Izák (Issakios) I. Komnénos – byzantský cisár
Vládol v rokoch 1057 až 1059
Narodil sa v roku 1005. Spoločne s bratom Jánom boli po otcovej smrti vychovávaní v Studijskom kláštore, kde sa im dostalo slušné vzdelania. Keď Izák dosiahol dospelosť, udelil mu cisár Basil II. vysoký štátny úrad. No zakrátko tento úrad opustil a vstúpil do armády. V rokoch 1042 až 1057 pôsobil ako hlavný veliteľ „východnej resp. maloázijskej“ armády.
Po Veľkonočných sviatkoch roku 1057 povstala východná armáda proti cisárovi Michalovi VI. Do čela povstalcov sa postavili Katakalon Kekaumenos a Izák Komnénos. Armáda vyhlásila Izáka za cisára. Michal VI. sa snažil s Izákom vyjednávať a ponúkol mu titul spolucisára, no po tom čo v Konštantínopole povstal proti Michalovi aj ľud a na stranu povstalcov sa pridal aj patriarcha a senát, bol Michal nútený abdikovať. 1. septembra 1057 konštantínopolský patriarcha Michal Kerularios korunoval Izáka za cisára.
Byzancia trpela nájazdmi nepriateľov. Preto prvou Izákovou úlohou bolo zlepšiť štátne financie a takto získané finančné prostriedky poskytnúť armáde. Izák dal vypracovať evidenciu daňových povinností a tvrdo vymáhal daňové nedoplatky. Skonfiškoval rozsiahle pozemky a donácie, ktoré štedro rozdával cisár Michal VI. svojim prívržencom a cirkvi. To malo za následok okamžitý konflikt s ctižiadostivým patriarchom Kerulariom. Izák ho na jeseň 1058 poslal do vyhnanstva, v ktorom Michal Kerularios zakrátko zomrel.
Toto ozdravenie štátnych financií a značná finančná podpora armády sa okamžite prejavili vo vojenských úspechoch. Izák porazil Pečenehov, ktorí pustošili severnú hranicu ríše. Odrazil útok uhorského kráľa Ondreja I. a úspešne bránil aj východnú hranicu ríše.
Po návrate z úspešnej výpravy proti Ondrejovi I., cisár ochorel. Izák bol presvedčený, že jeho choroba je smrteľná a jeho dni sú už zrátané. Túto skutočnosť využila opozícia, na čele s Michalom Psellom, ktorý presvedčil Izáka, aby abdikoval a za svojho následníka vymenoval Konštantína X. Duka. Stalo sa tak 22. decembra (novembra?) 1059.
Izák odišiel do Studijského kláštora a stal sa mníchom. Zakrátko sa zo svojej „smrteľnej“ choroby vyliečil. No už nemal ambície opäť zasadnúť na cisársky trón. Izák zomrel v roku 1061.
Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
Vládol v rokoch 1057 až 1059
Narodil sa v roku 1005. Spoločne s bratom Jánom boli po otcovej smrti vychovávaní v Studijskom kláštore, kde sa im dostalo slušné vzdelania. Keď Izák dosiahol dospelosť, udelil mu cisár Basil II. vysoký štátny úrad. No zakrátko tento úrad opustil a vstúpil do armády. V rokoch 1042 až 1057 pôsobil ako hlavný veliteľ „východnej resp. maloázijskej“ armády.
Po Veľkonočných sviatkoch roku 1057 povstala východná armáda proti cisárovi Michalovi VI. Do čela povstalcov sa postavili Katakalon Kekaumenos a Izák Komnénos. Armáda vyhlásila Izáka za cisára. Michal VI. sa snažil s Izákom vyjednávať a ponúkol mu titul spolucisára, no po tom čo v Konštantínopole povstal proti Michalovi aj ľud a na stranu povstalcov sa pridal aj patriarcha a senát, bol Michal nútený abdikovať. 1. septembra 1057 konštantínopolský patriarcha Michal Kerularios korunoval Izáka za cisára.
Byzancia trpela nájazdmi nepriateľov. Preto prvou Izákovou úlohou bolo zlepšiť štátne financie a takto získané finančné prostriedky poskytnúť armáde. Izák dal vypracovať evidenciu daňových povinností a tvrdo vymáhal daňové nedoplatky. Skonfiškoval rozsiahle pozemky a donácie, ktoré štedro rozdával cisár Michal VI. svojim prívržencom a cirkvi. To malo za následok okamžitý konflikt s ctižiadostivým patriarchom Kerulariom. Izák ho na jeseň 1058 poslal do vyhnanstva, v ktorom Michal Kerularios zakrátko zomrel.
Toto ozdravenie štátnych financií a značná finančná podpora armády sa okamžite prejavili vo vojenských úspechoch. Izák porazil Pečenehov, ktorí pustošili severnú hranicu ríše. Odrazil útok uhorského kráľa Ondreja I. a úspešne bránil aj východnú hranicu ríše.
Po návrate z úspešnej výpravy proti Ondrejovi I., cisár ochorel. Izák bol presvedčený, že jeho choroba je smrteľná a jeho dni sú už zrátané. Túto skutočnosť využila opozícia, na čele s Michalom Psellom, ktorý presvedčil Izáka, aby abdikoval a za svojho následníka vymenoval Konštantína X. Duka. Stalo sa tak 22. decembra (novembra?) 1059.
Izák odišiel do Studijského kláštora a stal sa mníchom. Zakrátko sa zo svojej „smrteľnej“ choroby vyliečil. No už nemal ambície opäť zasadnúť na cisársky trón. Izák zomrel v roku 1061.
Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8