Kord, Koncíř, Palaš a Šavle v Rakouském jezdectvu.

Přestože pochybuji, že se zde najde někdo, kdo by nebyl schopen alespoň základního rozřazení výše jmenovaných zbarní, pro kolemjdoucí si dovolým stručný popis:


Kord
bodná zbraň vyvinutá z typu bodného meče počátkem 15. stol.. Vyznačuje se tenkou dlouhou čepelí a ochraným košem či záštitným obloukem. Lehčí civilní formou je rapír.
H. Seitz rozděluje podle tvaru jílce do šesti skupin:
1. s jílcem s prostou kížovou záštitou
2. s jílcem mající pouze záštitný oblouk
3. mající záštitný oblouk i záštitu
4.s košovým jílcem
5. se zvonovým jílcem
6. tzv. rokokový kordík


Postupně zdegeneroval v kordík, odznak důstojnické hodnosti (takto až do 20. stol)


Koncíř
Další vývojová forma bodného meče, oběvuje se v rané formě v 14. stol.. Používal se v boji s nepřítelem v kroužkové zbroji. Jeho dlouhá úzká čepel snadněji pronikla touto zbrojí. Postupně u některých zborů nahrazovala kopí (v konečné formě přesahuje jeho délka i 150 cm). Používala se u některých husarských jednotek.


Palaš
Vyvinul se z tzv. Maďarské šavle, Kombinuje rovnou mečovou čepel s zakřiveným šavlovým jílcem. Důvodem tohoto byla možnost použití zbraně jako bodné i sečné a poté zasadit díky takové rukojeti pádnější ránu.
V 18. století se zavádějí do výzbroje těžkého jezdectva.


Šavle
Tak to by bylo na hodně dlouho....pracuji na alespoň částečně informačním popisu.



Budu rád za jakékolko popisy použití těchto zbraní ve výzbroji Rakousko uherského jezdectva.

toto fórum je presne to čo mi tu zatial chýbalo - chladné zbrane sú moja vášeň...
k tomu rozdeleniu si ale neodpustím niekolko výhrad:
1. rapier. definovať rapier ako civilnú zbraň je síce správne, ale zároveň zavádzajúce. Niekto by si to mohol vysvetliť tak, že išlo o bežne nosenú civilnú zbraň. Rapier je typ kordu spravidla s dlhšou, výlučne bodnou čepelou. Je to typická súbojová zbraň. Do spoločnosti sa nosil lahší typ kordu, často bohato zdobený, s ktorého sa postupne stal salónny kord, alebo inak kordík.
2. kordík ako zbraň nenosili dôstojníci. Zbraň, ktorú dnes bežne označujeme ako dôstojnícky kordík nemá s pôvodným kordom nič spoločné a výstižnejším označením by bolo skôr dýka. Dôstojníci nosili kord prakticky až do 2.svetovej vojny. Oproti klasickému kordu je už častokrát značne zdegenerovaný a mnohokrát ide v skutočnosti o šablu s rovnou čepelou.
3. končiar možno vznikol ako zbraň určená na prerazenie krúžkovej zbroje, ukázal sa však mimoriadne účinný aj proti plátovej zbroji, čo je dôvod, prečo bol používaný ťažkým jazdectvom ešte v 19.storočí.

ŠABLA


Je to pôvodne zbraň kočovných ázijských kmeňov, ktorá sa na naše územie trvalo dostala spolu s maďarskými kmeňmi. Šabla je typická predovšetkým prehnutou čepelou s ostrím na vonkajšej strane a rukoväťou, ktorá je silne vychýlená od osi čepele smerom k ostriu. Táto prevratná konštrukcia zbrane jej umožnuje neobyčajnú pádnosť a účinnosť (spôsobuje sečné a rezné rany zároveň), vďaka ktorej postupne ovládla všetky európske bojiská, aj napriek tomu, že v účinnosti voči ťažkým brneniam spočiatku nemohla konkurovať meču. Avšak po rozšírení palných zbraní, ktoré urobili z ťažkých brnení a zbrojí už len zbytočnú záťaž sa šabla stala najmasovejšie rozšírenou vojenskou chladnou zbraňou na svete a hoci boli chladné zbrane vytlačené zo svetových bojísk palnými zbraňami kombinovanými s bodákmi, pri rôznych slávnostných príležitostiach sa šable používajú dodnes.
Od 19. storočia sa v mnohých armádach používali aj šable s priamou čepelou, ktoré sú často nesprávne označované ako kord alebo paloš.