Oponice (ruina hradu)

Rozpočet tohoto webu pro rok 2017 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 85.000,- Kč Chci přispět
US Air Force - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb | US Army - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)

Oponice (ruina hradu)

    Avatar
    SVK - Hrad Oponice (ruina hradu)
    The Oponice Castle
    Burg Oponice


    Nachádza sa na západnom Slovensku v okrese Topoľčany v Nitrianskom kraji a v nitrianskej Stolici na lesnatom návrší výbežku pohoria Tribeč v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie medzi riekou Nitrou a Tribečským pohorím na juhovýchode od obce Oponice vo výške 333 metrov nad morom.


    Oponice, svojho času nazvané poetkou Eloise Beutelovou "La perle de Hongrie" (perla uhorska) boli osídlené už od praveku.
    Historik František Tešedík opisuje hrad v diele Vrecková knižka o histórii otčiny: "V lete 1823 keď som onú krajinu navštívil, pokrývala celé údolie bujná zeleň. Iba vyvýšenina na ktorej ruina stojí bola obrastená machom a nízkym krovím, akoby démon riadil tento zánik, ktorý nad onou samotou panoval a chcel mať vplyv aj nad skazou okolitej vegetácie. Už veľa storočí ubehlo od doby, kedy staviteľ tohto hradu skúseným okom prehliadol okolie, našiel príhodné miesto, aby pre seba a svojich nasledovníkov postavil úkryt, kam by sa v dňoch nebezpečenstva mohli uchýliť..."


    Jeho ďalšie názvy, ktoré sa vyskytujú v kronikách a dobových spisoch sú 1321 castrum Opon, Oponický hrad a iné Apon, Appon.


    Osídlenie Oponíc dokladá už od 9. storočia archeologický materiál. Malé Oponice sú v listinách po prvýkrát uvádzané v roku 1244 spolu s kostolom a tiež susednými Veľkými Oponicami. Hrad v Oponiciach sa spomína v listinných prameňoch už roku 1300 kedy ho spravoval Čákov kastelán komes Valentín, syn Bohuslava z Trstian. Postaviť ho zrejme nechal brat Matúša Trenčianskeho magister Čák. Matúš Čák Trenčianský začiatkom 14. storočia násilne zaujal okolité majetky nitrianskeho biskupstva a kapituly a tým sa stal Oponický hrad po smrti Matúšovho brata magistra Čáka jedným z obranných hradov jeho majetkov.


    Smrťou Matúša Čáka, ktorý zomrel bez dedičov v roku 1321 boli Matúšove hrady obsadené kráľovským vojskom. Hrady obsadzoval kráľovský veliteľ magister Mikuláš z rodu Gutkeled. Keďže kastelán hradu Ján, syna Matúša z Výčapiek hrad vydal kráľovským vojskám bez boja a kráľ ho za to obdaroval. Oponický hrad následne spravovali kráľovský kastelánmi z radov uhorskej vyššej šľachty. Neskôr ho dal kráľ Žigmund Luxemburský do zálohy za vysokú finančnú pôžičku Deziderovi Kapolskému, ktorý bol jeho majiteľom až do roku 1392.


    V roku 1392, hradné panstvo získali tri dcéry Mikuláša z Čeklísa a ich manželia výmenou za svoje panstvo v Čeklísy. Jeden z nich manžel najstaršej dcéry Angely magister Peter, syn Tomáša zo Stráží a jeho potomkovia, sa po prerozdelení majetkov v roku 1395 stal výhradným majiteľom hradu a prislúchajúcich obcí panstva – Oponice, Lehôtka a Polianka. Tento Peter syn Tomáša zo Stráží sa stal zakladateľom rodu Apponyiovcov, ktorého potomkovia si od roku 1411 píšu niesto na základe názvu hradu – de Apon /z Oponíc/. V rozširovaní a zveľaďovaní majetkov pokračovali aj synovia Petra ako zakladateľa rodu, Tomáš a Mikuláš. V roku 1416 po Tomášovej smrti sa Mikuláš zaviazal opatrovať bratove deti a hrad opravil na svoje náklady. Od roku 1392 až do roku 1945 patril hrad výhradne rodu Apponyiovcov.


    V roku 1430 podľa legendy dobyli a poškodili husitské vojská, ktoré ho hneď aj opravili. Avšak tento bod histórie je sporný, lebo ešte neskôr, v časoch panstva Jána Jirskru z Brandisa a jeho bratrického hnutia bol hrad bezpečným útočiskom pre Apponyiovcov a boli v ňom bezpečne strážené rodové cennosti. Husiti na jeseň roku 1413 zrejme iba prešli Ponitrím a vypálili hradné panstva Malé i Veľké Oponice. V neskoršom čase sa hlavná časť rodiny Aponyiovcov presťahovala do kúrií v okolitých panstvách a hrad využívala iba ako príležitostnú pevnosť v čase nebezpečenstva a bezpečnú pokladnicu na úschovu cennosti. Jednou z kuriozít je aj lúpežné prepadnutie slabo stráženého hradu poddanými Anny Ludanickej z blízkych Ludaníc v roku 1514.


    Rýchlo vzrastajúce turecké nebezpečenstvo a zlý stav poškodeného hradu prinútili v roku 1452 Benedikta Apponyiho k rozhodnutiu hrad obnoviť a prestavať opevnenie. Benedikt Apponyi dal hrad prestavať z gotického štýlu na renesančný, zdokonalil a zmodernizoval jeho opevnenie. Zdokonalené opevnenie bolo skutočne odolné, preto sa Turkom hrad nikdy nepodarilo dobyť. Pobyt Apponyiovcov na hrade si vyžiadal ďalšie rozsiahlejšie stavebné úpravy. Baštu nadstavali o obytné podlažie a zo strany nádvoria k nej pribudovali ďalší obytný trakt. Následné majetkové spory spolumajiteľov hradu celú obnovu spomalili a ešte v roku 1566 musela vdova po Benediktovi, vlastniaca väčšiu časť hradu, svoju časť hradu dať do zálohy Jánovi Apponyimu z dôvodu nedostatku peňazí na prestavbu hradu.


    V roku 1612 /prípadne v roku 1613/ sa spolumajitelia hradu Pavol, Peter a Blažej uzniesli, že si hrad rozdelia, aby mohli účinnejšie čeliť Turkom. Pavol Apponyi bol jedna z najvýznamnejších osobnosti rodu Apponyiovcov. Bol jedným z podpisovateľov Viedenského mieru a neskôr i kráľovským radcom a hlavným tekovským županom. Po smrti Pavla a Petra zostali ich časti hradu neobývané a chátrali. Dlhoročné spory jeho hlavných majiteľov šľachticov z rodu Apponyiovcov prispeli k jeho zániku. Hrad definitívne opustili po jeho vyhorení keď sa vznietil po zásahu blesku už v roku 1645 a hrad nemal už kto hasiť. Majitelia sa definitívne presťahovali do pohodlnejšieho renesančného kaštieľa dolu v obci kde už zrejme pobývali dlhšie predtým. Naposledy hrad vojensky používali vojská Františka II. Rákocziho počas protihabsburského povstania na začiatku 18. storočia. Po jeho potlačení a dobití hradu cisárski vojaci hrad zrúcali, aby sa už nikdy nemohol vojenský odolávať a slúžiť ako pevnosť.


    Cesta na Oponický hrad vedie okolo spustnutého Oponického kaštieľa, v ktorom sa nachádzala legendárna Apponyiovská knižnica. Navštíviť však možno ešte druhý kaštieľ s krásnou muzeálnou poľovníckou expozíciou.


    Jedná legenda rozpráva že Oponický hradný pán mal šťastné manželstvo. No predsa sa zadíval do krásnej mladej devy z dediny pod hradom. Vôbec ho netrápilo, že tá je už zasnúbená. Dal ju priviesť na hrad, kvôli čomu ho jeho manželka opustila. No prv, ako sa stihol znova oženiť, hrad navštívil kráľ Matej, ktorý sa hneď zaľúbil do krásnej devy. Dal to najavo a na hrade sa zdržal dlhšiu dobu. Devu si nakoniec odviedol z hradu, ale samozrejme preňho ostala iba ako jedna z mileniek. Nakoniec ju vydal za svojho rytiera. Hradný pán ostal sám, bez obidvoch žien. Aj dnes možno stretnúť smutného ducha hradného pána, ako za dažďa blúdi po hrade a oplakáva dve krásne stratené ženy.


    Zdroje :
    (Kamenní strážcovia, Miroslav Slámka, Slovenský skauting, Bratislava 2004, vydanie druhé)
    www.skrz.sk
    www.zachranmehrady.sk
    www.matusovo-kralovstvo.sk
    kamvyrazit.szm.sk
    http://www.hradoponice.sk/stavba/stavba.html
    http://www.hrady.sk/oponicky-hrad.php
    http://www.zamky.sk/?q=node/3&mon=406216
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/71854#253104Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Spomínaný druhý kaštieľ nájdete pri ceste do podhorskej obce Súlovce.
    Okrem spomínaného poľovníckeho múzea sú v interiéri ešte zaujímavejšie veci: súčiastky zo zostrelených lietadiel v okolí, zákl. informácie a ďalšie fotky z interiéru sú tu.


    všetky foto: absik(c)III/07

    Pohľad z nádvoria

    Vchod, otvorený Po-Pia 10.30 - 14.30, inokedy si treba dohodnúť vopred vstup..

    Informačné tablo, číslo by malo byť platné, tu sa dá "objednať" mimo prev. hodín

    Pohľad z bočnej ulice od miestnej pošty
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/71854#314935Verze : 0