Arado Ar 66

Rozpočet tohoto webu pro rok 2017 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 84.733,- Kč Chci přispět
Sraz 14.10.2017 Nelahozeves | US Air Force - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb | US Army - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)

Arado Ar 66

přehled verzí

    Avatar
    Arado 66

    Prehľad verzií

    Ar 66 A - cvičná verzia s malou smerovkou, nevyváženými výškovkami.

    Ar 66 B - námorná verzia (10 kusov)

    Ar 66 C - sériová verzia vychádzajúca z verzie 66a, mala zväčšenú smerovku, upravené výškovky a podvozok (okolo 1400 kusov)

    Ar 66 D - verzia s upraveným vybavením (jeden kus?)

    Ar 66 E - verzia s plavákmi (jeden kus, D-IHIV).

    zdroj:
    www.lexikon-der-wehrmacht.de
    www.frikus.estranky.cz
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/66437#235189Verze : 0
    Avatar
    Arado Ar 66


    História typu


    Lietadlo Arado 66 navrhl Ing. Walter Rethel. Na začiatku vývoja malo ísť o stíhacie lietadlo, ale v pomerne rannej fáze bolo zmenené zadanie na cvičné lietadlo pre pokračovací výcvik. Ar 66 mal trup a chvostové plochy zo zvarených oceľových trubiek potiahnutých plátnom. Krídla rovnakého rozpätia boli drevenej konštrukcie s miernou šípovitosťou 8 stupňov. Od začiatku sa lietadlo prejavovalo ako nádejné svýbornou stúpavosťou, ale pri náročnejšej pilotáži značne nestabilné. Tento problém však už musel riešiť nový šéfkonštruktér Ing. Walter Blume, nakoľko Rethel odišiel do konkurenčnej firmy Messerschmid. Nechajme slovo teraz pilotovi Richardovi Perlia ktorý si na Arado Ar 66 vspomína takto: "Bylo to vojenské výcvikové letadlo pro pokročilé žáky, jež zvládlo i leteckou akrobacii. Ze začátku s ním ale byly neustálé problémy. Pak jsem přemluvil konstruktéry, aby výškové plochy předsunuli před směrovku. A stal se zázrak, matematicky těžko zdůvodnitelný. Stroj od té doby fungoval naprosto bezchybně i při nejnáročnějších akrobatických figurách."
    Prototyp Ar 66a (D-2335) s motorom Argus As 10 o 147 kW (200 k) bol zalietaný ešte v roku 1932. Druhý protototyp (D-2557) bola upravená verzia pre výcvik námorných pilotov. Miesto podvozku bola k trupu pripevnená oceľová konštrukcia vystužená oceľovými lanami s dvomi drevenými plavákmi. Pod označením Ar 66b bolo v roku 1933 vyrobených 10 kusov už s výkonnejším motorom Argus As 10C o 176 kW (240 k). Veľkosériová varianta Ar 66C vychádzala priamo s typu Ar 66a. Oproti prvému prototypu však disponoval výkonnejším motorom Argus As 10C. Dostávali ju najmä Flugzeugführerschulen A/B (Pilotné školy) pre základný a pokročovací výcvik. Občas lietadlo slúžilo aj ako prieskumné, spojovacie alebo poštové lietadlo. Napr. slovenské pilotné eso Ján Režňák 18. februára 1943 prelietaval z jedného letiska na druhé na tomto type. Práve počas letu nad Azovským morom mu vysadil motor. V jeho spomienkach sa uvádza: "Modlil som sa za každý meter letu. Azovské more bolo mierne zamrznuté, ale pád do vody by znamenal prakticky istú smrť podchladením. Podarilo sa mi pristáť na lade pomerne blízko pobrežia, avšak len čo sme vyskákali z lietadla (mal pasažiera), Arado zmizlo pod hladinou. Z brehu nás spozorovala sovietska hliadka a začala nás ostrelovať. Čoskoro sa však zjavil náš čln a my sme noc strávili vo svojich posteliach." Internetové zdroje ešte uvádzajú dve varianty vyrobené iba v jednom kuse. Stroj Ar 66D bol vyrobený s upraveným vybavením a Ar 66E (D-IHIV) bola upravená verzia s plavákmi. Celkovo bolo vyrobených okolo 10 000 týchto lietadiel.


    ZSSR po nemeckom vpáde prišiel o veľkú časť svojich prvosledových strojov. Nakoľko cez deň oblohu ovládali nemecký stíhači, prišli sovieti s novou taktikou tzv. rušivých náletov. Cvičný dvojplošník Polikarpov U-2 (v ZSSR boli tisíce týchto lietadiel s prezývkou kukuruznik) lietal v noci vo veľkých počtoch pozdĺž celej fronty a zhadzoval zdanlivo neškodné bombičky o váhe 2 až 4 kg. Lenže vplyv na morálku spiacich jednotiek Whermachtu bol veľký. Nakoľko išlo o lietadlo pomerne tiché, vojaci si nikdy nemohli byť istý, že im niečo nespadne na hlavu. Hoci v konečnom dôsledku straty z dôvodu tejto taktiky nikdy neboli vysoké, efekt vyčerpanosti a s tým súvisiacej nervozity bol nezanedbateľný. Preto sa v roku 1942 aj Whermacht rozhodol využiť uvedenú taktiku. Narýchlo sa hľadali vhodné lietadlá. A tak sa v službe objavilo viacero už zastaraných typov. Strojové zloženie Störkampfstaffeln (Rušivé bombardovacie perute) bolo často exotické. (napr. He 50, Letov Š-328, Fiat Cr.32, Henschel Hs 126, Polikarpov U-2 atď) Najmä od roku 1943 začali tvoriť stále väčšie percento v rámci týchto jednotiek Arado Ar 66. Dodatočne boli vybavené závesmi pre odhadzovanie bômb. Poväčšinou niesli malé bombičky proti živej sile, ale časté boli aj rôzne bombové kontajnery o väčších váhach (napr. Lotyšská Nachtschlachtgruppe spomína protipechotné a zápalné pumy až do váhy 70 kg). Narozdiel od cvičných letov lietali pri tomto využití iba s jedným pilotom.


    Po skončení 2. svetovej vojny zostalo v Európe množstvo letuschopných strojov. Preto bol využívaný ako cvičné lietadlo dlho po vojne a doslúžil v mnohých aerokluboch resp. súkromných rukách. V československu bol tento typ značený ako C-16.


    zdroj:
    http://en.wikipedia.org/wiki/Arado_Ar_66
    www.magazin2000.cz
    www.frikus.estranky.cz
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/66437#235559Verze : 0