Citace :
Ritttmeister Manfred slobodný pán von Richthofen dosiahol ako stíhací pilot s najväčším počtom zostrelov za prvej svetovej vojny takú slávu, že jeho meno je známejšie než väčšina mien vojvodcov jeho doby. Narodil sa 2. mája 1892 v Sliezsku a už ako chlapec bol vášnivý lovec a stal sa z neho dokonalý strelec. Ako nadšený jazdec s výcvikom z kadetskej školy nasledoval svojho otca k jazdectvu.
Keď v roku 1914 vypukla vojna bol nižším dôstojníkom na ruskom fronte, ale v krátkej dobe bol so svojou jednotkou prevelený na západný front. Pochopil však, že dni jazdectva sú spočítané, prešiel k letectvu a opäť bol nasadený na ruskom fronte.
Treba si uvedomiť, že keď sa prvá svetová vojna začala, predstavy o bojových možnostiach lietadiel boli veľmi naivné. Súperiace generality si vedeli tak akurát predstaviť, že dvojmiestne pozorovacie neozbrojené lietadlá (také boli vtedy všetky) budú poletovať nad bojiskom a hlásiť či fotografovať pozície a pohyb nepriateľa. Vzájomný vzdušný stret sa pokladal za vylúčený, pretože sa verilo, že stretnutie vo vzduchu by bolo len dielom náhody. Lenže lietadlá sa napriek tomuto predpokladu stretávali vo vzduchu často a nepriateľskí aviatici si spočiatku vo vzduchu salutovali. Nič iné im ani nezostávalo, keďže boli neozbrojení. To sa ale po niekoľkých týždňoch zmenilo, pretože poľní velitelia si rýchlo uvedomili vražednú účinnosť leteckého pozorovania a po protivníkových lietadlách onedlho pálilo všetko, čo malo hlaveň. Tiež posádky lietadiel si začali brať z vlastnej iniciatívy do lietadiel osobné zbrane, pištole, karabíny a namiesto salutovania začali do protivníkových lietadiel strielať. Pritom však zistili dve zásadné veci. Puška mala malú palebnú silu, aby dokázala zostreliť lietadlo a dvojmiestne neohrabené stroje boli málo obratné, aby dokázali vymanévrovať rovnako neohrabaného protivníka. Riešením bola konštrukcia ľahkého jednomiestneho stroja, vyzbrojeného guľometom. V tej dobe to však nebolo tak jednoduché, ako sa to môže dnes zdať. Konštruktéry museli najprv vyriešiť fakt, že pilot stíhacieho lietadla nemohol naraz pilotovať lietadlo aj zameriavať guľomet. Tak vznikla koncepcia stroja s pevným dopredu páliacim guľometom, takže zbraňou bolo vlastne celé lietadlo. Vtedy sa zjavil ďalší neriešiteľný problém – synchronizácia guľometu, aby si pilot nerozstrieľal vlastnú vrtuľu. Keď sa podarilo zamestnancom holandského leteckého konštruktéra Fokkera tento problém definitívne vyriešiť nastal čas pre vznik stíhacej taktiky. Priekopníkmi základných pravidiel stíhacieho boja boli nemeckí piloti Max Immelmann, Oswald Boelcke, francúz Pégoud a rus Nesterov. Najmä na základe ich skúseností a činnosti možno povedať, že základné pravidlá stíhacej taktiky platné dodnes sa zrodili v priebehu roku 1916.
Ako vznikali stíhací piloti začala sa tvoriť aj legenda stíhacieho pilota, ktorá bola ideálnym prostriedkom vojnovej propagandy. Táto legenda nadväzovala na predstavy každého z nás o rytierskom bojovníkovi na koni, ktoré majú svoj odraz v množstve historických mýtov a legiend. Ozbrojený jazdec sa stal stal symbolom dobra i zla, spomeňme len rytierov Artušovho guľatého stola, pieseň o Rolandovi, ale i hrdinov westernov – jazdcov z neznáma, „s ktorými prichádza zákon“. Temnú stranu zasa predstavujú „čierni jazdci“ z Tolkienových kníh. Konštrukcia stíhacích lietadiel umožnila tento mýtus spustiť v plnej paráde. Elitne cvičený vzdušný bojovník musel vedieť nielen dobre strieľať, ale aj skvele ovládať svojho „nebeského tátoša“ – majstrovstvo v jednom podmieňovalo majstrovstvo v druhom. Len „osamelý“ stíhací pilot, odkázaný na svoj vnútorný kódex bojovníka sa mohol stať pokračovaním prastarého mýtu, čo viedlo v priebehu prvej svetovej vojny ihneď k vzniku legiend a romantického oparu tejto profesie. Tento pohľad sa nezmenil do dnešných dní (viď napr. film Topgun). Noviny začali pilotom počítať zostrely, francúzi vymysleli pojem „letecké eso“ a okolo úspešných stíhačov sa začali tvoriť až neuveriteľné legendy.
Vráťme sa však k Manfredovi von Richthofenovi. Prechod k stíhaciemu letectvu mu umožnilo popredné stíhacie eso Oswald Boelcke, ktorý si ho osobne vybral do nemeckej rýdzo stíhacej jednotky. Prvým z Richthofenových potvrdených víťazstiev bol F.E.2b, zostrelený 17. septembra 1916. Prakticky všetkých svojich 80 víťazstiev dosiahol na britskom úseku západného frontu. Postúpil na miesto veliteľa Jasta 11 a neskôr pod označením Jagdgeschwader Nr 1 (JG 1) velil zoskupeniu Jastas, ktoré vošlo do všeobecného povedomia ako “Richthofenov letecký cirkus“, čiastočne preto, že nesídlilo na stálych základniach (kočovalo s plátennými hangármi a tím cirkus pripomínalo) a čiastočne kvôli pestrofarebným náterom svojich lietadiel dvojplošníkov Albatros a trojplošníkov Fokker Dr.I. Richthofenove lietadlá boli buď na všetkých plochách alebo na väčšine povrchu natreté na červeno, z čoho vznikla jeho povestná prezývka „Červený barón“ (Rote Baron alebo Red Baron). Manfred obdržal okrem iného najvyššie nemecké vyznamenanie za statočnosť Pour le Mérite.
Za úsvitu 21. apríla 1918 se Richthofen vydal na osamotenú patrolu v okolí Sailly-le-Sec. Naraz sa na oblohe objavily dva anglické Camely od 209. squadrony, pilotované poručíkom W.R. Mayom a kapitánom A. Roy-Brownom. Po krátkej naháňačke bol Richthofen zostrelený a dopadol k austrálskej delostreleckej batérii. Podľa niektorých zdrojov ho zostrelil A. Roy-Brown, pravdepodobnejšie ho však zasiahla náhodná guľka vypálená zo zákopu, pretože letel príliš blízko zeme. Britský pilot prelietávajúcí nemecké letisko v Cappy zhodil list informujúci Nemcov o Richthofenovej smrti. Bol pochovaný vo Francúzsku a neskôr bolo jeho telo exhumované a znovu pochované s členmi jeho rodiny ve Wiesbadene v Nemecku. Za svoju bojovou kariéru dosiahol celkom 80 vzdušných víťazstiev, z nich väčšinu na lietadle Albatros D-III. Fokker Dr.1, na ktorom bol zostrelený, niesol číslo 425/17. Minulý týždeň tak od jeho smrti uplynulo 87 rokov, ale jeho meno neustále zostáva symbolom a legendou stíhacieho letectva na celom svete. Tým, ktorí by sa o obdobie prvej svetovej vojny a pôsobenie letectva v nej zaujímali podrobnejšie môžeme k načerpaniu ďalších informácií odporučiť knihy Malcolma V. Loweho: ENCYKLOPEDIE LETECTVÍ (1848-1939), Nigela Steela, Petra Harta: RACHOT V OBLACÍCH – Britští piloti v leteckých bitvách 1914-1918, Johna Keegana: PRVNÍ SVĚTOVÁ VÁLKA, H.P.Willmota: PRVNÍ SVĚTOVÁ VÁLKA, Iana Westwella: PRVNÍ SVĚTOVÁ VÁLKA - DEN PO DNI a mnoho ďalších titulov, ktoré nájdete v našej ponuke či už na tomto webe, alebo v našich predajniach.(kx)
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
Zjistit více