Ján III. Dukas Vatacez

Rozpočet tohoto webu pro rok 2017 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 55.755,- Kč Chci přispět
US Air Force - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb | US Army - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)

Ján III. Dukas Vatacez

Ioannes III.

    Avatar
    Ioannes III. Dukas Vatacez – nikájsky (byzanský) cisár

    Vládol v rokoch 1221 -1254


    Ioannes sa narodil v roku 1192. V roku 1212 si za manželku vzal dcéru cisára Theodora I. Laskarisa, Irenu. Keďže Theodoros nemal mužského potomka, stal sa Ioannes jeho legitímnym nástupcom. Cisárom sa stal krátko po smrti svojho svokra, v polovici decembra 1221.


    Časť nikájskej aristokracie ho však za cisára neuznala. Spor medzi cisárom a nespokojnou aristokraciou (podporovanou aj Latinským cisárstvom v Konštantínopole) vyriešila až bitka v roku 1224 (miesto bitky nie je známe), v ktorej Ioannes svojich politických protivníkov porazil. Toto víťazstvo mu umožnilo usporiadať vnútorné vzťahy v ríši a položilo základ expanzie Nikájského cisárstva do Európy.


    Už v roku 1225 porazil Latinov v bitke pri Adrianopole. V roku 1227 porazil Epirského despotu Theodora Komnena Duka a obsadil Solúň. V roku 1230 uzavrel spojenectvo, namierené proti Latinskému cisárstvu, s bulharským cárom Ivanom Asenom II. V roku 1235 podnikli spoločnú vojenskú výpravu proti Latinom. V roku 1236 obľahli nikájske vojská Konštantínopol. Bulhari sa však tohto obliehania už nezúčastnili a Ioannes nemal dostatok síl na to, aby dobil Konštantínopol. V roku 1241 zomrel bulharský cár Ivan Asen II. a Ioannes sa, na úkor Bulharov, zmocnil veľkej časti Trákie. Stalo sa tak v roku 1246. V roku 1247 sa Ioannes opäť pokúsil dobiť Konštantínopol, no opäť bezúspešne. V roku 1253 Ioannes pripojil k Nikáii časť Epirského despotátu.

    Ioannes pristúpil k obnove strategických miest vo vnútrozemí Malej Ázie. Začali sa opravovať mestské a pevnostné hradby a vylepšovali sa obranné systémy dôležitých obranných lokalít. Hlavnú pozornosť však Ioannes venoval obnove maloázijských prístavov, hlavne Smyrne. S rozvojom prístavov došlo aj k obnove byzanského loďstva. Čo za krátky čas prinieslo prvé úspechy. Byzantínci dobili ostrovy Chios, Rhodos a Samos.


    V boji proti Latinskému cisárstvu v Konštantínopolu sa podarilo Ioannovi získať silného spojenca. Bol ním nemecký cisár Fridrich II. Hohenštauf. Oboch cisárov spájal odpor voči pápežskému vplyvu v Stredomorí a ich cieľom bolo zničenie Latinského cisárstva. Tým by došlo k oslabeniu pápežskej moci vo východnej časti Stredomoria. Ich vzťahy sa ešte upevnili po tom, čo si Ioannes vzal za manželku Fridrichovu dcéru, Annu. Spojenectvo oboch cisárov ukončila Fridrichova smrť v roku 1250. Fridrichov syn a nástupca Manfred nejavil záujem o východnú politiku.


    Ioannes zomrel 4.novembra 1254. Po smrti bol vyhlásený za svätého, ako Ioannes Milosrdný.


    Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
    - vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


    www.wikipedia.com
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/71609#252155Verze : 0