Grumman F4F-3 Wildcat

Rozpočet tohoto webu pro rok 2017 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 85.000,- Kč Chci přispět
US Air Force - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb | US Army - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)

Grumman F4F-3 Wildcat

    Avatar
     
    Název:
    Name:
    Grumman F4F-3 Wildcat Grumman F4F-3 Wildcat
    Originální název:
    Original Name:
    Grumman F4F-3 Wildcat
    Kategorie:
    Category:
    stíhací letoun fighter aeroplane
    Výrobce:
    Producer:
    DD.02.1940-DD.MM.1943 Grumman Aircraft Engineering Corp., Bethpage, New York
    Období výroby:
    Production Period:
    DD.02.1940-DD.MM.1943
    Vyrobeno kusů:
    Number of Produced:
    285
    První vzlet:
    Maiden Flight:
    12.02.1940
    Osádka:
    Crew:
    1
    Základní charakteristika:
    Basic Characteristics:
     
    Vzlet a přistání:
    Take-off and Landing:
    CTOBAR - standardní vzlet, přistání s pomocí brzdících lan CTOBAR - conventional take-off but arested recovery
    Uspořádání křídla:
    Arrangement of Wing:
    jednoplošník monoplane
    Uspořádání letounu:
    Aircraft Concept:
    klasické conventional
    Podvozek:
    Undercarriage:
    zatahovací retractable
    Přistávací zařízení:
    Landing Gear:
    kola wheels
    Technické údaje:
    Technical Data:
     
    Hmotnost prázdného letounu:
    Empty Weight:
    2515 kg 5545 lb
    Vzletová hmotnost:
    Take-off Weight:
    3205 kg 7065 lb
    Maximální vzletová hmotnost:
    Maximum Take-off Weight:
    3698 kg 8153 lb
    Rozpětí:
    Wingspan:
    11,582 m 38ft
    Délka:
    Length:
    8,763 m 28ft 9in
    Výška:
    Height:
    3,454 m 11ft 4in
    Plocha křídla:
    Wing Area:
    24,155 m2 260 ft2
    Plošné zatížení:
    Wing Loading:
    131,691 kg/m2 26.97 lb/ft2
    Pohon:
    Propulsion:
     
    Kategorie:
    Category:
    pístový piston
    Počet motorů:
    Number of Engines:
    1
    Typ:
    Type:
    Pratt & Whitney R-1830-86 vzduchem chlazený dvouhvězdicový čtrnáctiválec o vzletovém výkonu 895 kW, a bojový výkon 783 kW v h= 3 990 m.
    Vrtule trojlistá Curtiss Electric C5315(S) s konstantní rychlostí otáček o průměru 2 970 mm.
    Pratt & Whitney R-1830-86 fourteen-cylinder air-cooled two-row radial engine, rated at 1,200 hp for take-off and 1,050 hp at 13,090 ft,
    driving a three-blade Curtiss Electric C5315(S) constant-speed type propeller in diameter 9ft 9in.
    Objem palivových nádrží:
    Fuel Tank Capacity:
    545 l + 440 l přídavných nádržích pod křídly.
    117 US gallons and 25 US gallons in emergency tank and 116 US gallons in two drop tanks under wings.
    Výkony:
    Performance:
     
    Maximální rychlost:
    Maximum Speed:
    532.7 km/h v 6431 m 331 mph in 21100 ft
    Cestovní rychlost:
    Cruise Speed:
    238.2 km/h v 3993 m 148 mph in 13100 ft
    Rychlost stoupání:
    Climb Rate:
    11.7 m/s 2300 ft/min
    Čas výstupu na výšku:
    Time to Climb to:
    4.4 min do 3048 m 4.4 min to 10000 ft
    Operační dostup:
    Service Ceiling:
    11491 m 37700 ft
    Dolet:
    Range:
    1384 km 860 mi
    Maximální dolet:
    Maximum Range:
    1915.1 km 1190 mi
    Výzbroj:
    Armament:
    4x pevný kulomet Colt-Browning M2 ráže 12,7 mm s 200 až 450 náboji
    Pumový náklad: 2x 45 kg pod křídly
    Four fixed forward-firing 0.5 inch Colt-Browning AN/M2 machine-guns in wing, 450 rpg.
    Bomb load: two 100 lb bombs.
    Uživatelské státy:
    User States:
    Poznámka:
    Note:
    - -
    Zdroje:
    Sources:
    Andr R. Zbiegniewski a Krysztof Janowicz, Grumman F4F Wildcat, Kagero Monoggafie, No. 3012 ISBN 83-89088-53-03
    Adam Jarski, F4F Wildcat, Monografie Lotnicze, ISBN 83-86208-29-5
    Zbyněk Válka, Stíhací letadla 1939-45, USA-Japonsko, Olomouc, Votobia, 1996, ISBN 80-7198-091-9.
    Frank L. Greene, Profile Publications, The Grumman F4F-3 Wildcat, No. 53, Profile Publications Ltd., Leathehead, Surrey, London, UK,
    http://pl.wikipedia.org/wiki/Grumman_F4F_Wildcat
    http://www.airwar.ru/enc/fww2/f4f.html
    www.airpages.ru
    www.xs4all.nl
    http://www.vectorsite.net/avwcat.html
    users.skynet.be
    http://www.cofe.ru/avia/G/G-57.htm
    koapp.narod.ru
    http://wwiiarchives.net/servlet/photo/552/180 foto
    http://www.uswarplanes.net/wildcat.html
    archiv autora
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/71353#251375Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Grumman F4F-3 Wildcat - stručná história vzniku a vývoja:


    Zmluva na vývoj a výrobu prototypu námorného stíhacieho lietadla medzi Bureau of Aeronautics a firmou Grumman Aircraft Corporation s označením XF4F-1 bola podpísaná 02.03.1936. Pôvodne malo ísť o dvojplošné stíhacie lietadlo, podobne ako jeho predchodca F3F-1, s továrenským označením G-16. Max. rýchlosť mal dosiahnuť okolo 425 km/hod s použitím motoru Wright XR-1670 (595 kw/800 hp), alebo P&W XR-1535 (650 kW / 875 hp). Nakoľko ale námorníctvo medzitým objednalo prototyp konkurenčného návrhu XF2A-1 od firmy Brewster, Grumman svoju koncepciu prepracoval na stredokrídelný jednoplošník. Na základe poskytnutých podkladov bola zmluva na výrobu prototypu XF4F-1 zrušená a 28.07.1936 bola podpísaná nová zmluva (č.46973) na výrobu prototypu s označením XF4F-2 (továrenské označenie G-18, s.č. BuNo0383).


    Konštrukčný tým pod vedením Wiliama T. Schwendlera sa v prototype rozhodol použiť 14 valcový motor Pratt & Whitney R1830-66 Twin Wasp s výkonom 785 kW (1050 hp), pričom mnohé detaily konštrukci boli prevzaté z návrhu XF4F-1. Ako výzbroj sa predpokladala dvojica, prípadne štvorica guľometov kalibru 0.30, alebo 0.50 (2 v krídlach - kaliber 0.50, 2 nad motorom - kaliber 0.30) . Prototyp bol testovaný 02.09.1939 na továrenskom letisku v Bethpage (skúš. pilot Robert J. Hall), pričom lietadlo vykazovalo rad nedostatkov spôsobených motorom. 23.12.1937 bolo lietadlo, na ktorom boli odstránené najvážnejšie zistené nedostatky presunuté na základňu NAS Anacostia, kde prebehli porovnávacie skúšky s lietadlom Brewster XF2A-1 a Seversky XNF-1. Aj napriek tomu, že Grumman pri testoch v rýchlosti prekonal svoju konkurenciu, znova sa prejavili nedostatky v motore, ktorý vyžadoval viac času na vývoj. Problémy vyvrcholili 11.04.1938 pri testoch na NAF Filadelfia, keď došlo k nečakanému výpadku motoru a následnému núdzovému pristátiu, pri ktorom došlo k prevráteniu lietadla na chrbát, našťastie pilot - poručík Gurney z US Navy nemal ťažké zranenia, ale lietadlo sa muselo vrátiť do výrobného závodu na kompletnú opravu. Táto havária s konečnou platnosťou presvedčila členov komisie o zastavení podpory pre XF4F-2, do výzbroje bol prijatý typ Brewster Buffalo.


    Roy Grumman, majiteľ spoločnosti sa ale nevzdával. Aj keď nemal ďalší vývoj lietadla podchytený zmluvou, lietadlo nezavrhol. Nakoniec sa mu podarilo presvedčiť Bureau of Aeronautic (hlavne vďaka kontaktom na členov, ktorí nie celkom dôverovali Buffalu)a nový prototyp XF4F-3 dostal "poslednú šancu". Nová modifikácia sa od predchádzajúcej líšila v mnohých detailoch - rozpätie krídel bolo zväčšené z 10,36 na 11,58 m, zmenilo sa aj ukončenie krídiel (z oválnych na obdĺžnikové), miesto dvojlistej vrtule Hamilton bola použitá vrtuľa Curtiss Electric s elektricky staviteľnými listami. Nový bol aj motor - opäť prototyp Pratt & Whitney XR-1830-76 Twin Blade s dvojstupňovým kompresorom a výkonom 895 kW (1200 hp). Zmeny v motore sy vyžiadali predĺženie kapoty. Prototyp bol vybavený štvoricou guľometov - 2 nad motorom (kaliber 0.30) a 2 v krídlach (kaliber 0.50).


    Prototyp bol testovaný 12.02.1939, testovací pilot Robert L. Hall. Testovacie lety odhalili že motor mal sklony k prehrievaniu, ale aj napriek tomu bolo lietadlo 07.03.1939 prevezené na základňu NAS Anacostia k ďalším oficiálnym testom. Dva mesiace testov odhalili aj ďalšie vady lietadla - problémy so smerovou stabilitou a manévrovateľnosťou, čo si vynútilo ďalšie úpravy, najmä vrchnej časti trupu a predĺženie chvostovej časti, ale aj zmenšenie plochy eleronov.


    Koncom mája 1939 prekonalo lietadlo rýchlosť 537 km/hopd vo výške 6250 m. Tieto výkony, aj napriek nie celkom odstráneným problémom s prehrievaním motora a smerovou stabilitou priniesli objednanie ďalších 3 lietadiel, už označovaných ako F4F-3 v auguste 1939. Mierne zmeny v konštrukcii priniesli testy prototypu XF4F-3 vo veternom tuneli NACA v Langley Field (Virginia), na základe ktorých došlo k zlepšeniu stability a aj k odstráneniu prehrievania motora.


    Tieto zmeny sa rýchlo preniesli na prvé vyrobené lietadlá a 08.08.1939 bola podpísaná zmluva na dodávku 54 ks (iné zdroje 78 ks) lietadiel F4F-3 (bojové meno Wildcat bolo prijaté v októbri 1941). Predsériovo vyrobené lietadlo bolo odovzdané v januári 1940, ale slúžilo len na statické testy. Prvé sériovo vyrobené a lietajúce lietadlo F4F-3 (s.č. 1844) bolo testované vo februári 1940 ešte s motorom P&w R-1830-76, pričom testy prebiehali okrem základne NAS Anacostia aj v továrni výrobcu motorov Prat & Whitney. Testy odhalili že palivová sústava motoru má problémy s dodávkou paliva, čím bol spôsobený nepravidelný chod motora vo veľkých výškach. Testy u výrobcu motorov odhalili že vplyvom nízkeho tlaku vzduchu dochádza k varu a následnému odparovaniu paliva v palivovom systéme, nakoľko palivová sústava nebola pretlaková. Na odstránenie nedostatku bola do hlavnej palivovej nádrže implantovaná gumená palivová nádrž, ktorá bola tlakovaná vzduchom od kompresoru motora, čím bol zabezpečovaný stály tlak v palivovej sústave bez ohľadu na výšku. Nevýhodou riešenia bolo zníženie objemu palivovej nádrže (o 13 galónov). V auguste 1940 bolo prvé lietadlo znova prelietnuté k výrobcovi motorov na záverečné testy, medzitým bolo v júli 1940 dokončené druhé lietadlo (BuNo 1845), ktoré slúžilo letovým testom námorníctva (iba tieto dve lietadlá boli vybavené pôvodnou výzbrojou tvorenou guľometmi kalibru 0.30 a 0.50). Na základe požiadavky US Navy (odštartovanej skúsenosťami z bojov v Európe) došlo na ďalších sériových strojoch k zmene výzbroje - miesto jednoho guľometu kalibru 0.50 (12,7 mm) v každom krídle boli montované 2 ks (celkom 4 x Browning M2) a boli odstránené dva guľomety kalibru 0.30 (7,62 mm) z trupu. Zmeny výzbroje spôsobili aj mierne prekonštruovanie krídel.
    Aj napriek opakovaným testom trpel motor P&W R-1830-76 nedostatkami, spôsobenými dvojstupňovým kompresorom, preto bolo 3 a 4 vyrobené lietadlo (BuNo 1846 a 1847) prispôsobené na použitie motora Wright R-1820-40 s výkonom 1200 hp. Obe vyrobené lietadlá dostali prototypové označenie XF4F-5 a slúžili ako etalóny pre prípadnú výrobu sériových strojov v prípade zlyhania ukončenia vývoja preplňovaných motorov P&W R-1830-76.


    Od 5 a 6 lietadla (BuNo 1848 a 1851) dochádza k zosilneniu podvozku a k zástavbe doplnkového pancierovania kabíny. Počas novembra 1940 bol testovaný ďalší prototyp s označením XF4F-6 vybavený motorom Pratt & Whitney R-1830-90 s jednostupňovým kompresorom s výkonom 1200 hp (ďalšia náhrada motora Pratt & Whitney R-1830-76 s dvojstupňovým komnpresorom) - po skúškach objednaných celkom 95 ks s označením F4F-3A. Kompletné skúšky sériových F4F-3 boli ukončené koncom roka 1940, pričom zmeny navrhnutá a realizované v tomto období nebolo možné spätne aplikovať na prvé dva sériové stroje ktoré nakoniec námorníctvo od firmy neodkúpilo a zostali v jej vlastníctve. Dlhý čas testov bol ovplyvnený aj haváriou prototypu XF4F-3 dňa 17.12.1939, pričom pilot, Lt(jg) W.C.Johnson zahynul (havária bola spôsobená práve prerušením dodávky paliva vplyvom nízkeho tlaku vzduchu), takže aj keď boli prvé lietadlá do námorníctva dodané vo februári 1940, formálne boli prijaté do výzbroje až v januári 1941.


    Konštrukčné úpravy spôsobili nakoniec u sériových strojov pokles max. rýchlosti (533 km/hod) oproti očakávaniu o cca 30 km/hod, ale lietadlá sa vyznačovali vysokým dostupom (11300 m) a krátkou vzletovou dráhou (cca 60 m).


    Tak ako postupovali testy a vylepšovanie lietadiel, tak aj rástol počet objednaných kusov. Kým v lete 1939 bolo objednaných 54 kusov, v lete 1940 bola objednávka zväčšená na viac ako 200 ks. Aj napriek navýšeniu počtu objednaných kusov nabiehala výroba iba veľmi zvoľna.
    K jednotkám boli prvé F4F-3 zaradené 05.12.1940, ale dodávky postupovali pomalu. K 31.12.1940 bolo v jednotkách zaradených iba 22 lietadiel. Od marca 1941 boli všetky lietadlá vybavené fotoguľometom (vrátane spätnej montáže na už vyrobené kusy).


    Pri praktickom používaní sa objavili ďalšie problémy, ktoré spôsobili havárie a dokonca smrť pilotv. V dvoch prípadoch došlo pri lete k samovoľnej aktivácii nafukovacíxh plavákov (zahynul pilot Ens. Harry Howell), pri ďalšej nehode spojenej s poruchou dýchacieho systému pilota zahynul Lt. Seymour Johnson. Pri strmhlavom lete dochádzalo k poškodeniu (rozbitiu) bočnej sklenenej výplne kokpitu a následným zraneniam tvárí pilotov črepinami (na odstránenie tohto nedostatku bol zmenený prekryt kabíny - dve veľké okná boli nahradené jedným a zmena bola aplikovaná na všetky vyroené lietadlá). 28.05.1941 bolo nariadené odstrániť z lietadiel nafukovacie plaváky.


    Postupne bol počet objednaných F4F-3 navýšený na 578 ks (spolu s F4F-3A), ale iba 185 F4F-3 bolo skutočne postavených v rokoch 1940-1941. V roku 1943 bolo dodaných ďalších 100 lietadiel určených pre výcvik pilotov (lietadlá počínajúc 101 vyrobeným kusom sa od prvých sérií líšili motorom P&W R-1830-86 s rovnakým výkonom). Celkom bolo teda vyrobených 285 lietadiel F4F-3 s pridelenými sériovými číslami BuNo 1844,1845, 1848-1896, 2512-2538, 3956-3874, 3970-4057, 12230-12239.



    Produkcia F4F-3 v číslach:
    1940
    1941
    1942
    1943
    Celkom
    22
    163
    -
    100
    285




    Zdroj: http://www.vectorsite.net/avwcat.html
    Andre R, Zbiegniewski, Krzysztof Janowicz - Grumman F4F Wildcat, Kagero 3012, ISBN 83-89088-53-3
    By Don Lin - F4F Wildcat in Action, Squadron-Signal Publication (Aircraft Number 84), ISBN 0-89747-200-4
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/71353#295806Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Služba v US Navy:


    Peruť
    Plavidlo / Základňa
    V službe od - do
    Počet kusov*
    VF-3
    USS Saratoga

    8
    VF-4
    USS Ranger
    1940-1941

    VF-5
    USS Ranger

    18
    VF-6
    USS Enterprise

    1
    VF-7
    USS Wasp
    1940

    VF-8
    USS Hornet

    19
    VF-41
    USS Ranger

    17
    VF-42
    USS Yorktown

    18
    VF-71
    USS Wasp

    18
    VF-72
    USS Wasp
    1940-1941
    17
    -
    Norfolk

    14
    -
    Anacostia

    2
    -
    NAF Filadelfia

    2
    -
    San Diego

    1
    -
    Pratt & Whitney

    1
    -
    Pearl Harbour

    1



    Služba v US Marine Corps


    Peruť
    Dislokácia
    V službe od - do
    Počet kusov*
    VMF-121
    Quantico

    21
    VMF-211
    Hawaii

    24
    -
    Quantico

    2



    * Stav k 31.12.1941


    Zdroj: Andre R, Zbiegniewski, Krzysztof Janowicz - Grumman F4F Wildcat, Kagero 3012, ISBN 83-89088-53-3
    By Don Lin - F4F Wildcat in Action, Squadron-Signal Publication (Aircraft Number 84), ISBN 0-89747-200-4
    The Grumman F4F-3 Wildcat, Profile Publication Number 53, London
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/71353#296049Verze : 0
    MOD
    Avatar
    V lete 1942 bolo vyrobené jedno lietadlo F4F-3 (továrenské označenie G-53, BuNo 5262) vybavené dvojitými klapkami pozdĺž celej hrany krídla. Prototyp havaroval počas prvých skúšok a vo vývoji sa ďalej nepokračovalo.


    Zdroj: Andre R, Zbiegniewski, Krzysztof Janowicz - Grumman F4F Wildcat, Kagero 3012, ISBN 83-89088-53-3
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/71353#296621Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Grumman F4F-3 (MF-1) velitele stíhací jednotky VMF-224 majora Roberta E. Galera, Henderson Field, Guadalcanal, Šalamounovy ostrovy, podzim 1942.




    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/71353#491384Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Náčrtek pohled na levou stranu a fotografie






    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/71353#251378Verze : 0
    MOD
    Avatar
    F4F-3 zachycený během údržby v hangáru na letadlové lodi USS Enterprise, říjen 1941 (US Navy)
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/71353#296256Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Vraky lietadiel Grumman F4F-3 "Wildcat" zo stíhacej perute námornej pechoty VMF-211 (Marine Fighting Squadron 211), letisko na ostrove Wake. Snímka pochádza z bližšie neurčeného obdobia po Japonskej okupácii ostrova 23.12.1941. Na letisku bolo zničených 7 lietadiel, v popredí je "211-F-11", pilot kapitán Henry T. Elrod. S týmto lietadlom napadol a potopil japonský torpédoborec Kisaragi 11.12.1941. Ešte pred okupáciou ostrova bolo lietadlo neopraviteľne poškodené a slúžilo ako zdroj náhradných dielov pre opravy ďalších lietadiel.



    Zdroj: www.history.navy.mil

    Vraky F4F-3 na ostrove Wake
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/71353#297224Verze : 0
    MOD