Funkcionári Hlinkovej gardy
Hlinkova garda mala tieto veliteľstvá:
- Miestne veliteľstvá
- Okresné veliteľstvá
- Oblastné veliteľstvá
Každé veliteľstvo Hlinkovej gardy pozostávalo z jedného veliteľa, jedného zástupcu a referentov. Každé veliteľstvo malo tiež organizačného a osobného, propagačného a politického, výcvikového, výchovného alebo osvetového a hospodárskeho referenta.
Miestny veliteľ bol priamym predstaveným všetkých jednotiek postavených v obci alebo v meste. Požiadavky na miestneho veliteľa boli totožné ako pri okresnom veliteľovi, teda sa ním mohol stať len dôstojník v zálohe. Výnimky sa pripúšťali len v takej obci, kde neboli dôstojníci alebo išlo o dôstojníkov, ktorí nezodpovedali zásadám HG. V takom prípade mohli byť navrhnutí aj poddôstojníci v zálohe alebo vojaci v zálohe, ktorí mali veliteľské a organizačné schopnosti.
Okresný veliteľ velil všetkým miestnym veliteľom a jednotkám vzniknutým v okrese. Okresným veliteľom mohol byť len dôstojník v zálohe, ktorý mal organizačné a veliteľské schopnosti. Súčasne musel požívať dôveru HG a obyvateľstva. Nemohol byť veliteľom taký dôstojník, ktorý bol protiautonomistického zmýšľania.
Oblastný veliteľ kontroloval a riadil okresných veliteľov a všetky vytvorené jednotky v oblasti. Oblastným veliteľom mal byť pracovník podľa vyššie uvedených zásad, a to podľa možností dôstojník v zálohe vyššej hodnosti. Referenta si vyberal veliteľ z podriadenej jednotky. Referent nemusel mať hodnosť alebo funkciu v jednotke.
Propagačným alebo politickým referentom mohol byť len autonomista a jeho úlohou bolo sledovať občanov a gardistov svojho obvodu. Podľa možností bolo potrebné, aby bol dobrým rečníkom s potrebným vzdelaním a úplne spoľahlivý.
Výcvikovými referentmi mohli byť dôstojníci v zálohe, podľa možnosti absolventi kurzov, dokonale ovládajúci výcvik jednotlivca až po útvarové jednotky.
Výchovný alebo osvetový referent sa staral o mravnú výchovu usporiadaním prednášok, zábav, spolupôsobil pri organizovaní programov pre verejné vystúpenie, spravoval odbornú knižnicu. Týchto referentov si volil veliteľ z radov kňažstva, profesorov, učiteľov a iných
kultúrnych pracovníkov.
Hospodársky referent mal byť určený z radov bankových alebo hospodárskych úradníkov, obchodníkov a pod., ktorým bola zverená hospodárska stránka činnosti HG.
Velitelia boli osobne zodpovední hlavnému veliteľstvu HG za každý svoj čin, teda i za voľbu funkcionárov svojho veliteľstva. Výber osôb pre jednotlivé veliteľstvá bolo treba predložiť služobnou cestou vo forme návrhu Hlavnému veliteľstvu. Každý nadriadený veliteľ pripojil na spis svoj posudok o navrhovanej osobe. Návrhy boli dôverné. Veliteľov a ich referentov ustanovovalo hlavné veliteľstvo HG.
zdroje:
text bol s miernymi štylistickými úpravami prebratý z diplomovej práce Pavla Šipoša:
ORGANIZÁCIA A ČINNOSŤ HLINKOVEJ GARDY V TATRANSKEJ ŽUPE
napísanej na Katedre histórie FF KU v roku 2003, s láskavým súhlasom jej autora
Hlinkova garda mala tieto veliteľstvá:
- Miestne veliteľstvá
- Okresné veliteľstvá
- Oblastné veliteľstvá
Každé veliteľstvo Hlinkovej gardy pozostávalo z jedného veliteľa, jedného zástupcu a referentov. Každé veliteľstvo malo tiež organizačného a osobného, propagačného a politického, výcvikového, výchovného alebo osvetového a hospodárskeho referenta.
Miestny veliteľ bol priamym predstaveným všetkých jednotiek postavených v obci alebo v meste. Požiadavky na miestneho veliteľa boli totožné ako pri okresnom veliteľovi, teda sa ním mohol stať len dôstojník v zálohe. Výnimky sa pripúšťali len v takej obci, kde neboli dôstojníci alebo išlo o dôstojníkov, ktorí nezodpovedali zásadám HG. V takom prípade mohli byť navrhnutí aj poddôstojníci v zálohe alebo vojaci v zálohe, ktorí mali veliteľské a organizačné schopnosti.
Okresný veliteľ velil všetkým miestnym veliteľom a jednotkám vzniknutým v okrese. Okresným veliteľom mohol byť len dôstojník v zálohe, ktorý mal organizačné a veliteľské schopnosti. Súčasne musel požívať dôveru HG a obyvateľstva. Nemohol byť veliteľom taký dôstojník, ktorý bol protiautonomistického zmýšľania.
Oblastný veliteľ kontroloval a riadil okresných veliteľov a všetky vytvorené jednotky v oblasti. Oblastným veliteľom mal byť pracovník podľa vyššie uvedených zásad, a to podľa možností dôstojník v zálohe vyššej hodnosti. Referenta si vyberal veliteľ z podriadenej jednotky. Referent nemusel mať hodnosť alebo funkciu v jednotke.
Propagačným alebo politickým referentom mohol byť len autonomista a jeho úlohou bolo sledovať občanov a gardistov svojho obvodu. Podľa možností bolo potrebné, aby bol dobrým rečníkom s potrebným vzdelaním a úplne spoľahlivý.
Výcvikovými referentmi mohli byť dôstojníci v zálohe, podľa možnosti absolventi kurzov, dokonale ovládajúci výcvik jednotlivca až po útvarové jednotky.
Výchovný alebo osvetový referent sa staral o mravnú výchovu usporiadaním prednášok, zábav, spolupôsobil pri organizovaní programov pre verejné vystúpenie, spravoval odbornú knižnicu. Týchto referentov si volil veliteľ z radov kňažstva, profesorov, učiteľov a iných
kultúrnych pracovníkov.
Hospodársky referent mal byť určený z radov bankových alebo hospodárskych úradníkov, obchodníkov a pod., ktorým bola zverená hospodárska stránka činnosti HG.
Velitelia boli osobne zodpovední hlavnému veliteľstvu HG za každý svoj čin, teda i za voľbu funkcionárov svojho veliteľstva. Výber osôb pre jednotlivé veliteľstvá bolo treba predložiť služobnou cestou vo forme návrhu Hlavnému veliteľstvu. Každý nadriadený veliteľ pripojil na spis svoj posudok o navrhovanej osobe. Návrhy boli dôverné. Veliteľov a ich referentov ustanovovalo hlavné veliteľstvo HG.
zdroje:
text bol s miernymi štylistickými úpravami prebratý z diplomovej práce Pavla Šipoša:
ORGANIZÁCIA A ČINNOSŤ HLINKOVEJ GARDY V TATRANSKEJ ŽUPE
napísanej na Katedre histórie FF KU v roku 2003, s láskavým súhlasom jej autora