Putin, Vladimir Vladimirovič

Rozpočet tohoto webu pro rok 2017 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 85.000,- Kč Chci přispět
US Air Force - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb | US Army - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)

Putin, Vladimir Vladimirovič

Vladimir Vladimirovich Putin / Владимир Владимирович Путин

    Avatar
     
    Příjmení:
    Surname:
    Putin Putin
    Jméno:
    Given Name:
    Vladimir Vladimirovič Vladimir Vladimirovich
    Jméno v originále:
    Original Name:
    Владимир Владимирович Путин
    Fotografie či obrázek:
    Photograph or Picture:
    Hodnost:
    Rank:
    plukovník v záloze Colonel (reserve)
    Akademický či vědecký titul:
    Academic or Scientific Title:
    - -
    Šlechtický titul:
    Hereditary Title:
    - -
    Datum, místo narození:
    Date and Place of Birth:
    07.10.1952 Leningrad /
    07.10.1952 Saint Petersburg /
    Datum, místo úmrtí:
    Date and Place of Decease:
    DD.MM.RRRR
    DD.MM.RRRR
    Nejvýznamnější funkce:
    (maximálně tři)
    Most Important Appointments:
    (up to three)
    prezident Ruské federace
    předseda vlády Ruské federace
    ředitel Federální služby bezpečnosti
    President of the Russian Federation
    Chairman of the Government of the Russian Federation
    Director of the Federal Security Service
    Jiné významné skutečnosti:
    (maximálně tři)
    Other Notable Facts:
    (up to three)
    - -
    Související články:
    Related Articles:

    Zdroje:
    Sources:
    ru.wikipedia.org
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/68553#586319Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Vladimír Vladimírovič Putin







    * 7.10.1952, Lenigrad, ZSSR
    +



    - druhý prezident Ruskej federácie, funkciu vykonáva v treťom funkčnom období /2000-2004, 2004-2008, 2012- /




    Otec Vladimíra Putina, Vladimír Spiridonovič Putin bol povolaním robotník a vojenskú službu absolvoval v námorníctve. V druhej svetovej vojne bojoval v radoch NKVD ako člen jednej z jej záškodníckych skupín. Po vojne pracoval vo vagónke. Putinova matka Mária Ivanovna, dievčenským menom Šelomová, bola ošetrovateľkou. Vladimír Putin mal dvoch starších bratov, ktorí sa narodili ešte v 30. rokoch avšak zomreli ešte pred jeho narodením. Najstarší brat zomrel už niekoľko mesiacov po narodení a druhý na záškrt pri obliehaní Leningradu počas druhej svetovej vojny. Určitou zaujímavosťou je, že starý otec z otcovej strany Spiridon Putin, bol osobným kuchárom sovietskych vodcov V.I.Lenina a J.V.Stalina.


    Po vychodení základnej a strednej školy, nastupuje Voloďa Putin na právnickú fakultu Leningradskej štátnej univerzity a úspešne ju ukončuje v roku 1975. Sovietska štátna bezpečnosť KGB si vždy vyberala len najlepších a preto neprekvapí, že jej pozornosti neunikol ani výborný študent Vladimír Putin. Po absolvovaní prípravnej služby a niekoľkých rokoch strávených v domácich oddeleniach tajnej služby je mladý čekista* v roku 1985 vyslaný do Nemeckej demokratickej republiky, kde v Drážďanoch (Dresden) pôsobí ako rozviedčík až do roku 1990.


    Po návrate do rodného Leningradu v júni 1990 sa Putin vracia na svoju alma mater. Tentokrát však už nie ako študent, ale ako zástupca prorektora pre medzinárodné otázky. Do jeho pracovnej činnosti patrí najmä práca so zahraničnými študntami a stážistami. V tom istom roku začína aj jeho politická kariéra pod vedením Anatolija Sobčaka (Анатолий Собчак), v tom čase predsedu Lenigradského mestského sovjetu, čo bola obdoba našich národných výborov. Sobčak si Putina pre jeho skúsenosti a jazykové schopnosti vybral do svojho týmu ako poradcu pre medzinárodné vzťahy. Keď je Sobčak v júni 1991 zvolený za primátora Petrohradu (rus. Sankt Peterburg, bývalý Leningrad) nasleduje ho na magistrát aj Putin, ktorý tu nastupuje do funkcie predsedu komisie pre vonkajšie vzťahy. Po celý ten čas je Putin príslušníkom tajnej služby a do výslužby v hodnosti podplukovníka odchádza až po puči v auguste 1991. Vtedy sa ortodoxný komunisti neúspešne pokúsili za pomoci časti armády o zvrhnutie Borisa Jelcina a jeho prívržencov. Len pre zaujímavosť - v plánoch pučistov figurovala aj legendárna protiteroristická skupina „A“ (Alfa). Úlohou jednotky malo byť zatknutie samotného Borisa Jeľcina na jeho chate v rekreačnej oblasti Archangeľskoje pri Moskve. Jej vtedajší veliteľ však ústny rozkaz odmietol vykonať a do značnej miery tým prispel k neúspechu celého prevratu.


    Ale vráťme sa k Vladimírovi Vladimírovičovi, ktorý sa v roku 1994 stal prvým námestníkom predsedu zastupiteľstva Petrohradu. V parlamentných voľbách v roku 1995 stál na čele miestnej pobočky politického bloku „Náš dom - Rusko“ ("Наш дом - Россия") a v roku 1996 sa zúčastnil na volebnej kampani Anatolija Sobčaka. Po Sobčakovej volebnej porážke bol Putin, ako i väčšina ostatných Sobčakových nominantov odvolaný zo všetkých funkcií v Petrohradskej exekutíve.


    Keďže v rodnom meste sa jeho kariére prestalo dariť, presťahoval sa Putin v roku 1996 do Moskvy. Tu sa intenzívne zapojil do práce v prezidentskej administratíve Borisa Nikolajeviča Jelcina a každým rokom stúpal vyššie a vyššie v jej hierarchii. Na prvý skutočne významný post vo svojej kariére si však Vladimír Putin musel počať až do konca júla 1998. Vtedy bol vymenovaný za šéfa Federálnej bezpečnostnej služby, čo bola vo svojej podstate nástupnícka organizácia jemu blízkej KGB. Vďaka tomuto postaveniu sa stal aj členom Rady bezpečnosti Ruskej federácie (RF) a od marca do augusta 1999 zastával funkciu tajomníka tohto orgánu. Ďalším prelomom v jeho živote bolo vymenovanie za úradujúceho (dočasného) predsedu vlády RF. K tomu došlo 9. augusta 1999, kedy Boris Jeľcin odvolal z tejto funkcie svojho obľúbenca S. Stepašina a z taktických dôvodov vymenoval do tejto funkcie neznámeho Putina. Jeľcin dokonca už vtedy v príhovore k občanom nazval Putina svojim nástupcom.


    Dočasnosť funkcie úradujúceho premiéra trvala len krátko. 16. augusta 1999 Duma (najvyšší ruský zákonodarný orgán) vymenovala Vladimíra Putina za premiéra vlády RF. Za hlasovalo 233 poslancov, čo bol najnižší počet, akým bol kedy do funkcie premiéra zvolený Jeľcinov kandidát. Pre porovnanie – za iného Jeľcinovho kandidáta, Jevgenija Primakova, hlasovalo rok predtým 315 poslancov! Bol to jasný signál poslancov Dumy Jeľcinovi, že jeho dni považujú za spočítané a sú ochotní podporiť aj úplne neznámeho Putina, pretože za podstatnejšiu považujú blížiacu sa predvolebnú kampaň. Poslanci tak ani netušili, že podporou Jeľcinovho človeka podporili budúceho prezidenta RF.


    Putin sa výkonu svojej funkcie zhostil zodpovedne. Veľkú pozornosť venoval útoku čečenských povstalcov (bojevikov) na Dagestan, po ktorom dal ešte ako úradujúci premiér dňa 11. augusta 1999 príkaz na opätovný zásah ruských vojsk v Čečensku. Teda začal tzv. druhú čečenskú kampaň. Je zrejmé, že Rusi sa z predchádzajúcej neúspešnej kampane v Čečensku poučili. Vyhodnotili aj nasadenie vojsk NATO v bývalej Juhoslávii a viedli si v bojoch tak úspešne, že koncom roku 1999 sa im podarilo obsadiť všetky dôležité čečenské mestá na severe krajiny (Gudermes, Argun, Urus Martan). Začiatkom roku 2000 dobyli aj Groznyj a postupovali ďalej na juh. A práve razantný a nekompromisný postoj Putina ako premiéra vo vzťahu k Čečensku spoločne s úspešným postupom ruských vojsk zvýšil výrazným spôsobom jeho popularitu medzi občanmi. Tí jednoznačne vnímali ruské vojenské úspechy ako úspech mladého predsedu vlády Putina, ktorému Jeľcin (prvý krát za celú dobu výkonu svojej funkcie) odovzdal svoje právomoci koordinovať činnosť silových ministerstiev. O enormnom náraste Putinovej popularity svedčí o.i. i prieskum verejnej mienky, z výsledkov ktorého vyplynulo, že začiatkom septembra 1999 by v prezidentských voľbách za Putina hlasovalo 1% voličov. O mesiac by to už bolo 15% a o ďalší mesiac dokonca už celých 30% voličov!


    Po parlamentných voľbách, alebo presnejšie po voľbách do Štátnej dumy RF, ktoré sa konali 19. decembra 1999, získali kontrolu nad dolnou komorou parlamentu politické strany a bloky, ktoré podporovali Putina. Prieskumy verejnej mienky uskutočnené koncom decembra ukazovali, že Putina by za prezidenta volilo 52 zo sto voličov, zatiaľ čo jeho ešte donedávna konkurenta Jevgenija Primakova dvanásť. O Jeľcinovom nástupcovi tak bolo v podstate rozhodnuté.


    31. decembra 1999, potom čo Boris Jeľcin uvoľnil prezidentský post, ujal sa, v súlade s ústavou, výkonu tejto funkcie premiér Vladimír Putin. O tri mesiace na to, 26. marca 2000 bol, podľa očakávaní, v prvom kole priamych prezidentských volieb zvolený za prezidenta RF.


    Počas prvého prezidentského obdobia Putin zrealizoval reformu federálnych štruktúr krajiny (zaviedol sedem federálnych okruhov); vykonal výrazné kádrové zmeny vo vysokých mocenských štruktúrach; úspešne sa postavil proti vzrastajúcej moci tzv. finančných oligarchov (Berezovskyj, Gusinskyj, Chodorkovskij). V zahraničnej politike si taktiež viedol veľmi úspešne, keď zvolil cestu zbližovania so Západom. Podporil USA po útoku 11. septembra 2001 a dokázal udržať si s nimi dobré vzťahy aj po začatí vojny v Iraku v roku 2003. Za jeho vlády došlo tiež k výraznému posilneniu ruskej ekonomiky. Jeho popularita mierne utrpela v dôsledku takých vážnych udalostí, akými boli potopenie ponorky Kursk a zmocnenie sa rukojemníkov v moskovskom divadelnom centre Nord-Ost na Dubrovke.


    Napriek tomu získal Putin v nasledujúcich prezidentských voľbách 14. marca 2004 celých 71% hlasov a stal sa na ďalšie funkčné obdobie prezidentom RF. Toto obdobie jeho vládnutia charakterizuje o.i. i ďalšie úsilie o koncentrovanie moci v rukách Kremľa. Nepriamy impulz ku koncentrácii moci dala, podľa Putinových slov, séria teroristických útokov, ku ktorým došlo v roku 2004. Najskôr to bol februárový výbuch v moskovskom metre, neskôr výbuch na štadióne v Groznom 9. mája, pri ktorom zahynul čečenský prezident Achmat Kadyrov; júnové prepady ingušských miest Nazraň a Karabulak čečenskými bojevikmi; výbuchy dvoch lietadiel štartujúcich z moskovského letiska Domodedovo; ďalší výbuch v moskovskom metre, tento krát v auguste a nakoniec obsadenie školy v severo-osetskom meste Beslan čečenskými bojevikmi, počas ktorého zahynulo vyše tristo ľudí. Tieto udalosti utvrdili Putina v tom, že je chybou priama voľba hláv subjektov federácie občanmi. Preto ich bude vymenúvať prezident ruskej federácie a až následne ich môžu schváliť miestne zákonodárne zbory.


    V zahraničnej politike bolo v tomto období Putinovho vládnutia možné badať významné ochladenie vzťahov s republikami, v ktorých sa uskutočnili farebné revolúcie – Gruzínskom a Ukrajinou. Taktiež došlo k zhoršeniu vzťahov s USA, najmä kvôli iránskemu jadrovému programu. Vo vzťahu k západnej Európe sa postoj Ruska ochladil kvôli plánom na rozšírenie NATO o štáty susediace s RF a najmä v dôsledku snahy USA rozmiestniť vo Východnej Európe komponenty svojej protiraketovej obrany.


    Začiatkom roku 2008 sa skončí druhé funkčné obdobie Vladimíra Putina, ktoré je aj jeho posledným. Podľa Ústavy RF (čl. 81 ods. 3) totiž jeden človek môže túto funkciu vykonávať len dve obdobia za sebou. V ruských i svetových médiách sa o jeho nástupcovi špekuluje od chvíle, kedy Putin vyhlásil, že nemieni iniciovať zmenu ústavy, ktorá by mu umožnila vykonávať prezidentskú funkciu aj ďalšie funkčné obdobie. Za hlavných kandidátov médiá považovali prvých podpredsedov vlády – Sergeja Ivanova a Dmitrija Medvedeva. Keď 12. septembra 2007 podal kabinet pod vedením Michaila Fradkova demisiu, Putin namiesto favorizovaného Ivanova do funkcie nového predsedu vlády vymenoval menej známeho politika – dovtedajšieho vedúceho Federálnej služby finančného monitoringu Viktora Zubkova. Podľa očakávania, Štátna duma odsúhlasila toto menovanie 381 hlasmi poslancov.


    Dňa 1.10.2007 učinil Vladimír Putin ďalší zo svojich prekvapujúcich ťahov. Súhlasil s tým, že bude lídrom politickej strany Jediné Rusko (Единая Россия) v decembrových parlamentných voľbách. Zrejme neprekvapím keď poviem, že táto politická strana získala vo voľbách 64,3 % hlasov a vďaka tomu i 315 poslaneckých miest v Dume. Už 10. decembra bola riešená otázka nástupcu Vladimíra Putina v prezidentskej funkcii. Štyri politické strany predložili Putinovi spoločného kandidáta, ktorým bol Dmitrij Medvedev. Putin s týmto návrhom súhlasil. Medvedev na oplátku prisľúbil, že v prípade víťazstva vo voľbách je pripravený vymenovať Putina predsedom vlády RF. Putin vyjadril súhlas s prípadným vedením vlády.


    Vladimír Vladimírovič Putin je ženatý. S manželkou Ľudmilou Alexandrovnou majú dve deti – dcéry Máriu (1985) a Jekaterinu (1986). Dňa 6. júna 2013 verejne oznámil svoj rozchod s Ľudmilou Škrebnevovou - Putinovou a v roku 2014 sa rozviedol. Okrem toho, že je doktorom práv, dosiahol aj titul kandidáta ekonomických vied. Vierovyznaním je pravoslávny kresťan. Zo športov ho najviac baví džudo a sambo (ruský bojový systém využívajúci najjednoduchšie hmaty a údery s vysokou efektívnosťou), v ktorých dosiahol úroveň majstra športu. Rád lyžuje. Hovorí plynulo nemecky a anglicky.


    * čekista – príslušník Čeky (ČK), prvého útvaru sovietskej bezpečnosti, neskôr premenovanej na GPU, OGPU, NKVD a nakoniec KGB; príslušníci týchto organizácii si z tradície naďalej hovorili čekisti



    zdroje:
    Baturin, J.M. a kol.: Jelcinova epocha, vyd. Knižný klub, Praha 2003, ISBN 80-242-1084-3
    http://lenta.ru/lib/14160711/
    http://www.putin2004.ru/
    http://www.kremlin.ru/articles/V_Putin.shtml
    http://www.kremlin.ru/articles/ConstOpt34.shtml
    http://lenta.ru/lib/14174946/
    http://ru.wikipedia.org/wiki

    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/68553#240218Verze : 2
    MOD