Vznik Hlinkovej gardy a jej úlohy

21.3.2015 - Spuštění nového fóra - prosím čtěte

Vznik Hlinkovej gardy a jej úlohy

    Avatar
    Vznik Hlinkovej gardy


    HG bola polovojenská organizácia pod kontrolou Hlinkovej slovenskej ľudovej strany - Strany slovenskej národnej jednoty. Vznikla z pôvodnej polovojenskej organizácie HSĽS Rodobrany, ktorá vznikla 20. januára 1923. Návrh na vznik Rodobrany schválil klub poslancov a senátorov vo forme: "Úprava pre poriadateľov na shromaždeniach, poradách a slávnostiach". Táto Úprava bola základom Rodobrany.


    Jednotky Rodobrany vznikali v okolí Trnavy, Hlohovca, Piešťan a Nitry. Základnou organizačnou jednotkou bolo krídlo a viacej krídel tvorilo tlupu. Slúžila na udržiavanie poriadku počas manifestácií, mítingov a schôdzí HSĽS proti politickým odporcom. Úlohy pri je vzniku boli zhrnuté do "Desatora prikázaní":


    1. Buď verný svojmu slovenskému národu.
    2. Drž sa svojich slovenských zásad.
    3. Priznaj sa verne k svojmu slovenskému a kresťanskému presvedčeniu.
    4. Cti a udrž zákon a verejný poriadok.
    5. Bráň každého pred nezákonným násilím.
    6. Buď oddaným svojím spolubratom.
    7. Zadrž disciplínu.
    8. Zachovaj mlčanlivosť.
    9. Získaj nových rodobrancov.
    10. Cti slobodu iného presvedčenia.



    Členovia Rodobrany nosili čierne uniformy, košele a vysoké čižmy.


    Dr. Jozef Kállay, minister s plnou mocou pre správu Slovenska pozastavil činnosť Rodobrany po prvý krát 30. augusta 1923. V období rokov 1923-1926 bola jej činnosť pozastavená ešte niekoľkokrát. V tomto období ju využíval hlavne Vojtech Tuka pre svoje politické ciele. 30. augusta 1926 bola znova zakázaná, ale z iniciatívy klubu poslancov HSĽS sa stala Rodobrana súčasťou strany. Týmto krokom sa zamedzilo rozpusteniu.


    Rok 1938 bol rokom založenia Hlinkovej gardy. Po prvýkrát sa objavil názov HG v novinách na stránkach Slovenskej pravdy zo dňa 12. júna 1938. Článok HG napísal Alexander Mach a vyzýva v ňom, aby sa utvorili v slovenských mestách a dedinách gardy usporiadateľov a obrancov. V knihe Hlinkova garda a Slovenská revolúcia od Ema Bohúňa a Gustáva Beža sa nachádza článok Chronologický záznam udalostí, ktorú napísal Rudo Strieženec. Môžeme sa v nej dočítať, že o garde sa písalo po prvý krát v novinách Slovák zo dňa 1. júla 1938, v čísle 125 na strane 2. Upozorňuje, že tento článok (nesie titul: "Máme si postaviť vlastné gardy?") bol skonfiškovaný cenzorom. Miesto, kde mal byť článok umiestnený, bolo nakoniec prázdne.


    K oficiálnemu založeniu HG došlo na valnom zhromaždení klubu Hlinkovej mládeže dňa 28. júla 1938. HG bola organizovaná ešte ako spolok, lebo vtedajšie pomery nedovoľovali, aby nejaká organizácia mala polovojenský charakter. Veliteľom prvej HG bol Jozef Baxa. Do 6. októbra musela HG pracovať v ilegalite, lebo až vtedy úrady povolili jej činnosť.


    Dňa 28. októbra 1938 sa HG stala jedinou polovojenskou brannou organizáciou na území Slovenskej republiky. V tento deň Slovenská vláda nariadila rozpustenie polovojenských branných organizácií ako Národná garda, Sväz stráže slobody, Národná strelecká jednota, Strelecká jednota, Ozbrojené formácie Sokola, RTJ, Orol, Sedliacka jazda, Dunajská stráž a im podobné pôsobiace na území Slovenska.


    Členovia organizácie HG skladali sľub vernosti Slovenskej vláde a HG mala byť pomocným orgánom všetkým úradom, ktoré boli podriadené Slovenskej vláde. HG priamo podliehala Slovenskej vláde a spolupracovala s Ústredným slovenským národným výborom v Bratislave. Nebola oprávnená byť ozbrojená. Nosiť zbraň mohli len tí jej členovia, ktorí mali povolenie od patričného úradu, alebo boli pridelení k bezpečnostným orgánom k výkonu strážnej služby.


    17. decembra 1938 nadobudol účinnosť ďalší zákon, ktorý sa týkal HG (Nariadenie vlády Slovenskej krajiny zo dňa 5. 12. 1938 číslo 70/1938 S. z.). Tento zákon hovoril o tom, že vláda schválila stanovy HG a v druhej časti, že sa rozpúšťajú telovýchovné spolky, jednoty a podobné organizácie. Neuposlúchnutie sa trestalo pokutou 20000 Kčs alebo zatvorením do väzenia na 6 mesiacov. Všetok majetok rozpustených spolkov podľa zákona prechádzal na HG.


    Ale nie všetky spolky zanikli. Fungovať ostala väčšina spolkov spravovaných cirkvami, resp. spolky nemecké. HG sa snažila pripojiť aj tieto cirkevné organizácie. S týmto postojom sa stretávame, aj keď prezentovaným z opačnej strany, v obežníku biskupa Karola Kmeťka zo dňa 24. februára 1939. Dočítame sa, že HG a HM si praje, aby spolky organizované cirkvou boli úzko s nimi prepojené. Dňa 17. marca 1939 už priamo biskupi zverejnili svoje stanovisko: "Mienka najdôstojnejších pánov biskupov Slovenska je, že katolícke spolky našej mládeže nemôžu sa považovať za nahradené Hlinkovou gardou a Hlinkovou mládežou, prípadne v maďarských obciach spolkom SzMKE (Szlovenskói magyar közm. egyesület), ale že zásady Katolíckej akcie vyžadujú, aby spolky: Sdruženie katolíckej mládeže a pre Maďarov SzKIE (Szlovenszkói katolikos ifjusági egyesület), ktoré mali doteraz ústredie v Rožňave, boli oživotvorené ústredím na Slovensku."(LETZ, Róbert: Biskup Michal Buzalka a politický život. In: Biskup Michal Buzalka, Bratislava : Lúč, 2002, s. 91).


    Úlohy Hlinkovej gardy


    HG podľa Organizačného rozkazu čísla 5, ktorý vydalo Hlavné veliteľstvo HG v Bratislave dňa 15. decembra 1938 je: "jednoliatym celkom, sledujúci jednu myšlienku, jednu ideu, jednu úlohu a jeden cieľ pod vedením jedného veliteľa. Touto myšlienkou, úlohou a cieľom je povznesenie slovenského národa mravne, nábožensky, hospodársky, sociálne a nadovšetko branne v jedinom pojme štátnosti."


    Poslaním gardy bolo vychovávať slovenskému štátu a národu oddaných vlastencov, pestovať brannú výchovu, pestovať odvážnosť a ducha kamarátstva, vykonávať brannú výchovu, pozorovať verejný život a podávať na príslušné miesta potrebné hlásenia a podnety. Ako ďalšie poslanie sa uvádza byť nápomocnou orgánom pri obrane štátu a pri udržiavaní verejného poriadku a bezpečnosti ako to určí minister vnútra a minister národnej obrany a plniť úlohy, ktoré jej budú zverené právnymi podpismi. Ale úlohy HG si vysvetľoval každý podľa svojho.


    Vojtech Tuka videl úlohy gardy takto: udržať štát, pomáhať vláde, byť smelí ako rodobranci, lebo podľa neho slovenská revolúcia ešte trvala. Ako ďalšie úlohy vidí zahriaknutie reči pochybovačov a znemožnenie ich činností. Samozrejme, národ žiada od gardistov, aby boli poctiví, pracovití a smelí.


    Podľa Jozefa Tisu, prezidenta Slovenskej republiky, HG sa má skladať z najlepších členov strany. Musí byť nekompromisným zborom, na ktorý sa národ môže spoľahnúť. Garda je povolaná podľa neho vykonávať funkciu ideového usmerňovateľa nielen brannej výchovy, ale aj pri osvetovej práci, pri športe a turistike.


    Podľa Alexandra Macha poslaním gardy je podávať hlásenia o veciach, ktoré nie sú v súlade s HG. Vykonávať všetky politické a nepolitické, vojenské a nevojenské úlohy, ktoré sú v záujme národa a štátu. HG podľa neho národ prevychováva a prevychová.


    Na iných miestach dobovej tlače sa môžeme dočítať, že poslaním gardy je poznanie a nasledovanie Andreja Hlinku. Ísť nekompromisne napred, milovať národ, byť dobrým vlastencom a postaviť stráž proti všetkým, ktorí by chceli nejakým spôsobom uškodiť národu.




    zdroje:
    text bol s miernymi štylistickými úpravami prebratý z diplomovej práce Pavla Šipoša:
    ORGANIZÁCIA A ČINNOSŤ HLINKOVEJ GARDY V TATRANSKEJ ŽUPE
    napísanej na Katedre histórie FF KU v roku 2003, s láskavým súhlasom jej autora


    Autor vo svojej práci k tejto kapitole použil najmä tieto zdroje:


    VRBA, Jozef: Muž, ktorý sa vzoprel Hitlerovi. Bratislava : Konfederácia politických väzňov, 1999, s. 37 -40.
    RAŠLA, Anton: Od SS-Legion Slowakei až po Bielu légiu (5). Otcovia a kmotrovia Hlinkovej gardy. In: Bojovník, roč. 41, 1996, č. 11, s. 6.
    BOR, J. E.: Rodobrana - sila a vôľa národa. In: Gardista, roč. 6, 1944, č. 24, s. 3.
    Nariadenie vlády Slovenskej krajiny zo dňa 5. 12. 1938 číslo 70/1938 S. z.
    LETZ, Róbert: Biskup Michal Buzalka a politický život. In: Biskup Michal Buzalka, Bratislava : Lúč, 2002, s.91.
    Slovenský národný archív Bratislava, archívny fond Hlinkova garda, inventárne číslo 604 - 53 - 1.
    ZAVARSKÝ, Jozef: Prvá Hlinkova garda bola v Trnave. In: Slovák, roč. 21, 1939, č. 88, s. 18.
    Nariadenie Slovenskej vlády zo dňa 28. 10. 1938 číslo 15/1938 Slovenského zákonníka.
    ĎURICA, Milan S.: Jozef Tiso slovenský kňaz a štátnik I. Martin: Matica slovenská 1992, s. 120-124.
    TUKA, Vojtech: Úlohy Hlinkovej gardy. In: Slovák, roč. 22, 1940, č. 96, s.2.
    Slovenský štát - jediný zákon. In: Gardista, roč. 6, 1944, č. 118, s. 3.
    MACH, Alexander: Sjednotený národ v hlinkovej garde. HG - to je škola, práca a disciplína. In: Slovák, roč. 21, 1939, č. 261, s. 1.
    LK (Ladislav Kniha): Podstatné poslanie Hlinkovej gardy. In: Liptov, roč. 2, 1940, č.29, s. 1.
    ŠA By, p. LM, OÚ Ružomberok, č. 1220/1938 prez.
    SNA Ba, archívny fond Hlinkova garda, inventárne číslo 604 - 53 - 1.
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/48813#189930 Verze : 0
    Panzer MOD