Basajev, Šamiľ Salmanovič

Rozpočet tohoto webu pro rok 2017 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 55.755,- Kč Chci přispět
US Air Force - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb | US Army - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)

Basajev, Šamiľ Salmanovič

Shamil Salmanovich Basayev / Шамиль Салманович Басаев

    Avatar
     
    Příjmení:
    Surname:
    Basajev Basayev
    Jméno:
    Given Name:
    Šamiľ Salmanovič Shamil Salmanovich
    Jméno v originále:
    Original Name:
    Шамиль Салманович Басаев
    Fotografie či obrázek:
    Photograph or Picture:
    Hodnost:
    Rank:
    brigádny generál Brigadier General
    Akademický či vědecký titul:
    Academic or Scientific Title:
    - -
    Šlechtický titul:
    Hereditary Title:
    - -
    Datum, místo narození:
    Date and Place of Birth:
    14.01.1965 Dyšne Vedeno /
    14.01.1965 Dyshne-Vedeno /
    Datum, místo úmrtí:
    Date and Place of Decease:
    10.07.2006 Ingušsko
    10.07.2006 Ingushetia
    Nejvýznamnější funkce:
    (maximálně tři)
    Most Important Appointments:
    (up to three)
    - poľný veliteľ čečenských protiruských bojovníkov - Field Commander anti-Russian Chechen fighters
    Jiné významné skutečnosti:
    (maximálně tři)
    Other Notable Facts:
    (up to three)
    hodnosť brigádneho generála získal v neuznanej Čečenskej republike Ičkeria The rank of Brigadier General received in the Chechen Republic of Ichkeria
    Související články:
    Related Articles:

    Zdroje:
    Sources:
    GALLOVÁ, Carlotta; DE WAAL, Thomas: Čečensko: vítězství a prohry. Themis, Praha, 2000
    http://www.chechen.org
    http://www.chechenpress.info/index.shtml
    http://www.kavkazcenter.com
    www.kavkaz-uzel.ru
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/54915#519901Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Šamiľ Basajev alias Abdullah Šamil Abu-Idris




    * 14.01.1965, dedina Dyšne-Vedeno (Дышне-Ведено)
    + 10.07.2006, Ingušsko



    - poľný veliteľ čečenskej armády; pre mnohých Čečencov hrdina, pre Rusov terorista č. 1




    Šamiľ Salmanovič Basajev (Шамиль Салманович Басаев) sa narodil v Čečensko-Ingušskej autonómnej Sovietskej socialistickej republike, v osade Dyšne-Vedeno, nachádzajúcej sa oproti obci Vedeno, na druhom brehu rieky Chulchulau. Z pohľadu jeho budúcej nenávisti ku všetkému ruskému vyznieva zaujímavo fakt, že jeho rodnú osadu založili v dávnej minulosti práve ruský prebehlíci, ktorí počas kaukazskej vojny vystavali pre imáma Šamila obranné opevnenie okolo hlavného mesta jeho ríše a imámovi samotnému postavili dom európskeho typu.


    V tejto súvislosti si dovolím malý exkurz do spomínaného obdobia. Hoci imám Šamil nebol etnický Čečenec ale Avar, podarilo sa mu v polovici 19. storočia niečo výnimočné - vytvoriť na území cárskeho Ruska samostatný a pomerne silný štát. Tento štátny útvar dostal názov Imamát Čečenska a Dagestanu. Imamát bol vojenský typ štátu, založený na šariatskom type práva, v ktorom zákonodarná aj výkonná moc patrila výlučne osobe imáma. Aj keď tento štátny útvar nemal podporu všetkých Čečencov, dokázal imám Šamil Rusom účinne vzdorovať a v roku 1834 im dokonca vyhlásil svätú vojnu! V kaukazskom regióne sa takejto svätej vojne nehovorí džihád, ale ghazavát. A hoci by sa zdalo, že proti veľmoci ako Rusko malý národ nemá najmenšiu šancu, opak bol pravdou. Imám Šamil dokonale využil skutočnosť, že Rusko bolo v tom období plne vyťažené Krymskou vojnou ako i vojnou v Antálii. Vďaka tomu sa mu v roku 1843 podarilo ovládnuť celé Čečensko a Dagestan. Už vtedy s úspechom používal proti ruským vojskám partizánsky spôsob boja, ktorý v ťažko prístupnom horskom teréne prinášal s minimálnymi stratami maximálny efekt.


    Vráťme sa však do súčasnosti, konkrétne k priezvisku Basajev. Keďže toto priezvisko sa v súčasnosti nevyskytuje len medzi Čečencami, ale možno ho nájsť i u Ingušov a Osetincov, je zrejmé že Basajevovci sú s najväčšou pravdepodobnosťou potomkami práve tých Rusov, ktorí Čečencom pomáhali a títo ich postupne asimilovali. Podľa niektorých informácií mal byť jeden z Basajevových predkov dokonca náibom (pomocníkom) samotného imáma Šamila. Rodovo zrejme patril Šamiľ Basajev k jednému z najvýznačnejších a najvplyvnejších tejpov - k tejpu Benoj, aj keď niektoré zdroje uvádzajú, že patril do rovnako významného a vplyvného tejpu Belgatoj. Pre vysvetlenie - tejp možno preložiť do slovenčiny najlepšie ako klan. Napriek tomu však bol pre Čečencov vždy len "potomkom rusov", z ktorého dôvodu nemohol využívať všetky výhody príslušnosti ku klanu. O to výraznejšie sa u neho vyvinula vlastnosť spoliehať sa na svoje vlastné schopnosti.


    Po dovŕšení plnoletosti nastúpil Šamiľ Basajev základnú vojenskú službu v sovietskej armáde. Slúžil v letectve, konkrétne v letiskovom požiarnom družstve. Po skončení prezenčnej služby v roku 1986 odišiel spoločne s bratom Šervanim do Moskvy, kde sa trikrát bezúspešne pokúšal o prijatie na právnický inštitút. Ako náhradu si vybral Moskovský hospodársko-technický inštitút (Московский институт инженеров землеустройства). Viac ako štúdiu sa však venoval aktivitám čečenskej komunity, ktorá sa koncom 80-tych rokov formovala v Moskve a tak nečudo, že v roku 1988 ho zo štúdia na vysokej škole pre nedostatočný prospech vylúčili. Z Moskvy však neodišiel, ale zapojil sa do podnikania čečenskej diaspóry.


    V období rokov 1989-91 dočasne pobudol v Turecku, konkrétne v Istanbule, kde navštevoval Islamský inštitút. Po návrate do Čečenska sformoval bojovú skupinu s názvom Vedeno, ktorej úlohou bola ochrana objektov, v ktorých sa konali zjazdy Konferencie národov Kavkazu a Všenárodného kongresu čečenského národa.


    Počas pokusu o štátny prevrat v ZSSR v dňoch 19-21.8.1991 sa Basajev údajne zúčastnil obrany Bieleho domu v Moskve (tvrdil to o sebe v jednom interview) a teda sa priklonil na stranu prezidenta Ruska Borisa Jeľcina.


    V chaotických čečenských prezidentských voľbách dňa 27. októbra 1991 kandidoval Basajev spoločne s Džocharom Dudajevom. Po víťazstve Dudajeva vytvoril prieskumno-diverznú jednotku, ktorej cieľom mala byť "ochrana slobody a záujmov Čečenskej republiky a jej prezidenta". Potom, čo bol v Čečensku začiatkom novembra vyhlásený výnimočný stav, zorganizoval Basajev protestnú akciu - únos lietadla Tu-154. Spoločne s ďalšími dvoma spoločníkmi prinútili pilotov odletieť s lietadlom plným cestujúcich z letiska Minerálne Vody (Минеральные Воды) do Turecka, kde sa vydali miestnym úradom. Výmenou za prepustenie rukojemníkov vyjednal Basajev pre seba a svojich druhov prepravu do Čečenska.


    Rok 1991 je v živote Basajeva zaujímavý aj z iných dôvodov. Podľa väčšiny mne dostupných ruských zdrojov v tomto roku začala jeho spolupráca s ruskou vojenskou rozviedkou GRU (ГРУ - Главное разведывательное управление Генерального штаба ВС ), čo však čečenské zdroje popierajú a označujú tieto správy za ruskú diskreditačnú kampaň. Basajevova spolupráca s ruskou rozviedkou sa mala začať počas výcviku jednotky, ktorú vytvoril za účelom jej zapojenia do abcházsko-gruzínskeho konfliktu. Výcvik údajne viedli ruský dôstojníci 345. pluku vzdušných výsadkových vojsk, pričom počas výcviku mali byť čečenským bojevikom z dôvodu krytia pridelené ruské vojenské hodnosti. Vďaka tomu sa tak Šamiľ Basajev mal na krátky čas stať nadporučíkom ruskej armády (старший лейтенант - staršij lejtenant). Spoločne s ním sa mali výcviku zúčastniť aj ďalší budúci známi poľný velitelia - Ruslan Gelajev (Руслан Гелаев), Chamzat Chankarov (Хамзат Ханкаров) a Sajputdin Isajev (Сайпутдин Исаев). Následne mal Basajev v roku 1992 absolvovať výcvik na základni afgánskych mudžahídov v Pakistane. Na prelome rokov 1991/92 sa Basajevova jednotka ako súčasť Konfederácie národov Kaukazu (Конфедерация народов Кавказа - КНК) zúčastnila abcházsko-gruzínskeho konfliktu na strane Abcházska. Basajev sa počas bojov prejavil ako schopný veliteľ, vďaka čomu ho samozvaný prezident Abcházska Vladislav Ardzinba (Владислав Ардзинба) menoval námestníkom ministra obrany tejto neuznanej republiky s 80.000 obyvateľmi. Gruzínska strana Basajevove zásluhy pomenovala inak - masové zverstvá na civilnom gruzínskom obyvateľstve.


    V období od apríla do júna 1994, ako to sám uviedol v jednom z rozhovorov, absolvoval spoločne so svojim bratom Šervanim ďalší výcvik v tábore Achmada Šach-Masuda v Afganistane. V lete 1994 zasiahol na strane Dudajeva proti opozícii, pričom jeho "abcházsky batalión" viedol v Groznom boje so skupinou Labazanova.


    Na začiatku prvej rusko-čečenskej vojny (11.12.1994) Basajev velil cca dvom tisícom bojevikov. Po rozprášení jeho oddielu pri Vedeno ruskými federálnymi silami (6.6.1995) ostalo pod jeho velením dokopy len cca 200-300 ľudí. Práve s týmto oddielom zaútočil Šamiľ Basajev proti ruskému nepriateľovi na jeho vlastnom území. So 150 bojevikmi obsadil 14. júna 1996 radnicu v meste Buďonnovsk (Буденновск) v Stavropoľskom kraji. Pretože sa mu tam nepodarilo udržať, presunul sa do nemocnice, kde päť dní zadržiaval 1 200 ľudí ako rukojemníkov. Jeho cieľom bolo získať čo možno najväčšiu publicitu a vyburcovať ruskú spoločnosť, aby sa postavila proti vojne v Čečensku, ale súčasne aj zvýšiť svoju popularitu v Čečensku. Jeho požiadavky boli politické: zastaviť vojnu, stiahnuť ruské jednotky a vyjednávať s Dudajevom. Pretože prezident Boris Jeľcin odcestoval na summit G8 do Halifaxu, vyjednávať s bojovníkmi začal premiér Černomyrdin. Napriek tomu na nemocnicu trikrát zaútočila špeciálna jednotka Alfa, pričom sa jej podarilo oslobodiť asi 200 rukojemníkov, 121 ďalších však zahynulo. Do vyjednávania sa zapojil aj Sergej Kovaľjov, známy a rešpektovaný ochranca ľudských práv a v spolupráci s ním nakoniec Černomyrdin prikázal zastaviť paľbu a zaručil Čečencom voľný návrat domov. Dokonca im bolo poskytnuté chladiarenské auto na prevoz tiel 58 zabitých "bojovníkov za vieru". Basajevovi a jeho bojovníkom so sto päťdesiatimi rukojemníkmi sa bezpečne podarilo dostať do oblasti kontrolovanej povstalcami, kde rukojemníkov nakoniec prepustil.


    Za operáciu v Buďonnovsku každý jeden člen oddielu obdržal od prezidenta Džochara Dudajeva titul Hrdina Čečenska. Traja Basajevovi zástupcovia boli vyznamenaní Rádom Cti národa a samotný Basajev bol povýšený do hodnosti brigádneho generála. Ocenenia boli z pohľadu Čečenska zaslúžené. Na prvý pohľad samovražedný útok výrazne morálne posilnil Čečencov, ale čo je hlavnejšie, Čečenci dosiahli zastavenie paľby a prinútili Rusko vyjednávať. Naopak Rusi, ktorí mali jedinečnú príležitosť dokázať, že Čečenci sú teroristi a získať nad nimi morálnu prevahu, utrpeli kvôli vlastnej neschopnosti a necitlivosti porážku. Rokovania však postupovali len pomaly a tieto komplikoval aj neústupný novovymenovaný minister vnútra a bývalý veliteľ vojsk v Čečensku generál Kulikov. Ani Dudajev neprispieval svojim postojmi k zdarnému priebehu rokovaní. Hlavnými problémami boli otázka statusu Čečenska a ďalší osud Šamiľa Basajeva, ktorého Moskva považovala za teroristu. Keď nakoniec 31. júla 1995 došlo k podpisu vojenskej dohody, podľa ktorej malo dôjsť k trvalému zastaveniu paľby a k odzbrojeniu Čečencov zároveň so stiahnutím ruských jednotiek, jedným z ústupkov čečenskej strany bol sľub, že pomôže vypátrať Šamila Basajeva, zodpovedného za teroristický čin v Buďonnovsku.


    Prímerie však netrvalo dlho a predchádzajúce otvorené boje sa pretransformovali do podoby partizánskej vojny. Čečenské komandá prepadávali ruské kolóny a vojenské základne a v marci 1996 sa dokonca separatisti pod vedením Basajava pokúsili počas troch dní bojov dobyť späť Groznyj. Neúspešne.


    Po smrti prezidenta Dudajeva, ktorého sa ruským silám podarilo zabiť 21.4.1996 navedením dvoch leteckých rakiet na signál jeho satelitného telefónu a po podpísaní Chasavjurtskej mierovej dohody v auguste 1996 medzi Ruskou federáciou a Čečenskou republikou Ičkeria boli začiatkom roku 1997 vypísané v Čečensku parlamentné a prezidentské voľby. Z trinástich zaregistrovaných prezidentských kandidátov mali reálnu nádej na úspech len dvaja - Aslan Maschadov a Šamiľ Basajev. Vo voľbách presvedčivo zvíťazil Maschadov, ktorému hlasy odovzdalo 59,7 % obyvateľov, Basajev získal 23,5 % hlasov. Vzhľadom na značnú popularitu Basajeva a v snahe udržať poľných veliteľov pod kontrolou, zapojil ich Maschadov do vznikajúcej vládnej štruktúry. Dva týždne po voľbách vymenoval Šamiľa Basajeva do funkcie premiéra.


    Ani vymenovanie Basajeva za premiéra krajiny nezmenilo nič na skutočnosti, že Čečensko neuznal žiadny štát a hoci bolo na Rusku formálne nezávislé, jeho ekonomický rozvoj od spolupráce s Ruskom závisel. Čečensko bolo navyše hospodársky rozvrátené, hrozil mu ekonomický kolaps a zrútenie právneho systému spôsobilo obrovský vzostup kriminality. K tomu sa pridávali ešte aj vnútorné politické spory, následkom ktorých postavenie prezidenta Maschadova slablo. Nakoniec Šamiľ Basajev Maschadova vyzval na rezignáciu a rozpustenie parlamentu s tým, že krajinu mala spravovať islamská rada starších. Maschadov výzvu odmietol a nariadil vypracovať nový návrh čečenskej ústavy, ktorá mala spojiť demokratické prvky s islamskými tradíciami. Tento zámer však už splniť nestihol.


    Dňa 10. augusta 1999 totiž zaútočilo cca 2 000 čečenských bojevikov na čele s poľnými veliteľmi Chattábom a Basajevom na susedný Dagestan, obsadili niekoľko osád a vyhlásili islamskú republiku. Hoci bol po sústredenom ruskom protiútoku prinútený ustúpiť, útokom na časť ruského územia Basajev nielenže zrušil platnosť chasavjurtskej mierovej dohody ale de facto vyhlásil Rusku vojnu. Keď porovnáme tento jeho čin s útokom na Buďonnovsk, pri ktorom získal pre Čečensko obrovskú výhodu v dotlačení Rusov k rokovaniu, môžme konštatovať, že útokom na Dagestan Basajev urobil Čečensku medvediu službu, pretože legitimizoval právo Ruska na vojenský zásah proti Čečensku. Keby som bol priaznivcom konšpiračných teórií s uspokojením by som mohol konštatovať, že tento jeho čin presne zapadá do podozrenia z jeho spolupráce s ruskou rozviedkou. Keďže ich priaznivcom nie som, obmedzím sa len na konštatovanie, že týmto útokom sa začala druhá rusko-čečenská vojna.


    Rusi sa z predchádzajúcej kampane v Čečensku poučili, vyhodnotili aj nasadenie vojsk NATO v bývalej Juhoslávii a viedli si v bojoch tak úspešne, že koncom roku 1999 sa ich vojskám podarilo obsadiť všetky dôležité čečenské mestá na severe krajiny (Gudermes, Argun, Urus Martan). Začiatkom roku 2000 dobyli aj Groznyj a postupovali ďalej na juh. Práve pri ústupe z Grozného v januári 2000 prišiel Basajev pri výbuchu míny o pravé predkolenie.


    Pretože vojenská prevaha Rusov bola zdrvujúca, prešiel Basajev na najzákernejšiu možnú formu boja - teroristické útoky proti civilistom v ruských mestách. Prihlásil sa takmer ku všetkým závažným teroristickým útokom toho obdobia - vyhodenie do vzduchu obytných domov v Moskve a Volgodonsku (1999), obsadenie divadelného komplexu v Moskve na Dubrovke (2002), vyhodenie do vzduchu komplexu vládnych budov v Groznom (december 2002), vyhodenie do vzduchu vojenskej nemocnice v Mozdoku (august 2002), útok na budovu ministerstva vnútra v Groznom (august 2004) a nakoniec obsadenie školy v Beslane (júl 2005).


    Nemožno sa preto čudovať, že pre Rusov sa likvidácia Basajeva stala záležitosťou štátneho významu. Po viacerých neúspešných atentátoch, vybuchuje dňa 10. júla 2006 v Ingušsku nákladné auto plne naložené výbušninami a pri jeho výbuchu zomiera aj v tom čase 41-ročný Šamiľ Basajev, vezúci sa v sprievodnom osobnom motorovom vozidle. Čečenská strana jeho smrť okamžite označuje za nehodu, spôsobenú nadskočením nákladného vozidla na nerovnej ceste s následným výbuchom vezenej munície. Ruská strana reaguje vyhlásením, že výbuch bol výsledkom starostlivo pripravenej špeciálnej operácie na likvidáciu nebezpečného teroristu. Kde je pravda?


    Kde je vôbec celá pravda o živote Šamiľa Basajeva, o jeho pohnútkach a o tom, kto ich ovládal? Riadil jeho kroky Alláh alebo GRU? Stála za jeho činmi jeho ctižiadosť a túžba po moci? Alebo išlo len o snahu čečenského Rusa dokázať "pravým" Čečencom, že je rovnako dobrý, ba lepší ako oni?


    Možno je niečo pravdy i v tomto článku, ktorý je kompilátom v súčasnosti dostupných čečenských a ruských zdrojov. A možno klamú obe strany a pravda je "vo hviezdach". Počkajme pár desiatok rokov na odtajnenie archívov ruských, prípadne iných tajných služieb a (možno Wink ) budeme múdrejší.




    zdroje:
    GALLOVÁ, Carlotta; DE WAAL, Thomas: Čečensko: vítězství a prohry. Themis, Praha, 2000
    http://www.chechen.org
    http://www.chechenpress.info/index.shtml
    http://www.kavkazcenter.com
    www.kavkaz-uzel.ru
    www.jaromirstetina.cz
    www.amo.cz
    ablecd.wz.cz





    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/54915#202664Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Basajev po strate pravého predkolenia medzi spolubojovníkmi. Po jeho pravej ruke sedí poľný veliteľ Chattáb, po jeho ľavej ruke poľný veliteľ Abu al-Walid.

    zdroj: http://www.kavkazcenter.com
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/54915#206865Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Niekoľko kvalitnejších fotiek Šamiľa Basájeva.


    zdroj: www.specnaz.ru

    Na fotografii v strede Šamiľ Basajev, vľavo poľný veliteľ Abu al-Walid.

    Uprostred s čiernou bradou

    Basajev uprostred so zdvihnutou pravicou
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/54915#519810Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Podle tiskové zprávy na serveru Prague Watchdog se teprve 27.12.2006 podle testů DNA oficiálně potvrdilo, že tělo "ozbrojence" jehož pozůstatky byly 10.června nalezeny u vsi Ekaževo (Inguško) patří Šamilu Basajevovi.



    Ještě ke smrti tohoto čečenského vojáka :


    Velitel vojsk Severokavkazského vojenského okruhu generálplukovník Gennadij Trošev uvedl v roce 2001 v rozhovoru pro tisk že navrhuje ať federální úřady vyhlásí za zabití a dopadení či poskytnutí informace o Basajevovi odměnu v výši 1.000.000 USD.
    (tisková zpráva ze 4.června 2001)


    Zdroj :
    http://www.watchdog.cz/
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/54915#210438Verze : 0