Pod pojmom medzinárodná podpora mieru rozumieme pomoc medzinárodných organizácií pri obnove mieru, bezpečnosti a ľudských práv v krajine, ktorá krízovú situáciu nie je schopná riešiť vlastnými silami.
Nástrojmi na obnovenie stability, predovšetkým v podobe mierových operácií, disponujú dnes najmä tieto organizácie: OSN (Organizácia Spojených národov – United Nations Organisation), NATO (Organizácia Severoatlantickej zmluvy – North Atlantic Treaty Organisation) a čiastočne aj EÚ (Európska únia – European Union) a OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Organisation for Security and Cooperation in Europe).
Základnými druhmi mierových operácií sú operácie na udržanie mieru, humanitárne operácie, preventívne opatrenia a opatrenia na vynútenie mieru. Zatiaľ čo mierové operácie sa v minulosti realizovali na základe kapitoly VI Charty OSN, ich súčasný právny rámec sa riadi i kapitolami VII a VIII. Pre vojenské sily z toho vyplýva, že už musia by vybavené tak, aby mohli vykonávať opatrenia na vynútenie mieru, alebo na stabilizáciu situácie.
Zmena charakteru vojnových konfliktov a humanitárnych kríz, nárast medzinárodného terorizmu, organizovaného zločinu, náboženského fundamentalizmu, nelegálneho obchodu so zbraňami a zvýšená migrácia utečencov si žiadajú čoraz účinnejšie nástroje medzinárodných organizácií pri riešení týchto problémov. Konflikty na Balkáne, Východnom Timore, i v Sierra Leone ukázali, že samotná vojenská akcia nie je konečným riešením. Nový charakter kríz prináša i nové úlohy v oblasti civilno-vojenských vzťahov. Stabilita civilnej infraštruktúry a spolupráca civilného obyvateľstva má podstatný vplyv na zvýšenie efektívnosti operácií. Len komplexný politický a ekonomicko-sociálny program je predpokladom na vyriešenie krízovej situácie. V tejto oblasti zohrávajú dôležitú úlohu tie komponenty mierovej operácie, ktoré napomáhajú odzbrojeniu, demobilizácii, návratu utečencov a reintegrácii bývalých bojovníkov do spoločnosti. Rovnako dôležití ako vojaci sú dnes aj policajti, sudcovia, ekonómovia a administrátori. Za kľúčové pri stabilizácii súčasných kríz možno považovať skrátenie času reakcií v politickom rozhodovaní, legislatívnom procese, plánovaní a príprave až po vyslanie vojenských síl.
Z tohto hľadiska sa NATO stáva jedinou organizáciou schopnou ponúknuť reálne vojenské i nevojenské garancie bezpečnosti. Naopak, OSN hrozí strata dôvery práve kvôli zdĺhavému rozhodovaciemu procesu a nedostatočnej schopnosti vynútiť mierové dohody. V tejto súvislosti sa OSN prostredníctvom budovania systému síl rýchleho nasadenia (UNSAS – United Nations Stand-by Arrangements System) snaží zdokonaliť svoje kapacity a schopnosti rýchlej reakcie na krízové situácie. Na samite OSN v septembri 2000 v New Yorku významne vzrástol konsenzus v otázkach práva na medzinárodnú intervenciu v záujme zachovania a záchrany životov. Samit tiež definoval základné podmienky medzinárodnej intervencie:
• väčšia pozornosť musí by venovaná prevencii konfliktov,
• použitie ozbrojenej sily je posledným riešením,
• ak vláda nie je schopná alebo ochotná riešiť krízu, medzinárodné spoločenstvo má
povinnosť intervenovať,
• vojenská sila sa musí použiť tak, aby bolo zachované medzinárodné a humanitné právo,
• vo výnimočných prípadoch možno použiť vojenskú silu bez rozhodnutia BR OSN.
K posilneniu medzinárodnej bezpečnosti by mohol prispieť i nový európsky bezpečnostný model na princípe spolupráce medzi európskymi i transatlantickými organizáciami a zúčastnenými štátmi, ktorý však musí vychádza z rešpektovania demokratických pravidiel a dodržiavania ľudských práv. Predpokladom jeho úspešnosti bude spolupôsobenie politických, sociálnych, ekonomických, humánnych, ekologických a vojenských aspektov pri riešení krízových situácií.
zdroje:
www.mod.gov.sk
www.un.org
www.nato.int
Nástrojmi na obnovenie stability, predovšetkým v podobe mierových operácií, disponujú dnes najmä tieto organizácie: OSN (Organizácia Spojených národov – United Nations Organisation), NATO (Organizácia Severoatlantickej zmluvy – North Atlantic Treaty Organisation) a čiastočne aj EÚ (Európska únia – European Union) a OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Organisation for Security and Cooperation in Europe).
Základnými druhmi mierových operácií sú operácie na udržanie mieru, humanitárne operácie, preventívne opatrenia a opatrenia na vynútenie mieru. Zatiaľ čo mierové operácie sa v minulosti realizovali na základe kapitoly VI Charty OSN, ich súčasný právny rámec sa riadi i kapitolami VII a VIII. Pre vojenské sily z toho vyplýva, že už musia by vybavené tak, aby mohli vykonávať opatrenia na vynútenie mieru, alebo na stabilizáciu situácie.
Zmena charakteru vojnových konfliktov a humanitárnych kríz, nárast medzinárodného terorizmu, organizovaného zločinu, náboženského fundamentalizmu, nelegálneho obchodu so zbraňami a zvýšená migrácia utečencov si žiadajú čoraz účinnejšie nástroje medzinárodných organizácií pri riešení týchto problémov. Konflikty na Balkáne, Východnom Timore, i v Sierra Leone ukázali, že samotná vojenská akcia nie je konečným riešením. Nový charakter kríz prináša i nové úlohy v oblasti civilno-vojenských vzťahov. Stabilita civilnej infraštruktúry a spolupráca civilného obyvateľstva má podstatný vplyv na zvýšenie efektívnosti operácií. Len komplexný politický a ekonomicko-sociálny program je predpokladom na vyriešenie krízovej situácie. V tejto oblasti zohrávajú dôležitú úlohu tie komponenty mierovej operácie, ktoré napomáhajú odzbrojeniu, demobilizácii, návratu utečencov a reintegrácii bývalých bojovníkov do spoločnosti. Rovnako dôležití ako vojaci sú dnes aj policajti, sudcovia, ekonómovia a administrátori. Za kľúčové pri stabilizácii súčasných kríz možno považovať skrátenie času reakcií v politickom rozhodovaní, legislatívnom procese, plánovaní a príprave až po vyslanie vojenských síl.
Z tohto hľadiska sa NATO stáva jedinou organizáciou schopnou ponúknuť reálne vojenské i nevojenské garancie bezpečnosti. Naopak, OSN hrozí strata dôvery práve kvôli zdĺhavému rozhodovaciemu procesu a nedostatočnej schopnosti vynútiť mierové dohody. V tejto súvislosti sa OSN prostredníctvom budovania systému síl rýchleho nasadenia (UNSAS – United Nations Stand-by Arrangements System) snaží zdokonaliť svoje kapacity a schopnosti rýchlej reakcie na krízové situácie. Na samite OSN v septembri 2000 v New Yorku významne vzrástol konsenzus v otázkach práva na medzinárodnú intervenciu v záujme zachovania a záchrany životov. Samit tiež definoval základné podmienky medzinárodnej intervencie:
• väčšia pozornosť musí by venovaná prevencii konfliktov,
• použitie ozbrojenej sily je posledným riešením,
• ak vláda nie je schopná alebo ochotná riešiť krízu, medzinárodné spoločenstvo má
povinnosť intervenovať,
• vojenská sila sa musí použiť tak, aby bolo zachované medzinárodné a humanitné právo,
• vo výnimočných prípadoch možno použiť vojenskú silu bez rozhodnutia BR OSN.
K posilneniu medzinárodnej bezpečnosti by mohol prispieť i nový európsky bezpečnostný model na princípe spolupráce medzi európskymi i transatlantickými organizáciami a zúčastnenými štátmi, ktorý však musí vychádza z rešpektovania demokratických pravidiel a dodržiavania ľudských práv. Predpokladom jeho úspešnosti bude spolupôsobenie politických, sociálnych, ekonomických, humánnych, ekologických a vojenských aspektov pri riešení krízových situácií.
zdroje:
www.mod.gov.sk
www.un.org
www.nato.int