1978-1979 Ugandsko-tanzanijská válka

Rozpočet tohoto webu pro rok 2018 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 3.346,- Kč Chci přispět
Za posledních 7 dní bylo 770 příspěvků vloženo, 3272 editováno a 649 zmoderováno. Statistiky
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb

1978-1979 Ugandsko-tanzanijská válka

    Avatar
    Úvodné informácie:


    Ugandsko - Tanzánijská vojna sa začala 10.10.1978 (potlačením povstania vzbúrených jednotiek Ugandskej armády a ich ústupom do Tanzánie) a bola ukončená zvrhnutím diktátora Idiho Amina a kapituláciou zvyšku jeho jednotiek v Ugande 03.06.1979. Ale tento vojenský konflikt nebol jediným vojenským konfliktom medzi týmito krajinami v ich novodobých dejinách.


    V novodobej africkej histórii patrili Uganda a Tanzánia spočiatku pod dve rôzne veľmoci - Uganda ako súčasť Britskej východnej Afriky] a Tanzánia (alebo Tanganika, ako sa nazývala pevninská časť federácie) ako súčasť Nemeckej východnej Afriky. Po ukončení prvej svetovej vojny bola Tanganika, ako zverenecké územie Spoločnosti národov daná do pod správu Veľkej Británie a bola začlenená do území pod správu Britskej východnej Afriky. Po vyhlásení nezávislosti sa ich osud a cesty rozčlenili. Zatiaľ čo v Tanzánii vládol prezident Julius Nyerere nepretržite, v Ugande sa vystriedalo pri moci niekoľko osôb, pričom ich striedanie nebolo vždy v súlade so zásadami demokracie.


    V roku 1971 sa v Ugande dostal k moci pomocou vojenského prevratu Idi Amin Dada, ktorý nahradil zvrhnutého prezidenta Miltona Oboteho. Následné krvavé čistky medzi prívržencami predchádzajúcej vlády spôsobili, že mnoho prívržencov zvrhnutého prezidenta bolo nútených odísť do susedných krajín. Najlepšia organizácia opozičných skupín vznikala od začiatku v Tanzánii, kde boli organizované aj ozbrojené formácie, ktoré sa pripravovali na inváziu do Ugandy s hlavným cieľom odstrániť Idiho Amina.


    Začiatkom septembra 1972 začal Amin sériu etnických čistiek zameraných proti obyvateľstvu Ázijského pôvodu. Etnické čistky zasiahli viac ako 50000 (podľa niektorých zdrojov 70000) prevažne technicky vzdelaných a ekonomicky výkonných obyvateľov strednej vrstvy. Výsledky čistky boli žalostné - prudký pokles ekonomickej výkonnosti krajiny, kolaps najväčších tovární v krajine (cementárne v Torore a Fort Portal z dôvodu nedostatku údržby), pokles produkcie cukru o polovicu. Zároveň pre nedostatok technicky vzdelaných odborníkov ugandského pôvodu sa stávali aj bežné závady na strojoch neopraviteľné a spôsobovali ďalšie výpadky produkcie. Výnos z Ugandského vývozu poľnohospodárskych plodín používala vláda na dodávky výzbroje pre armádu a iba malé množstvo peňazí sa vrátilo roľníkom ktorí produkciu vypestovali. Ugandskí roľníci, hlavne pestovatelia kávy začali čoraz viac so svojou produkciou obchodovať na čiernom trhu, pričom sa rozmohlo aj pašovanie kávy hlavne do susednej Kene. Problém s čiernym trhom a pašovaním nakoniec vyriešil Aminov obchodný poradca, bývalý britský občan Bob Astles jednoducým návodom - obsahoval len príkaz bezpečnostným zložkám zastreliť každého priekupníka a pašeráka na mieste a bez súdu.


    Prvý vojenský konflikt medzi Ugandou a ozbrojencami prichádzajúcimi z Tanzánie s cieľom zvrhnúť Aminovu vládu vypukol už v roku 1972, konkrétne 17.9.1972. Povstalecké formácie boli po niekoľkých dňoch rozdrvené jednotkami Ugandskej armády podporované jednotkymi z Líbye.
    Na bojových operáciach proti povstalcom sa podieľali aj lietadlá Mirage-5D Libyan Arab Republic Air Force (LARAF).



    Paralelne s etnickými čistkami Amin revidoval ugandskú zahraničnú politiku. Preferoval návrat k Islamským koreňom (čo predtým odmietal), vyhostil všetkých izraelských vojenských poradcov a požiadal o zahraničnú pomoc Saudskú Arábiu. Jednou z foriem pomoci Saudskej Arábie bola napríklad výstavba Veľkej Mešity na Kampala Hill v ugandskom hlavnom meste Kampala. Táto mešita nebola nikdy dokončená, pretože množstvo peňazí určených na jej výstavbu boli zneužité na iné účely. Aminovmu režimu poskytovala vojenskú a hospodársku pomoc aj Líbya.



    Stručný priebeh konfliktu:


    V priebehu roku 1978 Amin dosiahol stav, že v podstate eliminoval stredných politických a vojenských vodcov. Jeho akcie zväčšili rivalitu v armáde a v podstate zničili krehkú koalíciu severozápadných kmeňov, ktoré doteraz podporovali Aminovu vládu. Hlavne vojaci Sudánskeho pôvodu a z kmeňa Kakwa boli vodcami prudkých hádok a malých vzbúr voči Aminovým veliteľom. Po potlačení vzbury v Maline Mechanized Regiment časť vzbúrencov unikla do susednej Tanzánie, kde vytvorili povstaleckú vojenskú formáciu nazvanúNational Liberation Army (NLA) podporovanú a vyzbrojovanú s pomocou Číny. Po zistení, že NLA pripravuje ofenzívu do Ugandy v mesiaci október 1978 (10/1978) rozhodol Amin o preventívnom vojenskom údere proti Tanzánii. Na úvod vojenských akcií boli nasadené ďalšie rebelujúce jednotky Ugandskej armády - Suicide Battalion z Masaka a Simba Battalion z Mbarara s podporou letectva a tankov. Tieto jednotky boli použité na obsadenie 1800 km štvorcových tanzánijského územia severne od rieky Kagera, oblasti známej aj ako Kagerský výčnelok (Kagera Salient). Bojové operácie sa začali 10.10.1978 (niektoré zdroje udávajú oficiálny začiatok konfliktu až k 30.10.1978) leteckým úderom ugandských lietadiel MiG-17 a MiG-21 na mesto Bukoba.


    Ugandské letectvo disponovalo celkom 12 lietadlami MiG-17 dodanými zo ZSSR v rokoch 1966-1972, z ktorých ale väčšina nebola väčšinou schopná bojovej činnosti a letu. Bojových operácií proti Tanzánii sa zúčastňoval hlavne stroj s číslom U614. Na kresbe je zobrazený stroj s číslom U602.



    Hoci letecké údery boli málo efektívne, predovšetkým z dôvodu slabej vycvičenosti ugandských pilotov a technických problémov lietadiel a výzbroje aj napriek tomu pozemné jednotky podporované tankami M4A1 Sherman prekročili hranice a obsadili mesto Kyaka, kde bolo zmasakrovaných okolo 8000 miestnych obyvateľov podozrivých z podpory povstaleckých ugandských formácií a niekoľko ďalších v zmätku z oblasti utieklo.


    Tanky M4A1 Sherman so 76 mm kanónom Ugandskej armády. Tieto tanky neboli práve najlepším súperom pre dobre vycvičené tanzánijské osádky čínskych tankov Type 59A.



    Tanzánijský prezident Julius Nyerere reagoval silou, svoje malé, ale výborne vycvičené ozbrojené sily v priebehu niekoľkých týždňov posilnil mobilizáciou a postupne zastavil postup ugandskej armády. Už 28.10.1978 bolo zostrelené prvé ugandské lietadlo MiG-17 protilietadlovým raketovým kompetom SA-7 pri meste Bukoba a ďalšie ugandské lietadlá boli zničené pri bombardovaní mostov v blízkosti mesta Kyaka. Ugandský postup bol definitívne zastavený v novembri (11/1978), 14.11.1978 Nyenere poveril TPDF inváziou do Ugandy a zosadením Aminovho režimu. V decembri (12/1978) boli ugandské jednotky vytlačené z územia Tanzánie a 20.01.1979 sa začal postup TPDF v počte cca 10000 mužov do hĺbky ugandského územia. Jednotky boli podporované čínskymi tankami Type 59A a sovietskymi lietadlami MiG-21MF.


    Súčasťou inváznych síl sa stali aj vojenské jednotky zložené z Uganďanov žijúcich v exile, nazvané Ugandská národno-oslobodzovacia armáda (UNLA - Uganda National Liberation Army). Celkový stav inváznych síl ]TPDF a UNLA tvorilo okolo 45000 osôb.

    Tanzánijský útok bol vedený na dvoch smeroch a bol podporovaný ďalekonosným delostrelectvom. Jedna útočiaca skupina obsadila mesto Masaka na juhu krajiny blízko Viktóriinho jazera, druhá skupina útočila západne od Masaky smerom na sever cez mesto Mbarara a potom východne na hlavné mesto Kampalu. V polovica marca 1979 do bojov zasiahli Aminove spojenecké jednotky z Líbye a OOP (Organizácia na Oslobodenie Palestíny) v počte 2000 Líbyjčanov a niekoľko sto Palestínskych bojovníkov, pretože invázne sily sa dostali na dostrel Líbyjskej základni v Entebbe. V tejto dobe boli Aminove vládne jednotky už pred úplným kolapsom a ani Líbyjská intervencia a dodávky zbraní z Líbye nedokázali zastaviť útok spojených síl. Na záchranu situácie vyslal Kaddáfi na pomoc dva bombardéry Tu-22B (súčasť 1110 bombardovacej letky) pod vedením plukovníka Mathelona, ktoré operovali z leteckej základne Nakasangola (mesto Nakasangola) severne od hlavného mesta Kampala.


    Jeden z Líbyjských Tu-22B operujúci v Ugande.



    Obe lietadlá sa zúčastnili bojovej misie v noci z 29.03.1979 na 30.03.1979 a bombardovali Tanzánijské mesto Mwanza a spôsobili malé škoy. 01.04.1979 vzlietlo jedno z týchto lietadiel na druhú a súčasne poslednú bojovú misiu v tomto konflikte. Lietadlo vyzbrojené 20 bombami FAB-250 malo bombardovať postavenia Tanzánijskej armády pri meste Mwanza, ale posádka všetky ciele minula.


    Ako odpoveď podniklo Tanzánijské letectvo sériu útokov svojimi lietadlami MiG-21MF na ciele v Kampale, Jinja a Tororo, ktoré ďalej znížili morálku Ugandskej armády, hoci inak tieto letecké útoky nespôsobili veľa škody.


    Keď bolo jasné, že ani Líbyjská pomoc a letectvo nedokáže zvrátiť situáciu začala Líbya postupne evakuovať svoj vojenský personál. Na palube jednoho Líbyjského C-130H odletel aj diktátor Idi Amindo exilu, najskôr do Líbye a potom do Saudskej Arábii. Medzitýn Tanzánijské jednotky zvýšili svoj tlak na Entebbe a dňa 07.04.1979 zostrelili štartujúce Líbyjské lietadlo C-130H (č. 116) použitím RPG-7. Následne bolo letisko obsadné postupujúcou Tanzánijskou armádou.


    Jednotlivé vládne jednotky dezertovali, alebo sa búrili a Amin postupne strácal vládu nad územím krajiny. Hlavné mesto Kampala padlo 10.04.1979.


    Koncom mája 1979 (05/1979) boli obsadené aj letecké základne Gulu a Nakasangola.


    Zvyšky Ugandského letectva, ktoré neboli zničené vo vzduchu (pri bojoch boli zostrelené dva MiG-17 a jeden MiG-21) padli do rúk tanzánijským vojakom. Dve alebo tri nepoškodené lietadlá MiG-17 a niekoľko nepoškodených MiG-21 z týchto základní boli ako vojnová korisť prevezené do Tanzánie, ďalšie štyri poškodené MiG-21skončili na miestnom vrakovisku.
    Jeden zo strojov z leteckej základne Entebbe, ktorý prežil Iraelské bombardovanie v roku 1976, aj vojnu s Tanzániou a bol odsunutý ako vojnová korisť do Tanzánie.

    Zničené a opustené stroje MiG-21MF na obsadenej Ugandskej leteckej základni Entebbe


    03.06.1979 dosiahli postupujúce jednotky Sudánske hranice a donútili zvyšných Aminových vojakov (cca 8000) k ústupu do Sudánu a Zairu.


    Spracované na základe informácii zo stránok www.acig.org, www.airwar.ru, www.onwar.com, www.country-data.com, www.tanzania-web.com
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/41717#163380Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Články zverejnené na www.valka.cz , ktoré majú súvislosť s Ugandsko - Tanzánijskou vojnou v rokoch 1978-1979:


    UPDF - ozbrojené sily Ugandy
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/41717#169695Verze : 0
    MOD