Nacistické represálie na Slovensku - Okres Banská Bystrica

Rozpočet tohoto webu pro rok 2017 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 85.000,- Kč Chci přispět
US Air Force - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb | US Army - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)

Nacistické represálie na Slovensku - Okres Banská Bystrica

Prehľad miest a obcí, ktoré boli nimi postihnuté

    Avatar
    Prehľad miest a obcí postihnutých Nacistickými represáliami - Okres Banská Bystrica

    Baláže
    Počas SNP sa obyvatelia obce aktívne zapojili do porotinacistického odboja. Po prechode povstalcov do hôr sa obec stala jedným z partizánskych centier. V zime 1944 - 1945 pôsobili v okolí obce oddiely Smrť fašizmu a Pomstiteľ. Obyvatelia Balážov ich zásobovali potravinami, šatstvom, liekmi a ošetrovali ranených. V obci pôsobil Pracovný výbor KSS, ktorý viedol František Kubač. Vydával ilegálne noviny Hlas ľudu, Partizán a letáky v maďarskom a nemeckom jazyku. Pôsobili tu aj pracovníci slobodného slovenského vysielača. Nemecké jednotky po viacerých neúspešných pokusoch 20. marca 1945 dedinu obsadili, celú ju vyrabovali a nakoniec zapálili. Zhorelo 34 domov aj s hospodárskymi budovami, 2 domy boli vypálené čiastočne. Bez prístrešia a najzákladnejších existenčných prostriedkov zostalo 57 rodín. zaživa upálili Štefana Slobodníka i novorodeniatko Janka Slobodníka, zastrelili Alberta a Róberta Reisovcov

    Banská Bystrica - Strelnica
    V katastri mesta na Strelnici nacisti zavraždili 8 protinacistických bojovníkov a ich telá nahádzali do odpadovej žumpy.

    Banská Bystrica - Zvolenské Nemce
    Za pomoc obyvateľov povstalcom nacisti obkľúčili vtedajšiu obec 18. decembra 1944 a zastrelili 3 partizánov ( dvoch Poliakov a jedného Belgičana ). V ten deň odvliekli do Slovenskej Ľupče a potom do Krajskej väznice v Banskej Bystrici predsedu revolučného národného výboru a 6 občanov, ktorých príslušníci POHG zavraždili v Kremničke.

    Braväcovo
    Viacerí obyvatelia bojovali v partizánskych jednotkách. Obeťou nacistických represálií sa stala Marta Holeková a jej otec Ján Poliak, ktorých 1. novembra 1944 zavraždili v horárni v chotári obce. Neskôr nacisti zavraždili ďalších 3 občanov.

    Brezno
    Počas Slovenského národného povstania tu sídlil štáb 2. taktickej skupiny povstaleckej armády, veliteľstvo partizánskej brigády Jánošík a poľná nemocnica. Obyvatelia mesta pomáhali pri výstavbe núdzového letiska pri osade Krtičná, pri budovaní obranných úsekov a zásobovali partizánov potravinami. Nacistické jednotky obsadili Brezno 25. októbra 1944. V ten deň zavraždili 4 obyvateľov Brezna. Na Krtičnej fašisti 12. decembra 1944 zavraždili 31 osôb. Po oslobodení sa v záhrade rímskokatolíckej fary našiel spoločný hrob 3 obetí, ktoré boli usmrtené koncom decembra 1944.

    Čierny Balog
    Ilegálny revolučný národný výbor v obci bol založený roku 1943. Pomoc obyvateľov Čierneho Balogu povstalcom bola všestranná. Viacerí bojovali v partizánskych jednotkách Jegorova, Sadilenka a ďalších. Od26. októbra 1944 nacisti podnikali trestné výpravy proti partizánom do čiernobalockých hôr. Dňa 14. novembra 1944 zajali 60 občanov cigánskeho pôvodu. Ženy a deti odvliekli do Jergovskej doliny, kde ich zaživa upálili v kolibe, mužov odvliekli do doliny Vydrovo a tam postrieľali. Okrem toho vypálili cigánsku osadu na Pustom.

    Donovaly (a osady Bully, Polianka, Mistríky)
    Revolučný národný výbor v Donovaloch bol založený 11. júla 1944. Spoločne organizovali účasť obyvateľov pri budovaní opevnení, vynášaní zbraní a streliva na Prašivú a Kozí chrbát. V 1. československej partizánskej brigáde J. V. Stalina bojovalo 22 miestnych obyvateľov. Z Donovál vysielal až do 27. októbra 1944 Slobodný slovenský vysielač. Po prechode povstalcov do hôr pôsobil v okolí obce a v osadách Bully a Mistríky partizánsky oddiel Vpred. Nacistické vojská podnikli v zime 1944 - 1945 na Donovaly a do priľahlých osád viacero trestných výprav. Prvý prepad uskutočnili v novembri 1944, keď zaistili 3 občanov. Dňa 28. decembra 1944 prepadli osady Bully a Polianku a zavraždili 4 osoby. Ďalších 7 osôb našlo svoju smrť v dome Karolíny Bullovej, kde všetkých spolu s majiteľkou zaživa upálili. Nacisti 16. januára 1945 v osade Bully zavraždili 19 občanov. Počas trestných výprav boli úplne vypálené 2 domy aj s hospodárskymi staviskami.

    Harmanec
    V obci bol 5. augusta 1944 založený revolučný národný výbor, ktorý organizoval pomoc partizánom. Počas Slovenského národného povstania tu bolo zriadené výcvikové stredisko a v Harmaneckých papierňach intendančný sklad. Od 1. septembra do 19. októbra 1944 sa v papierňach tlačil povstalecký denník Útok. Obec sa stala zásobovacou základňou pre jednotky 1. taktickej skupiny. Po obsadení Harmanca nacisti nariadili demontáž strojového zariadenia papierní. Zamestnanci zámerne demontáž spomaľovali, čím sa im podarilo zachrániť podstatnú časť strojov pred odvozom. Nacisti koncom marca 1945 zavraždili 9 občanov. Ich spoločný hrob bol objavený 10. apríla 1945 na lúke pod Košiarom. Po vojne v obci odkryli ďalší hromadný hrob s 12 obeťami.


    Hiadeľ
    Obyvatelia Hiadľa všestranne podporovali partizánov z 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina, ale aj povstaleckých vojakov, ktorí operovali v Hiadelskej doline. Ešte pred začiatkom Povstania vynášali miestni obyvatelia na Prašivú zbrane a potraviny, pomáhali pri budovaní skladov. Dňa 26. októbra 1944 počas bojov nacisti zajali osoby ukryté v zemľankách. Neďaleko miesta, kde nastala zrážka povstalcov s nacistickými vojskami, boli po oslobodení odkryté štyri spoločné hroby. V prvom, v hore Príslop - priesmyk pod Prašivou, sa našlo 44 obetí, ktoré fašisti zastrelili 1. novembra 1944. Druhý hromadný hrob bol odkrytý v hore Príslop - Jarok a nachádzalo sa v ňom 9 obetí. Tretí hrob odkryli v lese Dolný zráz - Košariská. Bolo v ňom. 5 osôb. Štvrtý hromadný hrob s 11 obeťami bol odkrytý v lese Podjavorie.

    Horná Mičiná
    V chotári obce nacisti koncom októbra a začiatkom novembra 1944 zavraždili 63 osôb, medzi nimi aj 27 väzňov z Krajskej väznice v Banskej Bystrici. Obete boli nahádzané v troch masových hroboch.

    Hronec
    Obyvatelia podporovali povstalcov, ku ktorým sa viacerí pridali už 26. augusta 1944. Počas SNP bola v miestnej škole povstalecká nemocnica. Po prechode povstalcov do hôr nacisti sústreďovali v miestnej továrni zajatcov, z ktorých sa niekoľkým za pomoci miestnych obyvateľov podarilo ujsť. Represáliám padlo za obeť 5 obyvateľov. Dňa 28. novembra 1944 bola pri miestnej zlievárni zavraždená 6-členná rodina Adlerovcov. Vraždu vykonali príslušníci Einsatzkommanda 14. Do januára 1945 nacisti zavraždili ďalších 6 obyvateľov obce.

    Kalište
    Obyvatelia obce ešte pred vypuknutím Povstania pomáhali zásobovať partizánov potravinami, liekmi, vykonávali spravodajskú službu. Po prechode povstalcov do hôr sa Kalište stalo jedným z hlavných partizánskych centier. Od novembra 1944 tu sídlili štáby viacerých partizánskych jednotiek. Obyvatelia sa obetavo starali najmä o chorých partizánov. Nacistické jednotky podnikali na obec viacero útokov. Posledný, najtragickejší, uskutočnili 18. marca 1945 v skorých ranných hodinách. Hneď na kraji dediny zastrelili mladú Tonku Komorovú. Po obsadení obce domy vyrabovali a podpálili. Deväť osôb chorých na týfus v nich zaživa upálili. Pri vlastnom dome zastrelili Júliu Bučkovú a jej manžela Alexandra Bučku, Jána Kaliského a Júliusa Kaliského. V bunkri povyše obce na kraji lesa, kde bola provizórna ošetrovňa, upálili 12 osôb. Okupanti v ten istý deň zajali ešte 19 mužov, z ktorých 13 zastrelili pri Moštenici. Jozef Vyšný, otec 7 detí, sa stal poslednou obeťou tohto tragického dňa. Nacisti ho odvliekli do Turčianskych Teplíc, kde ho brutálne zavraždili rozpílením na stolárskej píle. Zo 42 domov
    V obci Kalište zostalo po 18. marci 1945 iba 6 nevypálených.

    Kremnička
    V obci pracoval ilegálny revolučný národný výbor. Obyvatelia Kremničky boli svedkami hromadných vrážd, ktoré patria k najbrutálnejším na celom území Slovenska. Protitankové zákopy a bunkre neďaleko dediny sa stali spoločnými hrobmi mnohých väzňov banskobystrickej väznice. Prvú popravu nacisti uskutočnili 5. novembra 1944 ráno. K protitankovému zákopu neďaleko lesík a doviezli skupinu väzňov, ktorých najprv okradli o cennejšie veci, menej hodnotné spálili. Potom ich po jednom privádzali k zákopu a strieľali do tyla. Druhá poprava sa konala 20. novembra 1944. V ten deň zavraždili aj väzňov z Krupiny, ktorých priviezli do banskobystrickej väznice 19. novembra 1944. Tretiu popravu nacisti vykonali 12. decembra 1944, pričom v protitankovom zákope zavraždili 300 osôb. Ďalší masový hrob zaplnili obeťami 19. decembra 1944 vo Vyšnom Potoku, kde našlo smrť 93 ľudí. Dňa 5. januára 1945 nacisti pri Kremničke opäť vraždili. V hromadnom hrobe Pod Stráňou sa po oslobodení našlo 109 obetí. Neskôr títo katani vykonali popravu 9 osôb. Medzi obeťami nacistickej zvole boli členovia ilegálnej KSS (dr. Alžbeta Göllnerová-Gwerková, dcéra a syn Jána Abraháma, člena ilegálneho okresného vedenia KSS v Banskej Bystrici a mnohí ďalší), členovia revolučného národného výboru, slovenskí, francúzski partizáni, povstaleckí vojaci, rasovo prenasledovaní občania s rodinami, ale aj príslušníci amerických leteckých síl. Po oslobodení bolo z masových hrobov v Kremničke exhumovaných celkove 747 obetí, z toho 211 žien a 58 detí.

    Lom nad Rimavicou
    Obyvatelia obce pomáhali nielen partizánskemu zväzku Chruščov, ale najmä pri zásobovaní vojenskej nemocnice, ktorá bola počas SNP v miestnej škole. K povstalcom sa pridali viacerí obyvatelia. V novembri 1944 v katastri obce urputne bojovali s nemeckými vojskami príslušníci 2. československej partizánskej brigády Za slobodu Slovanov a partizánskeho zväzku Alexander Nevský. Nacisti prepadli obec 24. januára 1945. Vyrabovali ju a dva domy podpálili. Koncom februára 1945 prepadli dom, v ktorom odpočívalo viac ako 30 partizánov. Zachránili sa iba dvaja z nich. Ostatní, žiaľ, zhoreli. Nacisti odvliekli z obce spolu 73 mužov a v koncentračných táboroch zahynulo 8 obyvateľov.

    Ľubietová
    Prostredníctvom revolučného národného výboru sa v obci organizovali zbierky potravín a peňazí pre partizánov. Obyvatelia pomáhali vynášať zbrane, strelivo a potraviny z Riadľa na Prašivú. Takmer všetci muži z Ľubietovej sa zúčastnili Povstania. Za pomoc partizánom sa nacisti obyvateľom obce kruto pomstili. Dňa 8. januára 1945 v obecnom parku na gaštanoch verejne popravili 3 partizánov zo Strelník - Jána Ďurčíka, Ondreja Ďurčíka a Juraja Ďurčíka. Na výstrahu ich nechali visieť 24 hodín. Čatára Štirbu pri pokuse o útek postrelili a potom popravili. Dňa 13. februára 1945 nacisti odvliekli do zajatia asi 200 mužov.

    Medzibrod
    Revolučný národný výbor v Medzibrode bol založený 12. augusta 1944. Počas SNP tu bola vojenská nemocnica. Za pomoc povstalcom sa nacisti pomstili obyvateľom Medzibrodu 27. decembra 1944. Rudolfa Slosiarika, Jána Droppu, Jána Záhorského a sovietskeho partizána Ivana Seršeňa brutálne mučili a na druhý deň verejne popravili. Za účasť v protinacistickom odboji zastrelili aj Emila Jančiara. V zimných mesiacoch 1944-1945 zastrelili viacerých zajatých partizánov a povstaleckých vojakov na okraji mosta cez rieku Hron. Mŕtve telá padali priamo do rieky.

    Moštenica
    Obyvatelia obce pomáhali pri ošetrovaní ranených partizánov v partizánskej nemocnici, ktorú tu zriadili 10. októbra 1944. Po prechode povstalcov do hôr obyvatelia pomáhali v zásobovaní partizánov. Dňa 18. marca 1945 boli obyvatelia Moštenice svedkami hromadnej vraždy 14 maďarských a jedného slovenského partizána. V chotári obce nacisti postupne zastrelili 40 osôb a 104 občanov odvliekli do zajatia.

    Motyčky ( osady Štubňa a Jergaly )
    Obyvatelia pomáhali viacerým partizánskym jednotkám v okolitých horách. Nacisti zaistili 2. februára 1945 v osade Štubňa 14 ľudí, nahnali ich do kôlne a zaživa upálili. Z obce Motyčky a priľahlých osád zavraždili ďalších 16 občanov a osadu Jergaly vypálili.

    Nemecká
    Svedkom nacisti ukrutností sa stala vápenná pec v Ráztockej doline pri obci Nemecká. V plameňoch vápenky od 4. do 11. januára 1945 našlo smrť takmer 900 ľudí! Väzňov privážali nacisti na nákladných autách z Krajskej väznice v Banskej Bystrici. Najskôr ich obrali o cennejšie veci a potom strelnou ranou do tyla usmrtili. Telá obetí padali do ohňa vápenky. Popol nacisti vysýpali do rieky Hron. Tieto hromadné vraždy vykonali príslušníci SD a Einsatzkommanda 14. Pred začatím hromadného vraždenia museli všetci aktéri vrážd podpísať tzv. Prehlásenie o mlčanlivosti. V plameňoch vápenky zahynul i predseda ilegálnej organizácie KSS a Revolučného národného výboru v Nemeckej Juraj Majer, predseda RNV v Banskej Štiavnici Ján Abrahám, Peter Piso z Medzilaboriec - príslušník povstaleckého letectva, Krista Lukovská zo Zvolena a ďalší. Vo vápenke zahynuli aj mnohí príslušníci iných národov a národností, ktorí sa zúčastnili Slovenského národného povstania. Medzi nimi boli aj sovietski a francúzski partizáni, letci americkej armády a ďalší. Hromadné vraždenie pri obci Nemecká začalo už 3. decembra 1944, keď do jamy po bombardoyaní nacisti pohádzali prenasledovaných občanov, ktorých deň predtým zadržali na samote Halgaš.

    Podkonice
    Po vypuknutí Povstania viac než 70 mužov z obce vstúpilo do 1. československej armády na Slovensku a niekoľkí bojovali v radoch partizánov. Dňa 23. decembra 1944 partizáni za podpory obyvateľov zajali bez boja 196 vojakov maďarskej armády. Na odvetu nacisti 25. decembra obec obsadili a postupne uskutočnili niekoľko trestných výprav do okolitých hôr. Pri jednej akcii v lese Podvysoká 11. marca 1945 nacistická jednotka zavraždila 6 miestnych občanov.

    Podhronský Bukovec
    Počas SNP v obci a jej okolí pôsobili viaceré partizánske jednotky. Neďaleko Bukovca si zriadili výcvikové stredisko. Miestni obyvatelia v zimných mesiacoch 1944 - 1945 aktívne spolupracovali s partizánmi i povstaleckými vojakmi. Zásobovali ich potravinami, vykonávali spravodajskú službu, pomáhali pri kopaní bunkrov, ošetrovali ranených vojakov. Dňa 3. novembra 1944 fašisti zajali v dome Jozefíny Rybárovej generála Rudolfa Viesta a generála Jána Goliana s niekoľkými príslušníkmi Vysokoškolského strážneho oddielu. Za pomoc povstalcom nacistickí okupanti obec dňa 19. decembra 1944 obsadili a vypálili 4 domy. Zavraždili matku 6 detí Annu Rybárovú. Dňa 21. februára 1945 obec vyrabovali a podpálili. Z obce zostalo iba 39 rumovísk.

    Poniky
    Na odvetu za pomoc povstalcom nacisti obsadili Poniky 31. októbra 1944 a na mieste zvanom Bôrovie zavraždili 31 občanov.

    Priechod
    Počas SNP i po prechode povstalcov do hôr miestni obyvatelia poskytovali všestrannú pomoc príslušníkom viacerých partizánskych jednotiek, ku ktorým sa pridalo 18 obyvateľov. V rámci odvetných opatrení nacisti obec viackrát prepadli. Dňa 16. februára 1945 všetky domy vyrabovali a podpálili. Úplne zhorelo 166 domov aj s hospodárskymi staviskami, 7 zhorelo čiastočne. Pri pokuse hasiť oheň fašisti zastrelili Jána Chabadu a Michala Mlynarčíka. V katastri obce 11. marca 1945 nacisti usmrtili ďalších 7 obyvateľov Priechodu.

    Sihla
    Obyvatelia Sihly všestranne pomáhali povstalcom. Začiatkom novembra 1944 v lese Tlstý javor nacisti zavraždili 31 povstaleckých vojakov. Dňa 9. januára 1945 zavraždili v obci trojčlennú rodinu.

    Slovenská Ľupča
    Obyvatelia obce všestranne pomáhali partizánom. Viacerí bojovali v 1. československej partizánskej brigáde J. V. Stalina a v 1. československej armáde na Slovensku. V Slovenskej Ľupči bola partizánska poľná nemocnica. Po prechode povstalcov do hôr sa v obci 26. októbra 1944 usadilo ortskommando, ktoré podnikalo trestné výpravy do Kališťa a Balážov. Koncom novembra a začiatkom decembra 1944 nacisti zavraždili na lokalite zvanej Hôrka 32 občanov a obete zahrabali do dvoch spoločných hrobov. Dňa 24. decembra 1944 sa obyvatelia obce stali svedkami verejnej popravy dvoch partizánov - Juraja Majera a Františka Mazúra z Povrazníka. Oboch obesili na lipách pred evanjelickým kostolom. Obeťami nacistických represálií sa stali aj ďalší traja občania Slovenskej Ľupče. Dňa 19. marca 1945 fašisti odvliekli z obce takmer 600 mužov.

    Staré Hory ( osady Turecká a Richtárová )
    Do SNP sa zapojilo 494 obyvateľov obce. Bojovali v Starohorskej doline ako príslušníci viacerých partizánskych jednotiek. Do radov 1. československej armády na Slovensku vstúpilo 340 obyvateľov. Nacisti 1. novembra 1944 obsadili osadu Turecká a vypálili v nej 4 domy a budovu školy. Útoky na osady Turecká a Richtárová, kde sídlil štáb 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina a štáb oddielu partizánskej brigády Pomstiteľ, zopakovali viackrát. Osadu Richtárová 18. marca 1945 vypálili.

    Strelníky ( predtým Šajba )
    K partizánom sa z obce pridalo 43 mužov a do radov 1. československej armády na Slovensku vstúpilo 134 obyvateľov. Nacisti obsadili Strelníky koncom októbra 1944, pričom zavraždili troch jej obyvateľov. Dňa 8. januára 1945 nacistická hliadka zaistila 3 partizánov (miestnych občanov) a jedného povstaleckého vojaka. Všetkých v ten istý deň popravili v Ľubietovej. Na nútené práce a do koncentračných táborov fašisti 13. februára 1945 odvliekli 139 obyvateľov.

    Švermovo ( predtým Telgárt )
    V obci pracoval od 20. augusta 1944 revolučný národný výbor. Organizoval pomoc partizánom a povstaleckej armáde, v ktorej bojovalo 152 miestnych obyvateľov. Dňa 3. septembra 1944 nacistické vojská obec obsadili. Pri protiútoku povstalcov sa rozpútali prudké boje. Povstalci donútili okupantov ustúpiť. Pri ústupe z Telgártu nacisti 5. septembra 1944 zavraždili 21 civilných osôb a 14 zajatých povstaleckých vojakov. Obec v ten istý deň vyrabovali a vypálili. Úplne zhorelo 260 obytných domov.


    Zdroj:
    Autor: Stanislav Mičev, PaedDr. Ján Stanislav, PaedDr. Jozef Rodák, Dušan Halaj, CSc.
    Názov: Fašistické represálie na Slovensku
    ISBN: 80-215-0063-8
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/43224#171292Verze : 0