5N56 "Kord" (5Н56 "Шпага") - 3D rádiolokátor
Hlavný konštruktér: M.L. Slizberg (М.Л. Слиозберг)
Frekvencia: 3GHz
Rádiolokátor je charakterizovaný plochou parabolickou anténou s priemerom 12 m. Šírka vyžarovaného lúča dosahuje 0,5°.
Verzia 5N56M (5Н56М) má ohnisko antény umiestnené vo výške 30 m.
Max. dosah je 819 km, diaľka zistenia cieľa s efektívnou odraznou plochou 1 m2 je 400 – 500 km. Rádiolokátor je schopný zisťovať ciele bez ohľadu na výšku ich letu.
Pravdepodobnosť zistenia prepadových a stíhacích lietadiel sa v rokoch 1969-1970 pohybovala na úrovni 0,6 – 0,7.
Rádiolokátor meral všetky tri koordináty cieľa, s presnosťou merania diaľky do 100 m. Na výpočet a interpoláciu súradníc bol použitý číslicový počítač. Pri spracovaní signálov sa používala koherentno-impulzná metóda s kompresiou.
Výkon číslicového počítača dosahoval 100000 operácii za sekundu.
Rádiolokátor bol vyvíjaný v rokoch 1961-1972. Nasadený bol v Leningradskej armáde PVO pravdepodobne od roku 1974 v zostave oddielu rtv . V zostave tohto oddielu rádiolokátor nepracoval samostatne, ciele boli zadávané z rádiolokátoru 5N55 (5Н55) (a 5N60 (5Н60)), rádiolokátor pracoval ako doplnkový prostriedok sledovania vzdušnej situácie na filtráciu rušenia.
Rádiolokátor predikoval pravdepodobnú trasu cieľa s využitím počítača rádiolokátora 5N55.
V pláne bolo vybudovať 3 stanice s týmto rádiolokátorom – na západnom, severozápadnom a severnom smere pravdepodobného úderu.
Celý rádiolokátor sa vyznačoval veľkým objemom aparatúry – išlo o cca 10-12 dvojosých prívesov spolu s energetickými zdrojmi (dieselové a turbínové elektrocentrály).
Zdroj: http://talks.guns.ru
Hlavný konštruktér: M.L. Slizberg (М.Л. Слиозберг)
Frekvencia: 3GHz
Rádiolokátor je charakterizovaný plochou parabolickou anténou s priemerom 12 m. Šírka vyžarovaného lúča dosahuje 0,5°.
Verzia 5N56M (5Н56М) má ohnisko antény umiestnené vo výške 30 m.
Max. dosah je 819 km, diaľka zistenia cieľa s efektívnou odraznou plochou 1 m2 je 400 – 500 km. Rádiolokátor je schopný zisťovať ciele bez ohľadu na výšku ich letu.
Pravdepodobnosť zistenia prepadových a stíhacích lietadiel sa v rokoch 1969-1970 pohybovala na úrovni 0,6 – 0,7.
Rádiolokátor meral všetky tri koordináty cieľa, s presnosťou merania diaľky do 100 m. Na výpočet a interpoláciu súradníc bol použitý číslicový počítač. Pri spracovaní signálov sa používala koherentno-impulzná metóda s kompresiou.
Výkon číslicového počítača dosahoval 100000 operácii za sekundu.
Rádiolokátor bol vyvíjaný v rokoch 1961-1972. Nasadený bol v Leningradskej armáde PVO pravdepodobne od roku 1974 v zostave oddielu rtv . V zostave tohto oddielu rádiolokátor nepracoval samostatne, ciele boli zadávané z rádiolokátoru 5N55 (5Н55) (a 5N60 (5Н60)), rádiolokátor pracoval ako doplnkový prostriedok sledovania vzdušnej situácie na filtráciu rušenia.
Rádiolokátor predikoval pravdepodobnú trasu cieľa s využitím počítača rádiolokátora 5N55.
V pláne bolo vybudovať 3 stanice s týmto rádiolokátorom – na západnom, severozápadnom a severnom smere pravdepodobného úderu.
Celý rádiolokátor sa vyznačoval veľkým objemom aparatúry – išlo o cca 10-12 dvojosých prívesov spolu s energetickými zdrojmi (dieselové a turbínové elektrocentrály).
Zdroj: http://talks.guns.ru