Sovietske, Rumunske a Nemecke letectvo nad Slovenskom 44/45
Uz je to nejaky ten rok co zbieram udaje o leteckych udalostiach nad Slovenskom v rokoch 1944/45. Ak by sa nasiel niekto na vymenu ci poskytnutie poznatkov na tuto temu budem rad. Dal som si totiz taky ciel vydat knihu do 3 rokov a kedze je to tema narocne chcem preto spravit co najviac. Mam informacie o leteckych aktivitach v oblasti: Presov, Kosice, Lucenec, Rimavska Sobota, Zvolen, Vrable, Komarno, Levice, Trnava, Bratislav, Sv.Kriz, Nitra, Chynorany, Piestany, Trencin.
Dúfal som, že okolo tejto zaujímavej témy sa rozbehne nejaká diskusia. Ja sa síce danej problematike nevenujem, ale určite by som si o nej rád niečo prečítal.
Do roku 1989 sa pozornosť sústreďovala len na vzdušné boje súvisiace so Slovenským národným povstaním a sem tam sa objavovali aj materiály o nasadení sovietskych vzdušných síl nad územím súčasného Slovenska. Po roku 1989 sa pozornosť sústredila na pôsobenie Slovenských vzdušných zbraní a objavili sa aj materiály o nasadení letectva západných spojencov nad našim územím. Možno sa mýlim, ale mám taký pocit, že vzdušná vojna nad Slovenskom spojená s pohybom Východného frontu v septembri 1944 – apríly 1945 ostala na okraji záujmu historikov a publicistov. V rôznych časopisoch a publikáciách som za posledných 17 rokov videl len veľmi málo článkov a textov, ktoré by aspoň čiastočne spracovávali niektorý z aspektov tejto problematiky. Tvoj zámer spracovať problematiku vzdušnej vojny nad naším územím v rokoch 1944/45 do knižnej podoby je fakt ambiciózny a budem držať palce aby sa to podarilo. Takáto publikácia by zaplnila jedno veľké biele miesto slovenskej vojenskej histórie a s potešením by som si ju prečítal.
Na tomto mieste by som mohlo prispieť do diskusie údajmi, ktoré som už uviedol v debate o stratách sovietskych VVS nad územím súčasnej Českej republiky v roku 1945. Jedná sa o údaje, ktoré pochádzajú z knihy F.G.Krivošejeva „Rossija i SSSR v vojnach 20.veka“ (Rusko a Sovietsky zväz vo vojnách 20.storočia), ktorá vyšla v roku 2001. Tento zdroj uvádza bojové straty sovietskych VVS v dvoch strategických útočných operáciách Červenej armády, ktoré prebiehali na území súčasnej Slovenskej republiky. Počas Východokarpatskej strategickej útočnej operácie (8.9. – 28.10.1944) bolo nad naším územím a nad priľahlými pohraničnými územiami Poľska a Ukrajiny zostrelených 192 sovietskych lietadiel. Počas Západokarpatskej strategickej útočnej operácie (12.1. – 18.2.1945) bolo nad naším územím a nad priľahlými pohraničnými územiami Poľska zostrelených 94 sovietskych lietadiel.
Aj keď to v knihe F.G.Krivošejeva nie je explicitne uvedené, tak z kontextu vyplýva, že sa jedná o bojové straty, teda o lietadlá zostrelené nemeckou protivzdušnou obranou alebo nemeckými lietadlami vo vzdušných bojoch. Čo sa týka nebojových strát sovietskeho letectva, tak tie boli aj na konci vojny veľmi vysoké z dôvodu nedostatočného a rýchleho výcviku pilotov a nekvalitného výrobného procesu pri produkcii nových lietadiel. Na základe toho je možné konštatovať, že ďalšie množstvo strojov strácali sovietske VVS z dôvodu leteckých nehôd a technických porúch. Avšak na rozdiel od bojových strát len časť havarovaných lietadiel bola stratená priamo na slovenskom území. K leteckým haváriám totiž obvykle dochádzalo na letiskách, respektíve v ich bezprostrednom okolí a väčšina jednotiek sovietskych VVS operovala nad našim teritóriom z letísk na maďarskom a čiastočne aj poľskom území. Priamo z letísk na území súčasnej Slovenskej republiky operovali len niektoré sovietske letecké jednotky podriadené 4. ukrajinskému frontu.
Okrem týchto dvoch operácií sovietske letectvo zaznamenalo ďalšie straty najmä nad južnými oblasťami súčasnej Slovenskej republiky, ktoré zasiahla Budapeštianska strategická útočná operácia (november 1944 – marec 1945). Juhozápadné oblasti boli zasa dejiskom Bratislavsko-Brnenskej strategickej útočnej operácie (marec – máj 1945). Informácie o bojových stratách sovietskych VVS v týchto operáciách sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť, rovnako ako informácie o bojových stratách v samostatnej Ondavskej útočnej operácii na juhovýchode Slovenska (december 1944). Sovietske letectvo nad slovenským územím strácalo stroje nielen počas týchto operácií, ale aj v obdobiach, keď boli jednotlivé úseky frontu stabilné.
Do roku 1989 sa pozornosť sústreďovala len na vzdušné boje súvisiace so Slovenským národným povstaním a sem tam sa objavovali aj materiály o nasadení sovietskych vzdušných síl nad územím súčasného Slovenska. Po roku 1989 sa pozornosť sústredila na pôsobenie Slovenských vzdušných zbraní a objavili sa aj materiály o nasadení letectva západných spojencov nad našim územím. Možno sa mýlim, ale mám taký pocit, že vzdušná vojna nad Slovenskom spojená s pohybom Východného frontu v septembri 1944 – apríly 1945 ostala na okraji záujmu historikov a publicistov. V rôznych časopisoch a publikáciách som za posledných 17 rokov videl len veľmi málo článkov a textov, ktoré by aspoň čiastočne spracovávali niektorý z aspektov tejto problematiky. Tvoj zámer spracovať problematiku vzdušnej vojny nad naším územím v rokoch 1944/45 do knižnej podoby je fakt ambiciózny a budem držať palce aby sa to podarilo. Takáto publikácia by zaplnila jedno veľké biele miesto slovenskej vojenskej histórie a s potešením by som si ju prečítal.
Na tomto mieste by som mohlo prispieť do diskusie údajmi, ktoré som už uviedol v debate o stratách sovietskych VVS nad územím súčasnej Českej republiky v roku 1945. Jedná sa o údaje, ktoré pochádzajú z knihy F.G.Krivošejeva „Rossija i SSSR v vojnach 20.veka“ (Rusko a Sovietsky zväz vo vojnách 20.storočia), ktorá vyšla v roku 2001. Tento zdroj uvádza bojové straty sovietskych VVS v dvoch strategických útočných operáciách Červenej armády, ktoré prebiehali na území súčasnej Slovenskej republiky. Počas Východokarpatskej strategickej útočnej operácie (8.9. – 28.10.1944) bolo nad naším územím a nad priľahlými pohraničnými územiami Poľska a Ukrajiny zostrelených 192 sovietskych lietadiel. Počas Západokarpatskej strategickej útočnej operácie (12.1. – 18.2.1945) bolo nad naším územím a nad priľahlými pohraničnými územiami Poľska zostrelených 94 sovietskych lietadiel.
Aj keď to v knihe F.G.Krivošejeva nie je explicitne uvedené, tak z kontextu vyplýva, že sa jedná o bojové straty, teda o lietadlá zostrelené nemeckou protivzdušnou obranou alebo nemeckými lietadlami vo vzdušných bojoch. Čo sa týka nebojových strát sovietskeho letectva, tak tie boli aj na konci vojny veľmi vysoké z dôvodu nedostatočného a rýchleho výcviku pilotov a nekvalitného výrobného procesu pri produkcii nových lietadiel. Na základe toho je možné konštatovať, že ďalšie množstvo strojov strácali sovietske VVS z dôvodu leteckých nehôd a technických porúch. Avšak na rozdiel od bojových strát len časť havarovaných lietadiel bola stratená priamo na slovenskom území. K leteckým haváriám totiž obvykle dochádzalo na letiskách, respektíve v ich bezprostrednom okolí a väčšina jednotiek sovietskych VVS operovala nad našim teritóriom z letísk na maďarskom a čiastočne aj poľskom území. Priamo z letísk na území súčasnej Slovenskej republiky operovali len niektoré sovietske letecké jednotky podriadené 4. ukrajinskému frontu.
Okrem týchto dvoch operácií sovietske letectvo zaznamenalo ďalšie straty najmä nad južnými oblasťami súčasnej Slovenskej republiky, ktoré zasiahla Budapeštianska strategická útočná operácia (november 1944 – marec 1945). Juhozápadné oblasti boli zasa dejiskom Bratislavsko-Brnenskej strategickej útočnej operácie (marec – máj 1945). Informácie o bojových stratách sovietskych VVS v týchto operáciách sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť, rovnako ako informácie o bojových stratách v samostatnej Ondavskej útočnej operácii na juhovýchode Slovenska (december 1944). Sovietske letectvo nad slovenským územím strácalo stroje nielen počas týchto operácií, ale aj v obdobiach, keď boli jednotlivé úseky frontu stabilné.
Reklama
To Viktor: Diky za prispevok. Je v tej knihe este viac informacii? Ak ano urcite by som si tu knihu zaobstaral. No ono je to dost narocna disciplina pisat knihu o tychto troch letectvach. Sam uvidim na co budem mat a ake stastie ma bude sprevadzat. Ale dobra sprava je, ze sa o tuto temu zaujima viac badatelov. Akurat mam taky dojem, ze kazdy kope na vlastnom piesocku.
V tej knihe žiaľ už nie sú ďalšie informácie o stratách sovietskych VVS počas operácií, ktoré vo väčšom rozsahu zasiahli aj územie súčasného Slovenska. Možno by bolo dobré, ak by si diskusiu naštartoval vložením nejakého materiálu, ktorý si napísal na základe svojho výskumu. Napríklad popis leteckej operácie alebo vzdušného boja nad niektorou slovenskou oblasťou. Ja sa tejto tematike nevenujem, ale určite by som si rád prečítal nejaký Tvoj príspevok o operáciách sovietskeho, nemeckého a rumunského letectva nad slovenským teritóriom a myslím, že nie som jediný. 
naky link na tema: rafiger.de
Reklama
No mozem preco nie. Prekladam aj memoare sovietskych letcov tak tu je nieco. Mozno zaujme...
Romanov Michail Jakovlevič 565. ŠAP
Šturmoviki nad Karpatami
23.novembra 1944, po chvíľkovom ukľudnení situácie, začal nový nástup sovietskych vojsk v Zakarpatí. Náš pluk pracoval veľmi intenzívne. V úlohe vedúceho skupiny 5-6 lietadiel som mal vykonať 3 bojové lety do oblasti Michaloviec. Bojové lety boli na samom konci doletu lietdiel Il-2 Šturmovik, pričom lety tam a späť mali prechádzať ponad Karpatské hory. Na trase nebolo žiadnych letísk a prístavacích plôch pre potreby núdzového pristátia.
Ráno v čase prvého bojového letu počasie v horách i nad cieľom bolo dobré. Neveľká oblačnosť neprekážala k plnému splneniu bojovej úlohy, skôr naopak, pomáhala nám skrývať sa pred stíhačmi protivníka a zabezpečovala moment prekvapenia nad miestom leteckého úderu. Druhý bojový let sme zakončili už v zložitejších meteorologických podmienkách. Oblačnosť sa zhustila, jednako však bola dostatočne vysoko nad horami a tak naša skupina mohla uskutočniť bojovú úlohu.
No tretí bojový let tohto dňa sa uskutočnil vo veľmi zložitých podmienkach počasia. Zrazu za mestom Borislav, ktoré bolo počiatočným bodom našeho letu začala súvislá, postupne zväčšujúca sa oblačnosť. Hory sa ukázali zakryté. V zhoršujúcejšej sa situácii mala naša pätorka právo vrátiť sa na letisko, no želanie pomôcť pozemným vojskám bolo natoľko veľké, že sme riešili pokračovať v lete nad oblakmi bez viditeľnosti zeme v nádeji na to, že v Zakarpatí, nad cieľom, bude počasie uspokojivé.
Lietadlo Il-2 k takýmto letom nebolo prispôsobené. Jeho vybavenie dovoľovalo plniť lety s vizuálnou orientáciou odohravajúce sa len počas dňa. V danom prípade sme silno riskovali – orientáciu sme viedli podľa kompasu a času. Oblačnosť sa postupne zväčšila a vyhnala našu pätorku šturmovikov do výšky 4 000 metrov.
Leteli sme už viac ako tridsať minút a zem sme ešte stále nevideli. Začal som sa znepokojovať. Po premýšľaní som prijal riešenie: prejde ešte ďaľších desať minút a budeme protivníka bombardovať sponad oblakov len podľa vyrátania času letu. No počas 7 – 8 minút sa to na koniec zmenilo: Zľava odomňa sa objavila úzka diera v oblakoch. Bez dlhého rozmýšlania som so svojím Iljušinom prešiel do stremhlavého letu, tak aby som preletel dierou v oblakoch k zemi. Po mne zopakovali tento manéver všetci letci pätorky a počas niekoľkých sekúnd sa naša skupina ocitla pod oblačnosťou vo výške približne 1 200 metrov nad zemou.
Rýchlo som sa zorientoval. Ukazuje sa, že sme preleteli oblakmi 10 kilometrov západne od mesta Michalovce. Idem na zadaný cieľ s východným kurzom a priamo z letu zaútočím bombardovacio-útočným úderom. Dole pod nami je všetko zatopené vodou, vidno len biele chaty ako ostrovčeky, cestné a železničné dráhy sú ako úzke stužky vystupujúce z jej zrkadlovej hladiny. To po jesenných dažďoch sa rozliali mnohopočetné rieky vyvierajúce na južných svahoch Karpatských hôr.
Preletel som spoza mocnej navrstvennej oblačnosti k Maďarskej nížine a splnil bojovú úlohu, otočili sme sa k spiatočnému kurzu. Aj tu pred nami stala otázka: Ako prejdeme cez hlavný karpatský chrbát, zakrytý oblačnosťou?
Áno, vyplnili sme svoj dlh majúci pred pechotou no ostali sme v krajne nepríjemnej situácii. Dostať sa naspäť nad oblaky ťažko a aj zásoby benzínu nebudú stačiť. Letíme ďalej... Zprava od nás Užgorod, Mukačevo, Beregovo, zľava – Karpatské hory. Vliecť sa do nekonečna nejde a preto prijímam riešenie: Skúsiť, prebiť sa cez Užokskij alebo Vereckij pereval a ak to nepôjde vrátiť sa naspäť do Zakarpatskej doliny a pristáť na letisku kde pôsobil v tom čase 996-ty šturmový letecký pluk našej divízie.
Letíme... Vrcholy hôr ohromne a hrozebne trčia v rade za sebou a týčia sa priamo do oblakov. Naše lietadlá prechádzajú poniže týchto vrcholov a kopírujú doliny a užľabiny. Pod nami sa nachádza dolina s horskou riekou Už , za ňou Lutny z prava vidno horu Polonina Rovna, výška ktorej je okolo 1 500 metrov. Vrch je skrytý v oblakoch. Najprv som mal namierené prejsť nad Užokskim perevalom, no ukázal sa zakritý stupňovitou oblačnosťou. Preto som sa rozhodol ísť vpravo, na stranu Vereckogo perevala kde poveternostné podmienky boli o niečo lepšie. Pritlačili sme sa k zemi, takmer minuli hlavný hrebeň a za niekoľko minút smerovali k rovine. Všetci sme doma! Zašli sme na pristátie a šťastne pristáli. Po skončení pristávacieho manévru sa u lietadiel zastavili vrtule – minul sa benzín. Tak dobre nám to vyšlo.
Romanov Michail Jakovlevič 565. ŠAP
Šturmoviki nad Karpatami
23.novembra 1944, po chvíľkovom ukľudnení situácie, začal nový nástup sovietskych vojsk v Zakarpatí. Náš pluk pracoval veľmi intenzívne. V úlohe vedúceho skupiny 5-6 lietadiel som mal vykonať 3 bojové lety do oblasti Michaloviec. Bojové lety boli na samom konci doletu lietdiel Il-2 Šturmovik, pričom lety tam a späť mali prechádzať ponad Karpatské hory. Na trase nebolo žiadnych letísk a prístavacích plôch pre potreby núdzového pristátia.
Ráno v čase prvého bojového letu počasie v horách i nad cieľom bolo dobré. Neveľká oblačnosť neprekážala k plnému splneniu bojovej úlohy, skôr naopak, pomáhala nám skrývať sa pred stíhačmi protivníka a zabezpečovala moment prekvapenia nad miestom leteckého úderu. Druhý bojový let sme zakončili už v zložitejších meteorologických podmienkách. Oblačnosť sa zhustila, jednako však bola dostatočne vysoko nad horami a tak naša skupina mohla uskutočniť bojovú úlohu.
No tretí bojový let tohto dňa sa uskutočnil vo veľmi zložitých podmienkach počasia. Zrazu za mestom Borislav, ktoré bolo počiatočným bodom našeho letu začala súvislá, postupne zväčšujúca sa oblačnosť. Hory sa ukázali zakryté. V zhoršujúcejšej sa situácii mala naša pätorka právo vrátiť sa na letisko, no želanie pomôcť pozemným vojskám bolo natoľko veľké, že sme riešili pokračovať v lete nad oblakmi bez viditeľnosti zeme v nádeji na to, že v Zakarpatí, nad cieľom, bude počasie uspokojivé.
Lietadlo Il-2 k takýmto letom nebolo prispôsobené. Jeho vybavenie dovoľovalo plniť lety s vizuálnou orientáciou odohravajúce sa len počas dňa. V danom prípade sme silno riskovali – orientáciu sme viedli podľa kompasu a času. Oblačnosť sa postupne zväčšila a vyhnala našu pätorku šturmovikov do výšky 4 000 metrov.
Leteli sme už viac ako tridsať minút a zem sme ešte stále nevideli. Začal som sa znepokojovať. Po premýšľaní som prijal riešenie: prejde ešte ďaľších desať minút a budeme protivníka bombardovať sponad oblakov len podľa vyrátania času letu. No počas 7 – 8 minút sa to na koniec zmenilo: Zľava odomňa sa objavila úzka diera v oblakoch. Bez dlhého rozmýšlania som so svojím Iljušinom prešiel do stremhlavého letu, tak aby som preletel dierou v oblakoch k zemi. Po mne zopakovali tento manéver všetci letci pätorky a počas niekoľkých sekúnd sa naša skupina ocitla pod oblačnosťou vo výške približne 1 200 metrov nad zemou.
Rýchlo som sa zorientoval. Ukazuje sa, že sme preleteli oblakmi 10 kilometrov západne od mesta Michalovce. Idem na zadaný cieľ s východným kurzom a priamo z letu zaútočím bombardovacio-útočným úderom. Dole pod nami je všetko zatopené vodou, vidno len biele chaty ako ostrovčeky, cestné a železničné dráhy sú ako úzke stužky vystupujúce z jej zrkadlovej hladiny. To po jesenných dažďoch sa rozliali mnohopočetné rieky vyvierajúce na južných svahoch Karpatských hôr.
Preletel som spoza mocnej navrstvennej oblačnosti k Maďarskej nížine a splnil bojovú úlohu, otočili sme sa k spiatočnému kurzu. Aj tu pred nami stala otázka: Ako prejdeme cez hlavný karpatský chrbát, zakrytý oblačnosťou?
Áno, vyplnili sme svoj dlh majúci pred pechotou no ostali sme v krajne nepríjemnej situácii. Dostať sa naspäť nad oblaky ťažko a aj zásoby benzínu nebudú stačiť. Letíme ďalej... Zprava od nás Užgorod, Mukačevo, Beregovo, zľava – Karpatské hory. Vliecť sa do nekonečna nejde a preto prijímam riešenie: Skúsiť, prebiť sa cez Užokskij alebo Vereckij pereval a ak to nepôjde vrátiť sa naspäť do Zakarpatskej doliny a pristáť na letisku kde pôsobil v tom čase 996-ty šturmový letecký pluk našej divízie.
Letíme... Vrcholy hôr ohromne a hrozebne trčia v rade za sebou a týčia sa priamo do oblakov. Naše lietadlá prechádzajú poniže týchto vrcholov a kopírujú doliny a užľabiny. Pod nami sa nachádza dolina s horskou riekou Už , za ňou Lutny z prava vidno horu Polonina Rovna, výška ktorej je okolo 1 500 metrov. Vrch je skrytý v oblakoch. Najprv som mal namierené prejsť nad Užokskim perevalom, no ukázal sa zakritý stupňovitou oblačnosťou. Preto som sa rozhodol ísť vpravo, na stranu Vereckogo perevala kde poveternostné podmienky boli o niečo lepšie. Pritlačili sme sa k zemi, takmer minuli hlavný hrebeň a za niekoľko minút smerovali k rovine. Všetci sme doma! Zašli sme na pristátie a šťastne pristáli. Po skončení pristávacieho manévru sa u lietadiel zastavili vrtule – minul sa benzín. Tak dobre nám to vyšlo.
Veľmi zaujímavý popis. V akej knihe a v ktorom roku vyšli spomienky M.J.Romanova?
Pokúsil som sa určiť vojenské jednotky, ktoré mohli byť cieľom leteckých útokov skupiny Il-2 vedenej M.J.Romanovom. Vychádzal som z toho, že 23.11.1944 tieto stroje operovali v priestore Michaloviec, ktoré sa vtedy nachádzali cca 25 kilometrov v protivníkovom tyle. Frontová línia v tomto úseku viedla od Sniny a Stakčína na severe po Sobrance na juhu. Presne 23.11.1944 zahájili jednotky 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu svoju ofenzívu smerom na Michalovce, ktoré obsadili 26.11.1944. Tri nálety, ktoré uskutočnili Il-2 M.J.Romanova boli súčasťou vzdušnej podpory, ktorú sovietska 8. letecká armáda poskytovala pozemným jednotkám na hlavnom smere postupu. Na Michalovce útočili jednotky 11. a 107. armádneho zboru 1. gardovej armády. Na tomto úseku držali obranu útvary nemeckej 101. ľahkej pešej divízie (jager-divison) a maďarskej 6. pešej divízie. V poslednej dekáde novembra 1944 nemecká 101. ľahká pešia divízia bola súčasťou XXXXIX. horského armádneho zboru 1. pancierovej armády. Maďarská 6. pešia divízia bola súčasťou V. armádneho zboru maďarskej 1. armády. Tieto armády podliehali pod velenie nemeckej Skupiny armád „A“.
Na dobrej webovej stránke venovanej bojom v okolí Dargova sa nachádza podrobná mapa, zachytávajúca pohyby frontu na juhovýchode Slovenska v období 23. – 30.11.1944.
hitywwii.webovastranka.cz
Pokúsil som sa určiť vojenské jednotky, ktoré mohli byť cieľom leteckých útokov skupiny Il-2 vedenej M.J.Romanovom. Vychádzal som z toho, že 23.11.1944 tieto stroje operovali v priestore Michaloviec, ktoré sa vtedy nachádzali cca 25 kilometrov v protivníkovom tyle. Frontová línia v tomto úseku viedla od Sniny a Stakčína na severe po Sobrance na juhu. Presne 23.11.1944 zahájili jednotky 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu svoju ofenzívu smerom na Michalovce, ktoré obsadili 26.11.1944. Tri nálety, ktoré uskutočnili Il-2 M.J.Romanova boli súčasťou vzdušnej podpory, ktorú sovietska 8. letecká armáda poskytovala pozemným jednotkám na hlavnom smere postupu. Na Michalovce útočili jednotky 11. a 107. armádneho zboru 1. gardovej armády. Na tomto úseku držali obranu útvary nemeckej 101. ľahkej pešej divízie (jager-divison) a maďarskej 6. pešej divízie. V poslednej dekáde novembra 1944 nemecká 101. ľahká pešia divízia bola súčasťou XXXXIX. horského armádneho zboru 1. pancierovej armády. Maďarská 6. pešia divízia bola súčasťou V. armádneho zboru maďarskej 1. armády. Tieto armády podliehali pod velenie nemeckej Skupiny armád „A“.
Na dobrej webovej stránke venovanej bojom v okolí Dargova sa nachádza podrobná mapa, zachytávajúca pohyby frontu na juhovýchode Slovenska v období 23. – 30.11.1944.
hitywwii.webovastranka.cz
Citace - Mato76 :
Mam informacie o leteckych aktivitach v oblasti: Presov, Kosice, Lucenec, Rimavska Sobota, Zvolen, Vrable, Komarno, Levice, Trnava, Bratislav, Sv.Kriz, Nitra, Chynorany, Piestany, Trencin.
Zaujímalo by ma, aké lietadlo a kde zostrelil Helmut Lipfert 25.2.1945. Mal by to byť Jak 9 niekde pri Zvolene. Aj podľa textu jeho denníka to vyzerá byť buď nepresná, alebo nepravdivá informácia. V ten deň lietali Rumunskí letci z letiska v Lučenci.
V roce 1945 operovala na území Slovenska Sovětská 5. letecká armáda. K 1.lednu měla 316 stihacích letadel, 227 bitevních, 66 bombardéru a 36 jiných bojových letadel.
Celkem tedy 645 strojů. Aspoň to takhle popisuje F.Kurokowski v knize Kříž proti hvězdě. Naše vojsko, 2001, Praha.
Celkem tedy 645 strojů. Aspoň to takhle popisuje F.Kurokowski v knize Kříž proti hvězdě. Naše vojsko, 2001, Praha.
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
Zjistit více