Začiatky vystavby kubanskeho letectva siahajú do obdobia bojov o Sierra Maestra. Vačšinu techniky, ktorú revolucionári použivali ukoristili od vládnych vojsk. Išlo len o par kusov leteckej techniky, ktorá sa používala najmä na kurierne a zásobovacie účely a tiež na prieskum. Konkrétne to bolo niekoľko dopravných DC-3 Dakota a niekoľko kusov Piperov a Cessien.
Po páde Batistovho režimu začal Castrov režim s vystavbou regulernej armady. Letectvo sa začiatko 60-tych rokov skladalo najmä z typov, ktore zostali na zakladniach po uteku Batistu. Takze v tomto období to bolo niekoľko kusov Hawker Sea Fury FB Mk. 11, Lockheed T-33A a Douglas B-26. Podľa vtedajšej propagandy, kubánsky piloti odvážne zasahovali na týchto strojoch proti "imperialistickym narušiteľom".
Neskôr je kubanske letectvo prezbrojene na sovietské typy, konkretne MiG-15. Taktiež neskôr boli dodane aj vrtulníky Mi 8 a stihacie lietadla MiG-23. Kedy presne sa tieto dodavky uskutočnili neviem a taktiež neviem v akom počte. Je možne, že boli dodane aj ine typy techniky, ale moje vedomosti tam nesiahaju. Ale je to vysoko pravdepodobne....
URL : https://www.valka.cz/Fuerza-Aerea-Revolucionaria-t41484#92597
Verze : 0
Mapa leteckých základní Kubánskeho letectva (Cuban Air Force, Defensa Anti-Aérea y Fuerza Aérea Revolucionaria):
URL : https://www.valka.cz/Fuerza-Aerea-Revolucionaria-t41484#161406
Verze : 0
Reklama
Kubánske Revolučné Ozbrojené Sily si v súčasnosti pripomínajú 50 výročie svojho vzniku, čo je dôvod na malé ohliadnutie za ich históriu. Ich pôvod siaha do druhej polovice 50-rokov 20. storočia keď sa dovtedy neveľmi úspešný revolucionári okolo bratov Fidela a Raula Castrovcov spojili z inými menšími odbojovými jednotkami a nespokojnými roľníkmi. Skorumpovaná vláda F.Batistu sa postupne ocitala v izolácií a nakoniec prišla o podporu aj zo strany USA.
1. januára 1959 rebeli vyhlásili víťazstvo a skutočná revolúcia sa mohla začať. Po udalostiach v „Zátoke svíň“ a tzv. Kubánskej raketovej krízy z rokov 1961/62 sa vedenie ostrova naplno priklonilo k ZSSR a výstavka ozbrojených revolučných síl sa rozbehla na plné obrátky. Jednou z prioritných zložiek sa stalo aj letectvo. Prakticky od počiatku šesťdesiatych rokov až do záveru osemdesiatych rokoch sa mohlo spoľahnúť na pravidelné dodávky moderných lietadiel, vrtuľníkov a prostriedkov PVO. Odhaduje sa že za uvedené obdobie bolo dodaných až 600 kusov leteckej techniky. Výmenou za to sa mnohé kubánske letiská stali pravidelnými zastávkami sovietskych diaľkových prieskumoch lietadiel.
Na konci tejto éry bolo Kubánske letectvo nesporne najsilnejším letectvom v karibskej oblasti, a jeho vplyv s výnimkou letectva USA čiastočne vyvažovalo iba Venezuelské letectvo s lietadlami F-16A. Na prelome rokov 1988-89 sa početný stav letectva odhadoval na 20,000 pilotov, mechanikov a ďalší personál, vrátane vojakov základnej služby. Vďake štedrej podpore zo strany ZSSR a jeho spojencov bolo dobre vyzbrojené modernou leteckou, raketovou a radarovou technikou a jeho príslušníci sa tešili zodpovedajúcemu výcviku. Letecké veliteľstvo sa nachádzalo v Havane (veliteľ: General de Division /GenPor./ Rubén Martinéz Puente) a spravovalo tri letecké okruhy /Letecké Brigády/: 1. Brigada de la Guardia „Batalla da Santa Clara“ (Stred), 2. Brigada de la Guardia „Playa Girón“ (Západ) a 3. Brigada de la Guardia „Cuartel Moncada“ (Východ).
Ale ako už mnohokrát v histórií, v momente svojej najväčšej slávy, prišla drvivá rana. Pád ZSSR a skončenie jeho masívnej podpory znamenalo pre letectvo tvrdý otras. V priebehu deväťdesiatych rokov došlo k výraznému útlmu leteckej prevádzky a množstvo lietadiel bolo uložených a zakonzervovaných, s cieľom ušetriť letové hodiny. Spoločne s miernym otváraním sa svetu bolo mnoho vrtuľníkov a dopravných lietadiel prevedených pod vojensko-civilné spoločnosti a slúžia na dopravu turistov a nákladu.
Odhadovaný stav Kubánskeho vojenského letectva (Defensa Antiaerea y Fuerza Aerea Revolucionaria) je možné určiť len približne. Avšak po rokoch postupnej stagnácie a úpadku došlo k istému zlepšeniu aj keď len v tom zmysle že situácia sa už nezhoršuje. Počet aktívnych príslušníkov je asi 8,000 vrátane vojakov základnej služby. Velitelom je Brigádny generál Pedro Mendiondo Goméz. Z pôvodných leteckých plukov boli vytvorené celkovo štyri zmiešané letecké jednotky na základniach: San Antonio de los Baňos (dve letky bojových lietadiel MiG-21/23/29 a zopár L-39 a vrtulníkov Mi-8, plus letky vrtulníkov Mi-24D), Holguin (dve letky z MiG-21/23 a vrtulníky Mi-8), Playa Baracoa (tri letky dopravných lietadiel a letky VIP –Vládna letka(?). Existencia leteckej školy je nejasná, mala by sa nachádzať na letisku v Ciudad Libertad.
Vo výzbroji leteckých jednotiek sa nachádza odhadom asi 270 bojových lietadiel, 60 dopravných lietadiel a asi 70 vrtuľníkov. Ide o množstvo ktoré je fyzicky k dispozícií, teda má dostatočnú zálohu životnosti k prípadnému znovu zavedeniu do služby. V reálnej bojovej službe je ale asi len 30 percent z tohto množstva.
URL : https://www.valka.cz/Fuerza-Aerea-Revolucionaria-t41484#292648
Verze : 0
Najvýkonnejším typom vo výzbroji je ruský MiG-29. Koncom roka 1989 bolo dodaných celkom štrnásť kusov, vrátane dvoch dvojmiestnych. Ich zalietanie prebehlo v prvých mesiacoch nasledujúceho roka. Ale následný útlm žiaľ zrazil ich bojaschopnosť na úbohé tri lietadlá. Na počiatku nového tisícročia sa ich počet trochu zlepšil na sedem(?) lietadiel, vrátane jednej "spárky". Druhá bola trochu netradične umiestnená v Havanskom leteckom múzeu. Okrem iného sa Kubánske MiGy-29 podieľali na "ostrej" akcií, keď v roku 1996 posádka jedného stroja (pilotom mal byť istý Pplk. Alberto Peréz-Peréz) zostrelila neozbrojený stroj Cessna 337, patriaci Kubánskym exulantom.
Veľkú obľubu si získali aj lietadlá radu MiG-23. Na Kubu bolo dodaných odhadom asi 21 kusov verzie MiG-23MF a štrnásť MiG-23ML, cca. 39 kusov stíhacích bombardérov verzie MiG-23BN a päť "spárok" MiG-23UB. Časť z dodaných strojov bola v osemdesiatych rokoch vyexpedovaná do Angoly, kde bolo niekoľko z nich stratených v boji. V súčasnosti ich počet zahŕňa približne šestnásť stíhacích, niekoľko bombardovacích a tri dvojmiestne stroje.
Po mnoho rokov boli hlavnou silou kubánskeho letectva MiGy-21. V súčasnosti je k dispozícií asi 36 MiG-21MF, 84 MiG-21bis a 15 dvojmiestnych MiG-21US/UM. Avšak bojaschopných je len 20 až 24 kusov vrátane niekoľkých dvojmiestnych.
Dopravné letectvo malo kedysi vo výzbroji dva tucty lietadiel An-24/26, dva stroje An-32, štvoricu Jak-40 a asi tridsať An-2. Ďalšie stroje sa nachádzali s službách civilných leteckých spoločností a mohli byť použité v prospech armády. Ani nie dvadsať strojov (cca. 10xAn-24/26, 8xAn-2 a niekoľko Jak-40) je udržiavaných v službe v prospech spoločnosti Aerogaviota a slúžia na udržanie letových návykov personálu.
Z pôvodne používaných bojových vrtuľníkov Mi-24D v počte šestnásť kusov zostalo už iba šesť letu schopných, aj keď na fotkách z internetových stránok je zrejmé že dostali nový náter. Rovnako aj z cca. 50 dodaných vrtuľníkov Mi-8/17 je v službe už iba okolo 18-20 kusov. Zvyšné lietadlá ako cvičné L-39 alebo Z-142 sú využívané iba sporadicky. Proti ponorkové vrtuľníky Mi-14PL už boli vraj vyradené úplne.
URL : https://www.valka.cz/Fuerza-Aerea-Revolucionaria-t41484#292651
Verze : 0
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
