slúžiť k priamemu vedeniu boja proti iným lodiam, či tankom.
V roku 1959 bola pre nedostatočné technické vybavenie lodná rota v 14. ženijnom prápore zrušená a loď po demontáži výzbroje slúžila v Požiarnom zbore mesta Bratislava. V roku 1974 bola v značne opotrebovanom stave predaná súkromnej osobe, ktorá ju prebudovala na hausbót.


dĺžka 20,1 m
šírka 4,2 m
bočná výška 1,7 m
maximálny ponor 0,9 m
výtlak 35 t
motory 2 x letecký BMW VI (500k)/2 x ruský tankový diesel V-2 (?) (500k)
max. rýchlosť 30km/hod
výzbroj 1 x 75mm kanón v upravenej veži PzKpfw.IV,1x 2cm Flakvierling 38
pancierovanie veliteľská veža - 12mm + tanková veža a ochranný štít Flakvierlingu 38
posádka 10 mužov

Ing. Miroslav Hubert - Československá dunajská flotila v letech 1946 až 1959, HPM č.3/1995, ISSN 1210-1427
Ivo Pejčoch, Zdeněk Novák, Tomáš Hájek - Válečné lodě 6, ISBN: 80-86158-02-0 (vydavateľstvo Ares)
www.feldgrau.net