2. výsadkový sbor [1941-1941]

2. výsadkový zbor (1. formovanie)

2-й воздушно-десантный корпус (I. формирование)


Správa velenia zboru vznikla na základe rozformovanej správy velenia 46. streleckého zboru. V rámci zboru bola jeho 2. výsadková brigáda dislokovaná v Nižyne, 3. výsadková brigáda v Černigove a 4. výsadková brigáda v Konotope. Do 22. júna 1941, teda do napadnutia Sovietskeho zväzu Nemeckom a jeho spojencami, bol zbor v podriadenosti Charkovského vojenského okruhu.



Na začiatku bojov na sovietsko-nemeckom fronte bola elitná výsadková formácia najprv v tyle, ale čoskoro bola kvôli prudkému zhoršeniu situácie a akútnemu nedostatku záloh vyslaná do prvej línie ako obyčajná pešia jednotka. V júli 1941 dostal zbor rozkaz na presun na Juhozápadný front a sústredil sa pri Kyjeve. Jeho 3. výsadková brigáda bola umiestnená v severnom sektore kyjevskej obrany (v priestore od Boroka po Belgorodku). 2. výsadková brigáda bola zaradená do zálohy Kyjevského opevneného priestoru. 4. výsadková brigáda pôsobila v júli a auguste 1941 izolovane od ostatných brigád zboru. Najprv na Kanevskom smere (do 19. augusta) ako súčasť 26. armády a potom bola presunutá na Čerkasské predmostie (20. augusta). Od 20. augusta bola opäť v podriadenosti zboru.

Od 25. júla do 2. augusta bol na fronte Kyjevského opevneného priestoru pokoj. O 7.00 hodine ráno 4. augusta 1941 začal nepriateľ delostreleckú prípravu v juhozápadnom sektore opevneného priestoru a onedlho prešiel do ofenzívy na styku 2. výsadkovej brigády a 147. streleckej divízie. Na frontovej línii okolo drevozemných palebných bodov (DOT) sa rozpútal prudký boj, trvajúci vo dne aj v noci, počas celej prvej polovice augusta. V prvý deň ofenzívy sa Nemcom podarilo preraziť predný okraj obrany v priestore Vita Pochtovaja a vyhodiť do vzduchu niekoľko DOT-ov. Dňa 5. augusta 1941 nepriateľ postúpil hlboko do sovietskej obrany a zablokoval niekoľko DOT-ov. Dňa 6. augusta sa Nemcom podarilo preraziť na okraj Kyjeva a dosiahnuť dediny Sovki a Pirogovo.

Do konca 7. augusta sa nemeckým vojskám podarilo preraziť prvé sovietske obranné postavenie do hĺbky 1 - 3 km v juhozápadnom sektore. Vojská Kyjevského opevneného priestoru postrádali v týchto dňoch podporu letectva Juhozápadného frontu. Sovietske velenie sa všemožne snažilo zlepšiť situáciu v kyjevskom priestore a preto bolo prijaté rozhodnutie, zjednotiť všetky jednotky a útvary v oblasti Kyjeva do 37. armády, ktorej veliteľom bol menovaný general-major A.A. Vlasov. Dňa 8. augusta 1941 bol vydaný bojový rozkaz č. 01 veliteľa armády prejsť do ofenzívy v južnom úseku Kjurdu. Na posilnenie armádnych jednotiek boli presunuté 284. a 295. strelecká divízia, 3. výsadkový zbor pozostávajúci z troch brigád, 2. oddiel námorníkov Pinskej flotily a oddiely Kyjevskej domobrany. Vďaka týmto opatreniam sa sily dostali na 86 tisíc vojakov a dôstojníkov. Úporný a krvavý boj o hlavné mesto Ukrajinskej SSR stál nemalé obete. Len za 3. - 5. august stratili jednotky Kyjevského opevneného priestoru až 2200 mužov, ktorí boli zabití, zranení alebo nezvestní. Nemci v tom istom období stratili, podľa sovietskych údajov, približne 5000 mužov.

Do 10. augusta sa Nemcom podarilo prelomiť 1. a 2. obrannú líniu, obsadiť obce Teremki, Žulyany, Myšeľovka a dostať sa na tretiu líniu, ktorú prekonali pri obci Golosejevo. Dobytie Kyjeva sa však zatiaľ nekonalo. Dňa 12. augusta bola totiž vydaná nemecká smernica č. 34 o operácii na obkľúčenie hlavných síl Juhozápadného frontu ďaleko na východ od Kyjeva. "Ofenzíva na Kyjev sa má pozastaviť. Hneď ako to dovolí možnosť zásobovania muníciou, treba mesto zničiť leteckým bombardovaním" - taký bol všeobecný zámer nemeckého velenia v súvislosti s Kyjevom, ako vyplýva z dodatku k Hitlerovej smernici č. 34 z 12. augusta 1941.

Dňa 12. augusta sovietske vojská začali protiofenzívu a začali obnovovať obranu na ľavom krídle. Ako postupovali, ukázalo sa, že jednotlivé DOT-y sa odvážne bránili aj v obkľúčení za nemeckými líniami. Napríklad pri obci Jurovka DOT č. 205 bránili vojaci 28. guľometného práporu pod velením poručíka Vetrova 8 dní (od 5. do 13. augusta) až do priblíženia svojich jednotiek. Výsledkom bojov do 15. augusta bolo, že sovietske vojská odrazili Nemcov v juhozápadnom sektore Kyjevského opevneného priestoru, pričom čiastočne obnovili obranu a opevnenie. Od 15. augusta nastal na fronte Kyjevského opevneného priestoru oddych. Sovietske aj nepriateľské vojská dočasne prešli do defenzívy.

V súvislosti so zhoršením situácie severovýchodne od Kyjeva bol 2. výsadkový zbor urýchlene presunutý nákladnými autami do priestoru Ostjor, bol vyňatý z dispozície 37. armády a od 20. augusta sa stal súčasťou 40. armády. 30. augusta 1941 jednotky zboru ako súčasť 40. armády v tvrdých bojoch zatlačili nepriateľské jednotky. Po zničení nepriateľského práporu na predmestí Nechajevky a jeho prenasledovaní dosiahla 2. výsadková brigáda zboru 30. augusta do 19.00 h východné predmestie Nechajevky, kótu 130,0. V tom čase 3. výsadková brigáda, ktorá mala pred sebou až rotu nepriateľa na severnom okraji Korelskoho, ju čiastočne zničila v zákopoch, zvyšky zahnala do Koroja a po eliminácii samostatných skupín guľometníkov 30. augusta o 16.00 h obsadila Korelskoje. 4. výsadková brigáda sa presunula do obrany 1,5 km východne a juhovýchodne od Atjuše a spolu s tankovým práporom kryla cesty do Atjuše a Gorochova. Dňa 3.9.1941 sa zbor nachádzal v priestore Putivl a držal líniu Chižňaki, kótu 126,1, dediny Želdaki, Hnilica, Guty a Novoselovka. K 10.9.1941 jednotky zboru bojovali v oblasti Konotopu. Počas bojov boli dve jeho brigády zničené úplne, tretia ustúpila s ťažkými stratami k rieke Vir pri Annovke. 2. výsadkový zbor 1. formovania tak de facto prestal existovať ako bojová jednotka a koncom septembra 1941 bol jeho pozostatky stiahnuté na opätovné sformovanie k mestu Ordžonikidze. Tam bol sformovaný 2. výsadkový zbor (2. formovania).

zdroje:

https://rkkawwii.ru/division/2vdkf1

https://pamyat-naroda.ru/warunit/id297