Feldmarschall Claudius Florimund Graf Mercy
Poľný maršal Claudius Florimund gróf Mercy
Polní maršál Claudius Florimund hrabě Mercy
nar: 1666 Martin Fontaine(Lotrinsko)
zom: 1734 Parma
1682 – vstúpil do cisárskej armády ako dobrovoľník. Hneď v prvom ťažení proti Turkom sa vyznamenal.
1683 – počas obliehania Viedne bol povýšený na poručíka kyrysníckeho pluku
1684-1690 - zúčastnil sa na vojenských výpravach v Uhorsku. Pri jednej šarvátke si vážne poranil oko.
1687 – s hodnosťou majora sa zúčastnil slávnej bitky pri Zente. Po bitke bol povýšený na podplukovníka a prevelený do Talianska.
1697 – vyznamenal sa v bitke pri Borgoforte. Spliu so svojími kyrysníkmi dobyl nepriateľskú delostreleckú batériu a rozprášil nepriateľský jazdecký pluk.
1702 – v bitke pri Cremone velil celej cisárskej jazde. Počas talianského ťaženia sa dostal do zajatia. Po vykúpení zo zajatia sa vrátil k armáde a bol povýšený na plukovníka. Zároveň sa stal veliteľom novozaloženého kyrysníckeho pluku(neskorší dragúnsky pluk č. 8).
1702 – v bitke pri Friedlingene sa vyznamenal mimoriadnou statočnosťou
1705 - za zásluhy povýšený na generálmajora a dostal velenie jazdeckého zboru
1705 - so svojim zborom sa víťazne zúčastnil bitky pri Pfaffenhofene
1706 – so svojím zborom kryl pevnosť Landau a zabezpečoval jej zásobovanie
1707 – pri Offenburgu porazil francúzskeho generála Vivansa. Prekvapil francúzske jednotky v ich tábore a kompletne ich zničil. Za tento úspech bol povýšený na poľného podmaršala.
1709 – velil šiestim jazdeckým plukom. Na Rýne bojoval s armádou generála Du Buorga. V tomto ťažení utrpeli jeho jednotky vážne straty. V závere ťaženia bránil oblasť Schwarzwaldu.
1716 – velil v bitke pri Petrovaradíne.Zaslúžil sa o dobytie Temešváru, Új Pálanky.
1717 – zúčastnil sa dobýjania Belehradu a a Orsovy. Po skončení bojov ho Eugen Savojský poveril spravovaním Banátu.
1719 – odvolaný do sicílského ťaženia proti Španielom. Mercy zvíťazil pri Francoville, dobyl Messinu a zaútočil na Palermo. Po uzavretí mieru sa liečil vo Viedni zo zranení. Neskôr sa vrátil do Banátu a pokračoval v jeho zveľaďovaní. Dosiahol značné úspechy pri hospodárskej obnove kraja.
1733 – vymenovaný za poľného maršala a povolaný späť k armáde v Taliansku. Tu ho ranila mrtvica a musel sa istý čas liečiť.
1734 - bojoval proti francúzsko – piemontskej armáde pri Parme. Na začiatku boja bol zasiahnutý z muškety a zabitý. Bol pochovaný v Reggii.
Zdroje:
Skala, H.: Slávne časy cisárskej jazdy v 17.-19. storočí, Prešov 2005
www.kuk-wehrmacht.de
ro.wikipedia.org
Poľný maršal Claudius Florimund gróf Mercy
Polní maršál Claudius Florimund hrabě Mercy
nar: 1666 Martin Fontaine(Lotrinsko)
zom: 1734 Parma
1682 – vstúpil do cisárskej armády ako dobrovoľník. Hneď v prvom ťažení proti Turkom sa vyznamenal.
1683 – počas obliehania Viedne bol povýšený na poručíka kyrysníckeho pluku
1684-1690 - zúčastnil sa na vojenských výpravach v Uhorsku. Pri jednej šarvátke si vážne poranil oko.
1687 – s hodnosťou majora sa zúčastnil slávnej bitky pri Zente. Po bitke bol povýšený na podplukovníka a prevelený do Talianska.
1697 – vyznamenal sa v bitke pri Borgoforte. Spliu so svojími kyrysníkmi dobyl nepriateľskú delostreleckú batériu a rozprášil nepriateľský jazdecký pluk.
1702 – v bitke pri Cremone velil celej cisárskej jazde. Počas talianského ťaženia sa dostal do zajatia. Po vykúpení zo zajatia sa vrátil k armáde a bol povýšený na plukovníka. Zároveň sa stal veliteľom novozaloženého kyrysníckeho pluku(neskorší dragúnsky pluk č. 8).
1702 – v bitke pri Friedlingene sa vyznamenal mimoriadnou statočnosťou
1705 - za zásluhy povýšený na generálmajora a dostal velenie jazdeckého zboru
1705 - so svojim zborom sa víťazne zúčastnil bitky pri Pfaffenhofene
1706 – so svojím zborom kryl pevnosť Landau a zabezpečoval jej zásobovanie
1707 – pri Offenburgu porazil francúzskeho generála Vivansa. Prekvapil francúzske jednotky v ich tábore a kompletne ich zničil. Za tento úspech bol povýšený na poľného podmaršala.
1709 – velil šiestim jazdeckým plukom. Na Rýne bojoval s armádou generála Du Buorga. V tomto ťažení utrpeli jeho jednotky vážne straty. V závere ťaženia bránil oblasť Schwarzwaldu.
1716 – velil v bitke pri Petrovaradíne.Zaslúžil sa o dobytie Temešváru, Új Pálanky.
1717 – zúčastnil sa dobýjania Belehradu a a Orsovy. Po skončení bojov ho Eugen Savojský poveril spravovaním Banátu.
1719 – odvolaný do sicílského ťaženia proti Španielom. Mercy zvíťazil pri Francoville, dobyl Messinu a zaútočil na Palermo. Po uzavretí mieru sa liečil vo Viedni zo zranení. Neskôr sa vrátil do Banátu a pokračoval v jeho zveľaďovaní. Dosiahol značné úspechy pri hospodárskej obnove kraja.
1733 – vymenovaný za poľného maršala a povolaný späť k armáde v Taliansku. Tu ho ranila mrtvica a musel sa istý čas liečiť.
1734 - bojoval proti francúzsko – piemontskej armáde pri Parme. Na začiatku boja bol zasiahnutý z muškety a zabitý. Bol pochovaný v Reggii.
Zdroje:
Skala, H.: Slávne časy cisárskej jazdy v 17.-19. storočí, Prešov 2005
www.kuk-wehrmacht.de
ro.wikipedia.org
