Anton Ludwig August von Mackensen

Rozpočet tohoto webu pro rok 2017 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 84.733,- Kč Chci přispět
Sraz 14.10.2017 Nelahozeves | US Air Force - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb | US Army - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)

Anton Ludwig August von Mackensen

    Avatar
    tak sa mi podarilo konečne nájsť foto, ktoré dokážem identifikovať. Podotýkam, že nejde o oficiálne foto či pohľadnicu, ale súkromnú fotku, s ktorou som sa nikde nestretol ani pri hľadaní informácii o tomto skvelom vojakovi.


    Som si vedomý, že polný maršál von Mackensen nebol rakúskym dôstojníkom, ale vzhladom na to, že velil aj rakúskym jednotkám si myslím, že do tejto súťaže patrí. Na fotografii dokonca prechádza priamo pred nastúpenou r.u. jednotkou.


    Anton Ludwig August von Mackensen
    (6.12.1849 – 8.11.1945)
    Poľný maršál



    Narodil sa 6.12.1849 v Leipnitz, blízko dediny Dahlenberg, v Sasku, rodičom Louisovi a Marie Luoise Mackensenovcom.
    V roku 1865 začal navštevovať reálne gymnázium v Halle, kam ho poslal jeho otec, ktorý dúfal, že jeho syn bude pokračovať v jeho profesii.
    Vojenskú kariéru zahájil v roku 1869 ako dobrovoľník v Pruskom 2.Leib-Husaren-Regiment Nr.2. Počas Prusko- Francúzskej vojny bol povýšený na druhého poručíka a navrhnutý na vyznamenanie železným krížom 2.triedy
    Po prípravnom programe na univerzite v Halle v roku 1873 spolu so svojim starým regimentom formálne vstúpil do Nemeckej armády. V roku 1891 sa pridal ku generálnemu štábu v Berlíne, kde bol silne ovplyvnený svojim novým šéfom, Alfredom von Schlieffen.
    Od 17.6.1893 do 27.1.1898 bol veliteľom 1.Lieb-Husaren-Regiment Nr.1
    27.1.1899 bol povýšený do šľachtického stavu.
    V rokoch 1901-1903 bol veliteľom Lieb-Husaren-Brigade a od roku 1903 do roku 1908 velil 36.divízii v Danzigu. Po odchode von Schlieffena do výslužby, patril von Mackensen medzi jeho možných nástupcov, túto funkciu však napokon získal Helmut von Moltke jr.
    V roku 1908 Mackensen prevzal velenie XVII Armádneho zboru, ktorému velil až do vypuknutia 1.svetovej vojny.


    1.svetová vojna


    Na začiatku 1.svetovej vojny zostával Mackensen na poste veliteľa XVII. Armádneho zboru, ktorý spadal pod velenie 8.armády, ktorej velili generáli Maximilian von Prittwitz a Paul von Hindenburg. V rámci 8.armády sa zúčastnil bitiek pri Gumbinnene a Tannenbergu.
    2.11.1914 prevzal velenie nad 9.armádou od generála von Hindenburga, ktorý bol menovaný hlavným veliteľom pre východ (Oberbefehlshaber Ost).
    27.11.1914 dostal Mackensen najvyšší pruský vojenský rád Pour le Mérite za akcie v okolí miest Varšava a Lódź.
    9.armáde velil do apríla 1915, keď prevzal velenie nad 11.armádou a armádnou skupinou Kiev (Heersgruppe Kiew), zúčastnil sa akcii v Galícii, pomáhal pri dobytí Przemyslu a Lembergu.
    3.6.1915 získal dubové ratolesti k Pour le Mérite
    22.6.1915 bol povýšený na poľného maršála
    Po skončení ťaženia na ruskom fronte získal rád Čierneho orla, jeden z najvyšších pruských rytierskych rádov.
    V tomto období získal aj množstvo rôznych ďalších vyznamenaní ďalších nemeckých štátov a ich spojencov, včetne Velkokríža vojenského rádu Maxa Jozefa, najvyššieho vojenského vyznamenania Bavorského kráľovstva, ktoré získal 4.6.1915.

    Srbské ťaženie



    V októbri 1915 ako veliteľ novo sformovanej Armádnej skupiny Mackensen (heersgruppe Mackensen), ktorú tvorili nemecká 11.armáda, rakúska 3.armáda a bulharská 1.armáda, viedol obnovené ťaženie proti Srbsku a definitívne rozdrvil vojenský odpor v tejto oblasti. Nepodarilo sa mu však zničiť srbskú armádu, ktorá hoci sotva v polovičnom počte dokázala utiecť do spojencami ovládaného prístavu v Albánsku a po zotavení a prezbrojení Francúzmi sa vrátila do bojov na Macedónsky front. Po dobytí Belehradu, kde sa stretol s veľmi tvrdým odporom, nechal postaviť monument srbským vojakom, ktorý hrdinsky padli pri obrane mesta, na adresu ktorých sa vyjadril slovami:
    „ Bojovali sme proti armáde, o akých sme počúvali iba v rozprávkach.“

    Rumunské ťaženie



    Nasledovalo dočasne úspešné ťaženie proti Rumunsku v roku 1916, pod vrchným velením generála Ericha von Falkenhayn. Mackensen velil mnohonárodnostnej armáde, zloženej z Bulharov, Ottomanských Turkov a Nemcov. Napriek tomu boli jeho ofenzívy veľmi úspešné a dokázal poraziť každú armádu, ktorá sa mu postavila do cesty.
    9.1.1917 získal Veľkokríž železného kríža a stal sa tak jedným z piatich držiteľov tohto vyznamenania v 1.svetovej vojne.
    Od roku 1917 bol von Mackensen vojenským guvernérom Rumunska. Jeho posledné ťaženie bol pokus zničiť Rumunskú armádu, ktorá bola reorganizovaná a po Kereskyho ofenzíve vtrhla späť do Rumunska. Pokus zlyhal v bitke pri Mărăşeşti, pri ktorej obe strany utrpeli ťažké straty.
    Na konci vojny bol zajatý armádou generála Luoisa Francheta d’Esperey v Maďarsku – konkrétne jej srbskými jednotkami, a držaný ako vojenský zajatec až do novembra 1919.
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/76106#280868Verze : 0