25.08.2008 - Moskva varovala Moldavsko před útokem na Podněstří

Ruský prezident Dmitrij Medveděv se v Soči na své chatě sešel s moldavským prezidentem Vladimirem Voroninem. A varoval Moldavii aby se nepokoušela napodobit Gruzii, a obsadit Podněstří, nebo dopadne jako ona.


Voronin uvedl, že jeho republika skutečně nemá v úmyslu jít ve stopách Gruzie a že on nebude moldavským Michailem Saakašvilim.


zdroj: www.reuters.com (anglicky)
aktualne.centrum.cz (česky)

Pokud je mi známo tak ruská armáda se z Moldavska nestáhla, naopak bojovala na straně separatistů a napomohla v roce 1992 k vzniku takzvané Podněsterské republiky.

A nemajú tam Rusi stále svoju 14. gardovú armádu ako mierové sily?


Edit: tak už nie. Od apríla 1995 ju nahradila Operačná skupina Ruských vojsk v Moldavsku v počte 1199 osôb pod vedením generálmajora Borisa Sergejeva.

Tím spíše mi to příjde jako odůvodněné varování, na druhou stranu je ale také otázkou jak by se zachovala sousední Ukrajina, která vůči Rusku vystupuje taky dost ostře.

Moldavsko (bývalá Beserábia?)
má veľmi úzke vzťahy s Rumunskom, v určitom období po získaní nezávislosti boli snahy na oboch stranách hranice o spojenie.... Naviac pred WW2 to bola súčasť Rumunska...

Moldavský prezident Vladimír Voronin je (byl) předsedou moldavské komunistické strany. Když kandidoval na prezidenta zvítězil s proruskými hesly a po následujícím konfliktu s Moskvou změnil orientaci země.


Do dalších voleb šel s hesly o nutnosti spojení s Evropou. Voronin oproti Saakašvilimu není demokrat, v jeho zemi se potlačuje opozice i svoboda slova.


Moldavském prostoru jsou dva komunistické režimy:
Moldavské republiky a Podněsterské moldavské republiky.


Očekávám, že prezident Voronin v snaze setrvat u moci se podřídí i dalším požadavkům Moskvy.

V čom je medzi nimi rozdiel? V Gruzínsku boli nezávislé televízne stanice zlikvidované už pred poslednými voľbami a opozičné demonštrácie rozohnané dosť nevyberavo aj na východné pomery.

vyzerá to tak,že Saakašvili je ešte aj dosť psychicky labilný a nevyrovnaná osobnosť

Rozdiel je asi v orientácii - ľavicová diktatúra je z pohľadu západných demokracií VŽDY horšia ako pravicová.... Prečo to tak je to neviem... (ale asi to bude mať niečo spoločné s financiami - v pravicových diktatúrach programovo nehrozí znárodňovanie investícií nadnárodných spoločností sídliacich väčšinou v západných demokratických štátoch, prípadne v Japonsku, Južnej Kórei a pod.).

Ruska 14-a armada na strane separatistu nebojovala a zasahla az o pul roku pozdej s cilem ukoncit konflikt. Coz ji podarilo.

Ano Kaskade s tím úplně souhlasím, to udělali úplně správně a divím se, že to nikdo nechce pochopit.
Zrovna tak bylo úplně správné když německá armáda o půl roku později zasáhla v VI/1940 ve Francii a ukončila konflikt, který vyprovokovala sama Francie když 3.9.1939 vyhlásila německu válku.

Na straně separatistů nebojovala, jen zajišťovala logistiku. Proč si špinit ruce přímo?

LOM: tvoje prirovnanie by platilo iba v prípade, že nemecká armáda sa konfliktu zúčastnikla proti vôli Hitlera....


14. armáda sa skutočne zapojila do konfliktu na strane podnesteria, dokonca jej veliteľ generál Jakovlev bol jedným z členov štábu separatistických ozbrojených síl... Ruské vedenie ho zbavilo velenia 14. armády.


Ale uvedom si jednu vec - Moldavsko vystúpilo zo štátneho zväzku samostatne, na území vládol chaos a nikdo nevedel čo bude ďalej. Nečudujem sa dôstojníkom a vojakom armády že začali bojovať za svoje domovy - uvedom si že tam mali aj ženy a deti (51% dostojníkov a 79% vojakov pochádzalo z Podnesteria).


Armáda sa oficiálne stala súčasťou ruskej armády až 1.4.1992, keď bola občianska vojna v plnom prúde..... Jej materiál bol rozkrádaný, ešte neutrálni vojaci sa stávali terčom útokov z oboch strán...


V júni 1992 sa začala evakuácia vojenského materiálu z Moldavska do Ruska, pod vedením generála Lebeďa, ktorý zároveň nariadil armáde, aby sa prestala zapájať do konfliktov. Nakoľko útoky sťažovali evakuáciu a pohyb armády (a z väčšej časti boli vedené zo strany Moldavska) bolo rozhiodnuté o elimináciii hrozieb a 3.7.1992 o 03:00 boli delostreleckým úderom rozprášenmé silné Moldavské zoskupenia v priestore Gerboveckej pevnosti. Pri údere zahynulo 112 Moldavských vojakov, ale zároveň bol skončený konflikt...

Formulace je nejasná - mám tomu rozumět tak, že to ta 14. armáda udělala bez souhlasu vedení?

Čo je na tom nejasné? Dátumy z hlavy neviem, ale:
1. Vyhlásenie nezávislosti moldavska
2. Zánik zssr
3. Prevzatie 14 armády pod ruskú kontrolu - 1.4.92
To je minimálne 4 mesiace keď armáda nepodliehala žiadnemu štátu... Spadala pod velenie SNŠ a v podstate jej velil odvolaný generál

No tak abych se vyjádřil přesněji - jasné to snad bylo, ale netušil jsem, že zůstane nějaká armáda bez velení. Proto jsem si myslil, že tomu nerozumím.
Nijak mně dříve nepřišlo, že by ten rozpad byl tak chaotický. Ale docela tomu věřím.

Aj armádam velia len ľudia..... ľudia ktorí sú korumpovateľní, majú ambície a ktorí rozpadom ZSSR niečo stratili, ale získali možnosť získať niečo nové. V období začiatkom 90-rokov vyniesla glasnosť a perestrojka na povrch veci, ktoré dovtedy tvrdo potláčala všadeprítomná strana a tajná služba. V tomto období napn vypukli všetky konflikty, ktorých následky sa na území bývalého ZSSR prejavujú dodnes - či ide o konflikt medzi Arménskom a Azernajdžanom, Čečensko, Abcházsko, Južné Osetsko, ale aj konfliktne oblasti v strednej ázii...


Po rozpade ZSSR mali ruskyhovoriaci vojaci z podnesteria v podtse 3 možnosti - vstúpiť do armády nezávislého Moldavska, prejsť do niektorej armády iného nástupníckeho štátu, alebo odísť z armády a zostať bývať doma...


Priemerný vojak a dôstojník vedel v tej dobe po rusky, rozumel po ukrajinsky bielorusky, nakoľko s týmito jazykmi sa dohovoril v celom ZSSR.... takže v Moldavskej armáde pre neho nebolo uplatnenie. Vstupom do Ruskej armády by zas prišiel o rodinnmé zázemie... Odchodom z armády zas o sociálne zabezpečenie.


Konflikt vypukol ešte počas éry ZSSR, prvé obete boli už 2.11.1990 a v tomto období sa začali snahy podnesterského regiónu o odtrhnutie od Moldavska. Moldavsko vyhlásilo jednostrannú nezávislosť už v auguste 1991, ešte počas existencie ZSSR, takže jednotky 14. armády dislokované v Moldavsku pôsobili už na cudzom území.... V tomto období sú zároveň vytvárané paramilitárne jednotky "separatistov", ktorých cieľom bolo aby Podnestersko zistalo súčasťou ZSSR.


Ako z takmer každej sovietskej jednotky aj zo 14. armmády hneď po osamostatnení odišla časť personálu do miestnych ozbrojených štruktúr, aj so svojimi zbraňami - v tomto prípade do Moldavskej amády....Tí čo mali so samostatným Moldavskom problém, zas začali otvorene podporovať to, čo im bolo bližšie - podnesterských separatistov.


Do rozdelenia Sovietskej armady medzi nástupnicke štáty podliehali vojesnlé jednotky spoločnému veleniu SNŠ (od 21.12.1991)... Z môjho pohľadu je logické, že sovietska armáda podporuje tie sily, ktoré sa snažia, aby územie zostalo súčasťou krajiny, takže postoj veliaceho generála k paramilitárnym silám a celkovo k orgánom snažiacim sa od Moldavska odtrhnúť chápem. Po oficiálnom zániku ZSSR bol ale generál Jakovlev za svoje angažovane z funkcie odvolaný.... jeho nástupca zaujal k celému konfliktu neutrálny postoj a tým umožnil nižším veliteľom aby otvorene, alebo skryto podporovali jednotlivé strany konfliktu. Nakoľko tí, čo boli za Moldavskú samostatnosť už z arm´dy odišli, aby budovali nové ozbrojené sily, výsledok bol jasný. Aj napriek oficiálnemu zákazu zapájať sa do konfliktu miestni dôstojníci a vojaci podporovali separatistov zbraňami, muníciou, výcvikom a sobnou účasťou v bojoch - či už dobrovoľne, alebo z donútenia - myslím že minimálne časť vojska podporovala separatistov len z toho dôvodu, že separatisti im pohrozili ohrozením ich rodiny.


Tento postoj armády ale znamenal, že v očiach oficiálnych moldavských síl sa stali nepriateľmi a tým pádom aj terčom útokov. Po oficiálnom prevzatí armády do ruských ozbrojených síl v apríli 1992 sa začal postupný odsun zostávajúcej výzbroje do ruska - samozrejme narúšaný útokmi s cieľom získať ďalšie zbrane. Zároveň sa dovtedy neutrálny postoj velenia sa zmenil na striktný zákaz kohokoľvek podporovať.


Pokračujúce provokácie a hrozba ďalšćh útokov vyústila až do rozkazu generála Lebeďa (toto nemám potvrdené) zlikvidovať formujúce sa Moldavské sily v Gerboveckej pevnsti, čo pravdepodobne spôsobilo vyrovnanie síl na oboch stranách a ukončenie niekoľkomesačného konfliktu...


Ak by armáda nezasiahla, pravdepodobne by ohnisko napätia už neexistovalo - ale etnicky čisté územie a ako sa k nemu dospelo poznáme už z Bosny....

Ano, asi takto bych si představoval, že by měl vypadat příspěvek - ale od Kaskada


To co tady napsal bylo k ničemu a ještě zavádějící. Člověk přeci jen předpokládá, že když to píše někdo "odtamtud", že to má nějakou úroneň. Tímto si jeho věrohodnost naprosto shodil.
Děkuji za vysvětlení, opravdu jsem byl spokojen.
Já nemám rád takové ty "výkřiky" s dvěma slovy.