Ide o československú šablu vz.24/27 a nebola vo výzbroji polície, ale žandárov (četnictva). Toto tvrdenie si môžete overiť priamo na čepeli každej z týchto zbraní, ktoré sú spravidla označené ČET. - t.j. četnictvo,
Zbraň bola zavedená do výzbroje výnosom ministerstva vnútra z 22.01.1927 č.84 662-13-1923
Existujú dve základné varianty tejto zbrane:
šabla pre dôstojníkov šabla je takmer zhodná s armádnou dôstojníckou šablou vz.24, od ktorej sa líši štátnym znakom na koši, ktorý nieje malý ale stredný. Existujú aj varianty tejto zbrane, ktoré nemajú tri, ale iba dva úpony koša, ako je tomu u zbraní hodnostne nižších príslušníkov četnictva.
Čepel zbrane je niklovaná, u dôstojníkov vo výkonnej a správnej službe s brúseným ostrím. Ako to bolo bežné aj u iných šabiel vz.24, môžu sa vyskytovať exempláre používajúce staršiu rakúsko-uhorskú čepel, najmä zo šable vz.1861 pre dôstojníkov pechoty, prípadne jazdeckej šable vz.1904. Tieto zbrane majú okrem pôvodných rakúskych značení aj československé prejímacie značky. Najčastejšie sa však vyskytujú čepele vyrobené firmou Wlaszlovits Štós, ktorá vyrábala aj ostatné časti československých šabiel.
Pošva ocelová, niklovaná, ukončená ostrohou. Zavesenie zbrane bolo riešené ako u starších rakúsko-uhorských šabiel na jeden pevný krúžok a bočné pútko. kožený závesník bol z červenej morenej kože, s dracounovou stuhou na prednej strane, ktorá mala uprostred votkaný červeno-bielo-modrý prúžok. Stuha bola zlatá pre generálov a strieborná pre ostatných dôstojníkov.
Ku zbrani patrilo portepe (strapec), ktorý bol pre generálov zlatý, pre ostatných dôstojníkov strieborný. Striedajú sa na ňom pravidelne lesklé a matné dracounové pásiky. Na hornej časti žaluďa sa nosil vyšitý malý štátny znak - jeho nosenie bolo zavedené výnosom ministerstva vnútra č.86 235-13-1924
Dôstojníci nosili šablu do služby i mimo nej.
vychádzková šabla pre strážmajstrov a vrchných strážmajstrov
mohla sa nosiť výlučne k vychádzkovej uniforme na opasníku, ktorý bol zhodný z opasníkom dôstojníkov.
Kôš má iba dva úpony, zdobený je iba na záštitnom oblúku lipovými ratolesťami, ktoré sú omnoho menšie ako u dôstojníckej varianty. Uprostred sa nachádza stredný štátny znak. Povrch úponov a nezdobených častí koša pokrytý drobným perlením.
Čepel a pošva sú rovnaké ako u varianty pre dôstojníkov.
Strapec má upevňovaciu pásku zo šedozeleného hodvábu, žaluď je strieborný a má z oboch strán vyšitý malý štátny znak.
Strážmajstri: upevňovacia páska má na oboch stranách 1mm široký strieborný prúžok a spodok žaluďa je opletený striedavo strieborným dracounovým a šedozeleným hodvábnym prúžkom.
Vrchný strážmajstri: upevňovacia páska je strieborná a na oboch stranách má 1mm široký šedozelený hodvábny prúžok. Spodná časť žaluďa je opletená striedavo dvomi striebornými dracounovými prúžkami a jedným hodvábnym šedozeleným.
Do služby sa nosila šabla vz.29.
Vyššie popisovaným zbraniam sa velmi podobá služobná šabla vz. 24 pre čs. políciu.
Zbraň má na koši rovnako iba dva úpony, je však úplne bez výzdoby, hladký a niklovaný.
Čepel a pošva sú obdobné ako u vyššie popisovaných vzorov, nemajú však označenie ČET.
šabla pre nižších dôstojníkov polície
Kôš s tromi úponmi, zdobený iba na záštitnom oblúku motívom lipových listov, ktoré sú odlišné od motívu na šabli pre dôstojníkov četníctva (menšie) aj strážmajstrov (väčšie), uprostred so stredným štátnym znakom. Nezdobené časti koša zdobené jemným perlovaním.
Policajní úradníci nosili kord vz.31.
Okrem hore popísaných variant šable vz.24sa ešte stretávame s jej mnohými ďalšími variantami. Nie sú to iba zbrane dôstojníkov a rotmajstrov československej armády, ale aj zbrane pre dôstojníkov finančnej stráže, vrchných zriadencov, zriadencov a čakatelov finančnej stráže či šabla Národnej gardy.
Okrem týchto zbraní z obdobia prvej republiky sú tu ešte úpravy týchto zbraní z obdobia 2.svetovej vojny a popularita tejto šable siaha až do dnešných dní, keď všetky šable prezidentských čestných stráží či už povojnových alebo čestných jednotiek oboch našich republík vychádzajú z rovnakého vzoru...
Z toho jasne vyplýva, že otázka určovania týchto zbraní nie je jednoduchá a vyžaduje dlhodobé podrobné štúdium a zároveň znalosť všetkých detailov skúmanej zbrane a to ako výzdoby a tvaru koša, tak aj jednotlivých značení.
Zdroj:
Karel Morávek, Petr Moudrý: Československé chladné zbrane 1918-1994
ARS-ARM Praha 1995, ISBN 80-900833-7-4
Môj archív
Zbraň bola zavedená do výzbroje výnosom ministerstva vnútra z 22.01.1927 č.84 662-13-1923
Existujú dve základné varianty tejto zbrane:
šabla pre dôstojníkov šabla je takmer zhodná s armádnou dôstojníckou šablou vz.24, od ktorej sa líši štátnym znakom na koši, ktorý nieje malý ale stredný. Existujú aj varianty tejto zbrane, ktoré nemajú tri, ale iba dva úpony koša, ako je tomu u zbraní hodnostne nižších príslušníkov četnictva.
Čepel zbrane je niklovaná, u dôstojníkov vo výkonnej a správnej službe s brúseným ostrím. Ako to bolo bežné aj u iných šabiel vz.24, môžu sa vyskytovať exempláre používajúce staršiu rakúsko-uhorskú čepel, najmä zo šable vz.1861 pre dôstojníkov pechoty, prípadne jazdeckej šable vz.1904. Tieto zbrane majú okrem pôvodných rakúskych značení aj československé prejímacie značky. Najčastejšie sa však vyskytujú čepele vyrobené firmou Wlaszlovits Štós, ktorá vyrábala aj ostatné časti československých šabiel.
Pošva ocelová, niklovaná, ukončená ostrohou. Zavesenie zbrane bolo riešené ako u starších rakúsko-uhorských šabiel na jeden pevný krúžok a bočné pútko. kožený závesník bol z červenej morenej kože, s dracounovou stuhou na prednej strane, ktorá mala uprostred votkaný červeno-bielo-modrý prúžok. Stuha bola zlatá pre generálov a strieborná pre ostatných dôstojníkov.
Ku zbrani patrilo portepe (strapec), ktorý bol pre generálov zlatý, pre ostatných dôstojníkov strieborný. Striedajú sa na ňom pravidelne lesklé a matné dracounové pásiky. Na hornej časti žaluďa sa nosil vyšitý malý štátny znak - jeho nosenie bolo zavedené výnosom ministerstva vnútra č.86 235-13-1924
Dôstojníci nosili šablu do služby i mimo nej.
vychádzková šabla pre strážmajstrov a vrchných strážmajstrov
mohla sa nosiť výlučne k vychádzkovej uniforme na opasníku, ktorý bol zhodný z opasníkom dôstojníkov.
Kôš má iba dva úpony, zdobený je iba na záštitnom oblúku lipovými ratolesťami, ktoré sú omnoho menšie ako u dôstojníckej varianty. Uprostred sa nachádza stredný štátny znak. Povrch úponov a nezdobených častí koša pokrytý drobným perlením.
Čepel a pošva sú rovnaké ako u varianty pre dôstojníkov.
Strapec má upevňovaciu pásku zo šedozeleného hodvábu, žaluď je strieborný a má z oboch strán vyšitý malý štátny znak.
Strážmajstri: upevňovacia páska má na oboch stranách 1mm široký strieborný prúžok a spodok žaluďa je opletený striedavo strieborným dracounovým a šedozeleným hodvábnym prúžkom.
Vrchný strážmajstri: upevňovacia páska je strieborná a na oboch stranách má 1mm široký šedozelený hodvábny prúžok. Spodná časť žaluďa je opletená striedavo dvomi striebornými dracounovými prúžkami a jedným hodvábnym šedozeleným.
Do služby sa nosila šabla vz.29.
Vyššie popisovaným zbraniam sa velmi podobá služobná šabla vz. 24 pre čs. políciu.
Zbraň má na koši rovnako iba dva úpony, je však úplne bez výzdoby, hladký a niklovaný.
Čepel a pošva sú obdobné ako u vyššie popisovaných vzorov, nemajú však označenie ČET.
šabla pre nižších dôstojníkov polície
Kôš s tromi úponmi, zdobený iba na záštitnom oblúku motívom lipových listov, ktoré sú odlišné od motívu na šabli pre dôstojníkov četníctva (menšie) aj strážmajstrov (väčšie), uprostred so stredným štátnym znakom. Nezdobené časti koša zdobené jemným perlovaním.
Policajní úradníci nosili kord vz.31.
Okrem hore popísaných variant šable vz.24sa ešte stretávame s jej mnohými ďalšími variantami. Nie sú to iba zbrane dôstojníkov a rotmajstrov československej armády, ale aj zbrane pre dôstojníkov finančnej stráže, vrchných zriadencov, zriadencov a čakatelov finančnej stráže či šabla Národnej gardy.
Okrem týchto zbraní z obdobia prvej republiky sú tu ešte úpravy týchto zbraní z obdobia 2.svetovej vojny a popularita tejto šable siaha až do dnešných dní, keď všetky šable prezidentských čestných stráží či už povojnových alebo čestných jednotiek oboch našich republík vychádzajú z rovnakého vzoru...
Z toho jasne vyplýva, že otázka určovania týchto zbraní nie je jednoduchá a vyžaduje dlhodobé podrobné štúdium a zároveň znalosť všetkých detailov skúmanej zbrane a to ako výzdoby a tvaru koša, tak aj jednotlivých značení.
Zdroj:
Karel Morávek, Petr Moudrý: Československé chladné zbrane 1918-1994
ARS-ARM Praha 1995, ISBN 80-900833-7-4
Môj archív