>> StuG III/StuH 42 a StuG IV v službách cudzích armád

Rozpočet tohoto webu pro rok 2017 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 3.400,- Kč Chci přispět
US Air Force - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb | US Army - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)

>> StuG III/StuH 42 a StuG IV v službách cudzích armád

    Avatar
    Samohybné delo Sturmgeschütz III bolo počas 2. svetovej vojny jedno z najrozšírenejších samohybných diel a bola to jedna z najúspešnejších konštrukcií nemeckej armády. V obmedzenej miere boli tieto samohybné delá dodávané nemeckým spojencom. Tieto úspešné stroje viac, či menej využívali i spojenecké jednotky, ktoré tieto stroje ukoristili. Ešte i po skončení 2. svetovej vojny ich využívali viaceré krajiny. Postupne spracujem prehľad jednotlivých užívateľských krajín.


    Vozidlá StuG IV boli vyrobené v oveľa menších počtoch a mne jediní známi užívatelia bola sovietská armáda (v bojoch pri Balatone v roku 1945) a dlhodobejším užívateľom bola povojnová armáda Československa. Samozrejme nie je vylúčené, že ako koristné vozidlá mohli byť používané i v jednotkách iných spojeneckých armád. Informácie o užívaní tohoto typu v armádach nemeckých spojencov neexistujú.
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/79297#291190Verze : 1
    MOD
    Avatar
    StuG III v bulharskej armáde
    Koncom roka 1942 začala reorganizácia bulharských obrnených jednotiek do organizačnej podoby nemeckých obrnených jednotiek. Pre novovznikajúce obrnené brigády bolo potrebné zaobstarať novú kvalitnú výzbroj a preto sa bulharské vojenské velenie obrátilo na svojho nemeckého spojenca. Minister vojny generál Mihov navštívil medzi 30.12.1942 - 1.1.1943 hlavný stan Adolfa Hitlera, kde dojednávali pod krycím názvom "Barbara" dodávky nemeckých zbraní. Nemecká strana mala okrem zbraní zabezpečiť i výcvik nových posádok tankov a samohybných diel tak, aby boli prvé jednotky bojaschopné k 1.7.1943. Výcvik v nemeckom výcvikovom stredisku vo Wünsdorfe sa začal na jar 1943. Medzitým sa malo dodať bulharskej strane okrem inej výzbroje i 20 ks samohybných diel StuG III Ausf.G. Neskôr bola objednávka zvýšená na 55 ks strojov. Niektoré zdroje tvrdia, že ku koncu roka 1943 bolo dodaných len 25 ks diel. Podľa Mateva bolo 55 objednaných kusov dodaných do prelomu rokov 1943/44.


    4/1943 - 5 ks
    5/1943 - 10 ks
    7/1943 - 10 ks
    9/1943 - 10 ks
    11/1943 - 10 ks
    1/1944 - 10 ks


    Stroj niesol v bulharskej armáde názov "Maybach T-III".
    1. prápor samohybných diel vznikol 10.6.1943 v Sofii a bol tam dislokovaný do 9/1944, kedy bol odoslaný do Juhoslávie.
    10.9.1943 vznikol opäť v Sofii 2. prápor samohybných diel. Neskôr v 11/1943 bol premiestnený do mesta Хасково (Haskovo) a v 4/1944 do dediny Узунджово (Uzundžovo). Neskôr je dislokácia 2. práporu opäť zmenená, prápor sa presunul do Plovdivu (Пловдив). 1. prápor samohybných diel bol včlenený do 1. armády, 2. prápor do 2. armády. Zaškoľovanie nových posádok prebiehalo pomaly a to až do štátneho prevratu v 9/1944, kedy boli odoslané do Juhoslávie, kde bojovali proti nedávnemu spojencovi Nemecku.
    Stroje StuG III zostali po skončení vojny v stavoch novej bulharskej armády. Po prechode na sovietskú výzbroj boli zvyšné stroje použité na ochranu hraníc Bulharska s Tureckom a Gréckom ako stále pevnostné posty. Boli uložené do vyhĺbených zákopov, často boli i zabetónované. Takáto opevnená hranica sa budovala a bola udržiavaná až do konca 80. rokov. Tieto dnes vzácne vraky boli spoločne s inou nemeckou technikou v roku 2008 vykopané a premiestnené do priestorov bulharskej armády a stali sa výnosným obchodným artiklom.
    Dva stroje sa nachádzajú v múzeu vojenskej histórie v Sofii.



    *zdroje :



    Kaloyan Matev - Equipment and Armor in the Bulgarian army, Armored vehicles 1939-1945, Knigomania, Sofia 2006, ISBN 954-90587-7-8
    http://www.axishistory.com/index.php?id=7767
    www.airgroup2000.com
    forum.axishistory.com




















    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/79297#291533Verze : 1
    MOD
    Avatar
    Sturmgeschütz III v československej armáde
    Samohybné delá Sturmgeschütz III prevažne verzie Ausf.G sa v rôznych stupňoch použiteľnosti nachádzali na celom území povojnového Československa. Prvé plány na opravy týchto vozidiel rátali so 70 vozidlami. Opravy mali prebehnúť v AZ 1 v Přelouči, ktorá mala s opravami týchto samohybných diel počas vojny skúsenosti. Prvý zrekonštruovaný stroj bol dokončený v 9/1946 a dodaný bol k Tankovému učilišťu, na ďalšie však nemala 1.AZ dostatok kapacít. Po zainteresovaní II. odboru MNO bola v opravovniach vyčlenená jedna hala, ktorá mala slúžiť len na opravy týchto vozidiel. V 4/1947 bolo v AZ 1 celkovo 12 StuG III, z toho len štyri boli vhodné na opravu. V dokumentácii možno nájsť údaje, že Tankové učilište získalo z AZ 1 v rokoch 1946/47 celkovo päť vozidiel ev.č. 64.947, 64.948, 64.949, 71.860 a 71.861. Tieto stroje poslúžili k získaniu skúseností s týmto typom. Tieto samohybné delá boli hodnotené kladne. V lete 1947 prebiehala oprava ďalších šiestich vozidiel. Vojenská komisia dala oficiálny podnet na základe prehliadky jedného zrekonštruovaného vozidla, ktoré upravila AZ 1 (vzorové vozidlo neskôr pravdepodobne obdržalo ev.č.67.520). Komisia vypracovala návrh jednotných úprav, ktorými mali prejsť všetky opravované vozidlá. Rekonštrukciou mali prejsť vozidlá s mechanickým riadením, vozidlá s hydraulickým riadením sa nemali rekonštruovať. Malo sa zachovať automatické napínanie remeňov ventilátorov motora. Ak to bude možné mal sa použiť len odlievaný štít "Topfblende", ak bude štít umožňovať lafetáciu koaxiálneho guľometu, otvor pre guľomet mal byť zaslepený. Mal sa použiť výkonný ventilátor bojového priestoru posádky a z dôvodu nedostatku náhradných dielov sa mali v maximálnej miere zachovať pôvodné optické a spojovacie prostriedky. Eliminovať sa mal i sklopný štít obranného guľometu na streche nadstavby. Na dobových fotografiách však vidieť ochranný štít diaľkovo ovládaného guľometu, ktorý sa začal montovať v neskoršej dobe nemeckej produkcie. Či boli takto modifikované stroje, ktoré skoršej výroby, ktoré mali sklopný štít je mi neznáme, ale v snahe o jednotnú podobu všetkých vozidiel je to možné. Ak mali vozidlá dodatočné železobetónové zosilnenie pancierovania, toto malo byť odstránené. Ak malo vozidlo zimmerit, mali sa plochy, z ktorých odpadol opravené. Existovali totiž zásoby tohoto tmelu (cca 1500 kg). Opätovné začatie rekonštrukcií s prijatými zjednocujúcimi úpravami sa začalo koncom 11/1947 po schválení týchto úprav. V roku 1948 bolo opravených 49 vozidiel. Vzhľadom na to, že sa podarilo zhromaždiť viac opraviteľných vozidiel než bolo predpokladané, vydalo VTV (Veliteľstvo tankového vojska) 11.10.1948 výnos o oprave ďalších 50 vozidiel (ev.č.79.601-79.650). V roku 1949 bolo celkovo doaných 49 opravených vozidiel. V roku 1950 bolo opravených zvyšných 22 vozidiel (opravou prešla i prvá pätica vozidiel z rokov 1946/47 dodaných Tankovému učilišťu). Celkovo tak bolo armáde odovzdaných 125 útočných diel ShPTK vz.40N. Vozidlá dodané v roku 1948 boli odoslané k 11.tankovej brigáde, 12.tankovej brigáde a 14.tankovej brigáde. Vozidlá ale boli uložené do skladov ako nedotnuteľné zásoby a neprebiehal na nich výcvik. Jediné vozidlá, ktoré sa používali boli tie v Tankovom učilišti.
    Armáda využívala ešte jedno vozidlo StuG III. Išlo o ťažné vozidlo, ktoré slúžilo v AZ 1 k ťahaniu opravovaných ShPTK vz.40N. Toto vozidlo bolo zbavené nadstavby, priestor posádky chránila improvizovaná drevená strecha namontovaná na oporných stĺpikoch. Toto vozidlo nieslo ev.č.70.974 a po zrušení opráv v AZ 1 bolo 26.10.1950 odovzdané do tankovej zbrojnice č.25 v Novom Jičíne.


    Pplk.Dr.Pavel Minařík CSc. píše o stavoch ShPTK 40/75N toto:
    Stav k 1.2.1949
    11.tanková brigáda - 20 ks
    12.tanková brigáda - 16 ks
    24.tanková brigáda - 9 ks
    Tankové učilište - 11 ks

    K 4/1949 boli všetky ShPTK vz.40N sústredené v novovzniknutom 352.tankosamohybnom oddieli v Turčianskom sv. Martine (od 1.10.1949 zreorganizovaný na 352.tankosamohybný delostrelecký pluk). Celkovo sa v stave 352.tankosamohybného delostreleckého pluku nachádzalo 115 ks vozidiel ShPTK 40/75N (vrátane pôvodnej pätice z Tankového učilišťa). Tankové učilište obdržalo z priebežných opráv osem ShPTK vz.40N ev.čísel.67.512, 67.520, 67.525, 67.538, 67.540, 67.544, 67.553 a 79.640. Zvyšná dvojica vozidiel ev.čísel 79.618 a 79.637 boli vedené v stave skúšobného oddielu Tankového učilišťa. V skúšobnom oddieli prešla táto dvojica ShPTK vz.40N skúškami s novými pásmi a pogumovaním pojazdových kolies. V roku 1949 bolo zmenené oficiálne označenie tohoto typu vozidla na SD 75/40.


    Koncom roka 1950 boli vozidlá SD 75/40N v rámci ďalšej reorganizácie prerozdelené. Väčšia časť (66 kusov) zostala v stave 2.tankovej základni v Martine, zvyšných 59 bolo rozdelené k trojici nových tankosamohybných práporov a trojici tankosamohybných rôt peších divízií.


    6.pešia divízia - 9 kusov
    7.pešia divízia - 10 kusov
    9.pešia divízia - 10 kusov
    10.pešia divízia - 10 kusov
    13.pešia divízia - 10 kusov
    14.pešia divízia - 10 kusov


    K 15.3.1955 bolo v evidencii armády ešte 118 SD-75/40 (49 ks - 2.tanková základňa v Žiline (presunutá z Martina), 40 ks v tankosamohybných plukoch streleckých divízií 2.vojenskej oblasti a 29 ks v 8.streleckej brigády v Rajhrade). Od 11/1953 sa začali tieto vozidlá nahradzovať licenčne vyrábanými samohybnými delami SD-100.


    Sýrsky obchod
    Začiatkom roka 1955 prejavila záujem o odkúpenie SD-75/40 Sýria.
    MNO v 3/1956 stanovilo počet 60 ks, ktorý mohol byť odpredaný. Na jar 1956 mala byť realizovaná prvá dodávka 20 ks strojov, ďalšia dodávka opäť v počte 20 ks mala byť vykonaná v 8/1956. Dátum tretej dodávky je neznámy, no známe počty stavov techniky ku koncu roka 1956 bolo 58 ks SD 75/40N.1)
    Ohľadom dodávok pre Sýriu iný zdroj tvrdí (Petr Zídek), že 11.5.1955 bola podpísaná zmluva na odpredaj 12 ks strojov Sýrii. Politbyrom vtedajšej Komunistickej strany Československa bol obchod 20.6.1955 schválený. Nalodenie strojov prebehlo v rumunskej Constanţe.2)
    Ďalší zdroj (V.Francev) tvrdí, že v prom kontrakte bolo predaných 12 samohybných diel. 29.4.1955 bola stanovená cena 3250 libier šterlingov za kus. Na požiadavku dodať i náhradné diely bolo rozobraných ďalších desať SD-75/40. Prevzaté boli 18.10.1955 na 2.tankovej základni v Žiline, vyvezené boli 10.11.1955. Druhá dodávka 20 kusov vozidiel prebehla v roku 1956. Prevzaté boli 16.8.1956 opäť na 2.tankovej základni v Žiline, vyvezené boli 30.9.1956.3)
    Tieto samohybky sa zúčastnili ešte i "šesťdňovej" vojny v roku 1967.


    Na začiatku roka 1956 bolo po prvej sýrskej dodávke v stave 95 kusov Sd-75/40. V jednotkách bolo 35 kusov, 60 kusov bolo uložených na 2.tankovej základni v Žiline. Jeden kus chýbajúci do pôvodného stavu 118 kusov v evidencii z 15.3.1955 bol pravdepodobne tiež rozobratý na náhradné diely.


    4.strelecká divízia v Trnave - 10 kusov
    18.strelecká divízia v Košiciach - 10 kusov
    2.tanková základňa v Žiline - 60 kusov (16 ks pre 21.streleckú divíziu, 22 ks pre 30.streleckú divíziu a 2 ks pre 32.streleckú divíziu)
    skladová záloha pre mobilizačne vytváranú 16.streleckú divíziu - 8 kusov
    skladová záloha pre mobilizačne vytváranú 17.strelecká divíziu - 7 kusov


    V 1/1957 bolo v stave 58 kusov SD-75/40. Po 14 kusov obdržali tankosamohybné pluky 4.streleckej divízie (9.tankosamohybný pluk ?) a 18.streleckej divízie (10.tankosamohybný pluk ?).
    V 8/1958 bolo v evidencii 2.tankovej základnie v Žiline už len 24 Sd-75/40. V 10/1958 bolo 14 vozidiel zo zrušenej 4.streleckej divízie prevedených do stavu 18.motostreleckej divizie. Už v roku 1959 však boli všetky stroje sústredené v tankových základniach a v roku 1960 došlo k oficiálnemu vyradeniu týchto strojov z výzbroje. V skladoch však časť strojov prežila ešte niekoľko strojov. Ešte v roku 1964 bol jeden stroj získaný z 2.tankovej základne v Žiline pre muzeálnu zbierku Múzea SNP v Banskej Bystrici, kde je tento exponát dodnaes. Ide o jediný dochovaný stroj v krajinách bývalého Československa.



    Československé projekty:
    Zaujímavosťou je, že existovali snahy o modifikáciu kanónovej výzbroje.
    13. a 14.12.1950 bola na deviatej schôdzi DKS (dělostřelecká komise studijní) prejednávaná možnosť prezbrojenia StuG III vývíjaným československým protitankovým kanónom A 19 ráže 76,2mm. V ČZTS (Československé závody těžkého strojírenství) mala byť do 3/1951 prevedená štúdia tejto možnosti. Na projekte sa mali zúčastniť i zástupcovia VTÚ (Vojenský technický ústav) a VTV (Veliteľstvo tankového vojska). Podvozky potrebné k projektu mali byť dodané do Dubnice nad Váhom. Koniec týmto úvahám dalo rozhodnutie o zastavení vývoja kanóna A 19. Na porade VTÚ z 8.6.1951 bol zamietnutý i návrh na prezbrojenie StuG III sovietským tankovým kanónom vz.44 ráže 85mm.


    Ďalšie osudy SD-75/40:
    SD 75/40N boli použité ako rekvizity vo viacerých československých vojnových filmoch (Kapitán Dabač z roku 1959, Pieseň o sivom holubovi z roku 1961). Jediný zachovaný stroj v krajinách bývalého Československa sa nachádza v slovenskom Múzeu SNP v Banská Bystrica.
    Fotografia "stug cz.jpg" je pravdepodobne zo 70. rokov 20.storočia (zdroj uvedený nižšie udáva rok cca 1972) a zachytáva útočné delo vo vojenskom výcvikovom priestore. Použité bolo ako výcviková pomôcka (nácvik hodu cvičných gumených ručných granátov ?). Zaujímavosťou je namontovanie ťažnej traverzy.





    Armádne registračné číslo
    Výrobné číslo
    Verzia (Ausf.)
    Dátum výroby
    Továreň
    Dátum prevzatia
    Jednotka
    Poznámka
    67.947




    1946
    Tankové učilište

    67.948




    1946
    Tankové učilište
    Predaný do Sýrie.
    67.949




    1946
    Tankové učilište

    70.974





    AZ 1
    Modifikovaný StuG do podoby ťahača.
    71.860




    1947
    Tankové učilište

    71.861




    1947
    Tankové učilište

    67.511




    1948
    12.tanková brigáda

    67.512




    1948
    Tankové učilište

    67.513




    1948
    12.tanková brigáda

    67.514




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    67.515




    1948
    12.tanková brigáda

    67.516




    1948
    12.tanková brigáda

    67.517




    1948
    12.tanková brigáda

    67.518




    1948
    12.tanková brigáda

    67.519




    1948
    12.tanková brigáda

    67.520




    24.6.1948
    Tankové učilište

    67.521




    1948
    12.tanková brigáda

    67.522




    1948
    12.tanková brigáda

    67.523




    1948
    12.tanková brigáda

    67.524




    1948
    12.tanková brigáda

    67.525




    1948
    Tankové učilište

    67.526




    1948
    12.tanková brigáda

    67.527




    1948
    12.tanková brigáda

    67.528




    1948
    12.tanková brigáda

    67.529




    1948
    12.tanková brigáda

    67.530




    1948
    12.tanková brigáda

    67.531




    1948
    12.tanková brigáda

    67.532




    1948
    12.tanková brigáda

    67.533




    1948
    12.tanková brigáda
    Stroj v múzeu v Banskej Bystrici (?)
    67.534




    1948
    12.tanková brigáda

    67.535




    1948
    11.tanková brigáda

    67.536




    1948
    11.tanková brigáda
    Predaný do Sýrie.
    67.537




    1948
    11.tanková brigáda

    67.538




    1949
    Tankové učilište
    Predaný do Sýrie.
    67.539




    1948
    11.tanková brigáda

    67.540




    1949
    Tankové učilište

    67.541




    1948
    11.tanková brigáda

    67.542




    1948
    11.tanková brigáda

    67.543




    1948
    11.tanková brigáda

    67.544




    1948
    Tankové učilište
    Predaný do Sýrie.
    67.545




    1948
    11.tanková brigáda

    67.546




    1948
    11.tanková brigáda
    Predaný do Sýrie.
    67.547




    1948
    11.tanková brigáda
    Predaný do Sýrie.
    67.548




    1948
    11.tanková brigáda

    67.549




    1948
    11.tanková brigáda

    67.550




    1948
    11.tanková brigáda
    Predaný do Sýrie.
    67.551




    1948
    11.tanková brigáda
    Predaný do Sýrie.
    67.552




    1948
    11.tanková brigáda

    67.553




    1948
    Tankové učilište

    67.554




    1948
    11.tanková brigáda

    67.555




    1948
    11.tanková brigáda
    Predaný do Sýrie.
    67.556




    1948
    14.(24. ?)tanková brigáda

    67.557




    1948
    11.tanková brigáda

    67.558




    1948
    11.tanková brigáda

    67.559




    1948
    11.tanková brigáda

    67.560




    1948
    14.(24. ?)tanková brigáda

    67.561




    1948
    14.(24. ?)tanková brigáda

    67.562




    1948
    14.(24. ?)tanková brigáda
    Predaný do Sýrie.
    67.563




    1948
    14.(24. ?)tanková brigáda

    67.564




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    67.565




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    67.566




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    67.567




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel
    Predaný do Sýrie.
    67.568




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    67.569




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    67.570




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    67.571




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    67.572




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    67.573




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    67.574




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    67.575




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    67.576




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    67.577




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    67.578




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    67.579




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    67.580




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    79.601




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    79.602




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    79.603




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel
    Predaný do Sýrie.
    79.604




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    79.605




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    79.606




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    79.607




    1949
    352.tankosamohybný delostrelecký oddiel

    79.608
    107571
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.609
    105564
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.610
    96317
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.611
    105940
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.612




    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk
    Predaný do Sýrie.
    79.613




    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk
    Predaný do Sýrie.
    79.614




    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk
    Predaný do Sýrie.
    79.615
    96627
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.616
    106748
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.617
    108339
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.618




    24.10.1949
    Tankové učilište - skúšobný oddiel

    79.619
    108559
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.620
    107180
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.621
    91904
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.622
    96786
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk
    Predaný do Sýrie.
    79.623
    107795
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.624
    93653
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk
    Predaný do Sýrie.
    79.625
    96136
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk
    Predaný do Sýrie.
    79.626
    93279
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.627
    107908
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.628
    105782
    Ausf.G


    24.10.1949
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.629




    13.1.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.630




    13.1.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.631




    13.1.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.632




    13.1.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.633




    13.1.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.634




    13.1.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.635




    13.1.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk
    Predaný do Sýrie.
    79.636




    13.1.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.637




    1949
    Tankové učilište - skúšobný oddiel

    79.638




    13.1.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.639




    13.1.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.640




    1949
    Tankové učilište

    79.641
    108393
    Ausf.G


    26.5.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.642
    106262
    Ausf.G


    26.5.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.643
    96336
    Ausf.G


    26.5.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.644
    97501
    Ausf.G


    26.5.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk
    Predaný do Sýrie.
    79.645
    105853
    Ausf.G


    26.5.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.646
    107268
    Ausf.G


    26.5.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.647
    105855
    Ausf.G


    26.5.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.648
    107590
    Ausf.G


    26.5.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.649
    93888
    Ausf.G


    26.5.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk

    79.650
    92808
    Ausf.G


    26.5.1950
    352.tankosamohybný delostrelecký pluk




    *zdroje :
    1)Peter Turza - Trofejné nemecké samohybné delá vo výzbroji čs. armády, Samohybné delo 75/40, Vojenská história č.2/2009
    Břetislav Nakládal - Organizační výstavba tankových jednotiek čs.armády 1945-50,HPM 5-6/2001
    2)Petr Zídek – Vývoz zbraní z Československa do zemí třetího světa 1948-1962, Historie a vojenství 3/2002
    pplk. Dr. Pavel Minařík CSc. : http://vojenstvi.kvalitne.cz/armada/index.htm
    Mgr.Martin Dubánek - Od bodáku po tryskáče - Nedokončené Československé zbrojní projekty 1945-1955, Mladá fronta 2011, ISBN : 978-80-204-2515-7
    3)armada.vojenstvi.cz (Vladimír Francev - Kořistní obrněná vozidla ve výzbroji čs. armády (3.část))


    *fotozdroj:
    - www.modelforum.cz
    - obrázky z filmu Tanková brigáda
    - obrázky z filmu Kapitán Dabač
    - www.csla.cz
    www.fronta.cz
    www.detektorweb.cz

    www.detektorweb.cz









    www.fronta.cz

    VÚ 3096 Prostějov 1967-1969 minometná rota kpt.Hromníka (Jaroslav Kovář)

    VÚ 3096 Prostějov 1967-1969 minometná rota kpt.Hromníka (Jaroslav Kovář)

    VÚ 3096 Prostějov 1967-1969 minometná rota kpt.Hromníka (Jaroslav Kovář)










    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/79297#144251Verze : 26
    MOD
    Avatar
    Sturmgeschütz IV v československej armáde


    28.11.1947 sa konala v závode ČKD porada zástupcov VTV (Veliteľstvo tankového vojska) so zástupcami ČKD Praha-Libeň ohľadom repasov nemeckých tankov Pz.Kpfw.IV. V súpise materiálu nachádzajúceho sa priamo v továrni figurovalo jedno samohybné delo StuG IV. Bolo rozhodnuté, že v rámci opráv sa opraví i tento stroj. Samohybné delo opravené v ČKD bolo prevzaté 24.6.1948 spoločne s prvou sériou štyroch opravených a dvoch vzorových tankov [forum.valka.cz]. StuG IV obdržal registračné číslo 67.488. Odoslané bolo do tankového učilišťa. Ďalšie z nájdených strojov tohoto typu sa však neopravovali. Získané stroje boli rozobraté na náhradné diely. Kanóny s príslušenstvom sa mali použiť pri opravách ShPTK vz.40N v AZ 1 a zvyšné časti (pravdepodobne prevažne komponenty podvozku) sa dostali do ČKD, ktorá ich použila k opravám Pz.Kpfw.IV. Pod označením 75mm ShPTK vz.40-IV N bol vedený v celkových počtoch ShPTK vz.40N (StuG III). Tento ojedinelý StuG IV pravdepodobne doslúžil v tankovom učilišti. Je možné, že potom tvorilo samohybné delo jeden z múzejnych exemplárov v kolekcii obrnených vozidiel Tankového učilišťa. Po rokoch však bola celá zbierka zrušená a stroje skončili v šrote, možné je, že takto skončil i StuG IV.


    StuG IV je mi známy len zo záberov z filmu Pieseň o sivom holubovi natočeného v roku 1961. Jeho predná časť korby je mierne upravená, kde je navarený nejaký držiak "čohosi".



    *zdroje:


    zábery z filmu Pieseň o sivom holubovi, 1961 - modelforum.upce.cz
    armada.vojenstvi.cz (Vladimír Francev - Kořistní obrněná vozidla ve výzbroji čs. armády (3.část))




    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/79297#285006Verze : 3
    MOD
    Avatar
    StuG III vo fínskej armáde


    Ďalším spojencom Nemecka za 2. svetovej vojny, ktorý používal StuG III, konkrétne verziu StuG III Ausf.G bolo Fínsko. To zakúpilo v roku 1943 prvých 30 ks tohoto útočného dela. Prvých 10 ks dorazilo 6.7.1943, ďalších 8 ks prišlo 10.8.1943 a konečne zvyšných 12 ks 3.9.1943. Prvé 4 ks bolo dodaných Asevarikko AV 6 v Jyväskylä (armádny sklad č.6), kde mali tvoriť rezervu.


    Z 30 dodaných strojov bolo 10 ks vyrobených v berlínskom Alkett (Altmärkische Kettenwerk GmbH), 19 ks v MIAG (Mühlenbau und Industrie AG) v Braunschweig a 1 ks v M.A.N. (Maschinenfabrik Augsburg-Nürnberg). Stroje obdržali fínske imatrikulačné označenia Ps.531-1 - Ps.531-30. Stroje boli skorej verzie StuG III Ausf.G (hranatý štít kanóna, podperné kladky s gumenou obručou, veliteľská vežička bez deflektora, starý štít guľometu a stará verzia poklopov nabíjača obsluhujúceho guľomet, priskrutkovaný prídavný čelný pancier - okrem posledného Ps.531-30 - je to zaujímavý hybrid vyrobený firmou M.A.N., ktorý už mal homogénny 80 mm pancier a nadstavbu mal zo skorej produkcie bez deflektora chrániaceho vežičku). Kamufláž bola klasická nemecká žltá.


    V roku 1944 bolo dodaných ďalších 29 ks StuG III Ausf.G aktuálne vyrábaných výrobných sérií (cca stredná produkčná séria) s adekvátnymi zmenami konštrukcie (štít kanóna Topfblende, starý typ štítu guľometu, absencia Nahverteidigungswaffe, niektoré stroje mali podperné kladky s gumovou obručou, niektoré už celokovové bez i s odľahčovacími otvormi, poklopy nabíjača odklápateľné do strán, pevná veliteľská vežička s periskopmi, lisované držiaky blatníkov, montážne úchyty pre pomocný žeriav na streche korby...). Prvých 5 ks dorazilo do Fínska 29.6.1944, 7 ks dorazilo 2.7.1944, 3ks 6.7.1944, 6 ks 3.8.1944 a zvyšných 8 ks bolo dodaných 8.8.1944. Z toho bolo 24 ks vyrobených v továrni Alkett a 5 ks v MIAG (všetky pravepodobne so starým hranatým štítom kanóna). Stroje mali nanesený zimmerit. Stroje firmy Alkett niesli waflový vzor, stroje MIAGu dlaždicový vzor. Kamufláž bola klasická nemecká žltá.


    Stroje sa podrobili viacerým fínskym modifikáciám. V roku 1943 a začiatkom roku 1944 boli modifikované štíty guľometu, na ktoré sa navaril úchyt pre sovietsky guľomet DT a zväčšil sa otvor pre túto zbraň. Sovietsky guľomet nahradil pôvodný nemecký MG-34. Posádky nemali ako osobné zbrane samopaly MP-40, ale fínske Suomi. Boli odstránené predstavné panciere "schurzen", pretože ich Fíni považovali za nepraktické. Rezervné pojazdové kolesá na väčšine vozidiel boli premiestnené zo zadnej vrchnej časti korby na boky bojovej nadstavby. Na ich pôvodnom mieste bola umiestnená drevená bedňa s náradím. Stroje dostali v roku 1943 typickú fínsku kamufláž tvorenú poliami zelenej, pieskovo hnedej a svetlo sivej farby. Obdržali identifikačné čísla a fínsku svastiku (Hakaristi). Keďže fínsko-sovietske boje boli v tom čase ukončené, tak posádky a ich stroje prechádzali výcvikom.


    9.6.1944 začala veľká sovietska ofenzíva s cieľom obsadiť Fínsko čoby nemeckého spojenca. V tejto tzv. pokračovacej vojne (Jatkosota) boli nasadené fínske StuGy ako jedny z najmodernejších zbraní fínskej armády. V bojoch 15.6.1944 bolo pri Kuuterselkä stratených 5 ks StuGov, 28.6.1944 pri Tali-Ihantala boli stratené 2 ks StuG. Po skúsenostiach z bojov bolo pristúpené k úpravám strojov za účelom zlepšenia ochrany strojov. Boli namontované celuloidové záštity periskopov vo veliteľskej vežičke, na boky korby boli navarené držiaky drevených klád, drevené bedničky nesené na strope motorového priestoru mali byť znížené, na predný čelný pancier boli upevnené náhradné články pásov, ktoré zosilnili pancierovú ochranu tejto časti stroja, čelo nadstavby bolo zosilnené betónovými výplňami, povolené bolo označovanie skóre jednotlivých strojov víťaznými prúžkami a povolili sa i nápisy-mená strojov, ktorými ich pomenovali posádky. S týmito modifikáciami bolo v následných bojoch zničené len jedno samohybné delo dňa 11.7.1944 pri Vuosalmi . Neskôr bolo pristúpené k montáži dodatočných deflektorov chrániacich kanón pred vniknutím striel. Ďalšími úpravami bola montáž prídavného panciera na boky podvozkovej časti korby a oceľový deflektor chrániaci priezor vodiča. Úpravy strojov prebiehali ako v armádnych dielňach, tak i priamo v poľných podmienkach a nemali ich všetky stroje, zmeny boli prevádzané priebežne. Rovnako to bolo s kamuflážami strojov. Sú známe snímky z 9/1944, kde majú stroje jednotný náter tmavozelenou farbou. Zaujímavé je, že do bojov neboli nasadené všetky stroje, odhaduje sa, že sa ich zúčastnilo okolo 20. Zvyšné boli držané ako záloha, niektoré boli zdrojom náhradných dielov (napr. Ps.531-13 bol takto kanibalizovaný už v roku 1943). Počas troch týždňov bojov tak stratila fínska armáda 8 ks StuGov. Tieto straty vynahrádzali víťaztvá, ktoré získali posádky útočných diel. Udáva sa zničenie 87 tankov a množstvo inej techniky.


    V septembri 1944 bolo so Sovietskym zväzom podpísané prímerie s tým, že sa fínska strana zaviaže vojensky vystúpiť proti svojemu nemeckému spojencovi. To viedlo k tzv. Laponskej vojne. Samohybné delá StuG III sa týchto viac, či menej intenzívnych bojov nezúčastnili. Po skončení vojny boli StuGy stále v stavoch fínskej armády a prešli ďalšími mdernizačnými úpravami. Zhruba desiatka strojov sa používala k výcviku, zvyšok bol uskladnený pre ďalšiu potrebu. Stroje dostali celozelenú kamufláž, svastiku nahradil kruhový znak fínskeho letectva.


    Ďalšia modernizácia prebehla začiatkom 50. rokov a týkala sa týchto úprav :


    * bol odstránený zimmerit a provizórne zlepšenie pancierovej ochrany betónom
    * úložný box na vybavenie bol umiestnený na pravý bok nadstavby, na pravej strane v prednej časti nadstavby bola umiestnná schránka s hasiacim prístrojom
    * rezervné kolesá sa presunuli na svoje pôvodné miesto, dozadu na strop motorového priestoru
    * zmeny uloženia sa dotkli i ďalšieho pomocného vybavenia (páčidlá, uchytenie ťažých lán a atď.)
    * čelný pancier nadstavby na strane nabíjača (napravo od kanóna) dostal betónovú výztuž cca 50 mm
    * montovali sa nové predné i zadné svetlá
    * na boky korby v priestoroch podvozku sa montovali články pásov pre zvýšenie pancierovej ochrany
    * poklopy nad prevodovkou dostali rúčky pre lepšie otváranie
    * niektoré stroje dostali podpory pre hlaveň
    * stroje z dodávok z roku 1943 dostali zváraný klinovitý deflektor pred veliteľskú vežičku
    * niektoré stroje dostali nový guľometný štít (vyrobené napr. i z panciera ukoristených sovietských tankov BT-7)


    Zmeny "nepostihli" všetky stroje rovnako, často dochádzalo k mixovaniu dielov strojov z roku 1943 a 1944. Charakteristickým znakom nedostatku náhradných dielov boli pásy, ktoré posádky kvôli opotrebovaniu montovali opačne.


    Vzhľadom na nemožnosť získania náhradných dielov postupne dochádzalo ku kanibalizácii niektorých a následnému vyraďovaniu jednotlivých strojov. V roku 1958 boli z Nórska okrem 20 ks Pz.Kpfw.III a jedného StuG odkúpené niektoré náhradné diely (vrátane 10 ks motorov). V roku 1960 bolo operačných ešte 45 ks Stugov. Vyradenie nastalo v roku 1966, ich poslednou úlohou bolo stráženie letiska v zakopanom stave ešte v roku 1980, niektoré sa stali cvičnými cieľmi na vojenských strelniciach a mnohé sa stali múzejnými exponátmi v rôznych múzeách rôznych krajín. Fínsko je krajina s najväčším počtom zachovaných StuGov na svete. Viaceré sú dokonca pojazdné. V roku 2007 odpredala fínska armáda niekoľko zachovaných exponátov (3 ks) v medzinárodne veľmi sledovanej zberateľskej aukcii.


    Počas služby boli dve stroje modifikované do podoby cvičných strojov Stu-40K a jeden stroj skončil rozrezaný ako výuková pomôcka.





    *zdroje :


    S dovolením využiť zdroje z webu (c) Andreasa Lärka :
    (with authorization to Andreas Lärka)



    http://www.andreaslarka.net/sturmi.html
    www.andreaslarka.net
    sk.wikipedia.org]








    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/79297#291814Verze : 0
    MOD
    Avatar
    StuG III v juhoslovanskej armáde


    V bojoch na juhoslovanskom území medzi nemeckými jednotkami a jednotkami partizánov bolo ukoristených viacero strojov StuG III (napr. ukoristený vlakový transport v Ľubľane na konci vojny via. Panzerwrecks 2 a X). Tie boli po skončení vojny zaradené do stavov novej juhoslovanskej armády. Informácie o počtoch a osudoch týchto strojov mi niesú známe. Mali slúžiť až do 50. rokov 20. storočia, pravdepodobne vo výcvikových jednotkách, kedy boli nahradené novou "východnou" i "západnou" technikou. Jeden stroj verzie StuG III Ausf.F/8 je vo vojenskom múzeu (Kalemegdanská pevnosť) v Belehrade.


    *zdroj :


    http://oklop2.tripod.com/pancer.htm
    www.militaryphotos.net
    en.wikipedia.org






    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/79297#292084Verze : 0
    MOD
    Avatar
    StuG III v maďarskej armáde (Honvédség)


    Akútny nedostatok obrnenej techniky maďarskej armády (Honvédségu) bol riešený dodávkami nemeckej techniky. Prvých 10 ks strojov StuG III Ausf.G bolo dodaných 2. páncélos hadoszztály (2. obrnená divízia) v 5/1944, ďalších 20 ks bolo maďarskej armáde dodaných v 8/1944 a posledných 20 ks v 9/1944. Stroje tvorili výzbroj práporov útočných diel (Rotü osztály). Posledných 40 ks nieslo taktické číselné označenia čísla 700 - 740. Pôvodné číselné označenie práporov samohybných diel (1. - 8.) bolo zmenené na (6., 7.(*), 10.(*), 13., 16., 20., 24. a 25. - podľa príslušnosti k divízii rovnakého značenia). Väčšinou sa jednalo o jednotky vyzbrojené Zrínyi II a preich nedostatok i Turán II a počty doplňovali StuG III. Podľa počtov, ktoré mám k dispozícii, tak najväčšou jednotkou. ktorá mala vo výzbroji StuG III bol 7. prápor útočných diel, ktorý v rámci IV. zboru bojoval v 9/1944 na maďarsko-rumunskom pomedzí v oblasti Transylvánie.
    V nastávajúcich bojoch boli prápory útočných diel značne zdecimované. V 11/1944 bola z ich zbytkov (6., 7., 10., 13., 16. a 24. Ro.tü.o. - niektoré zdroje udávajú i 1., ale 1. Rotü osztály mala byť prečíslovaná, takže...) vytvorená bojová skupina Billnitzer (podľa maďarského generála Ernő Billnitzera), ktorá vznikla na obranu Budapešti. Táto skupina mala mať vraj 8 StuGov (možno sú v tomto počte i Jagdpanzer 38(t)) a 30 - 32 ks tankov Turán II. Počty StuGov v jednotlivých jednotkách nieje príliš prehľadné. I zdroj najhodnovernejší od pánov Klimenta/Bernáda je trochu zmätočný. V jednej pasáži píšu o jedných počtoch, v druhej o iných. To isté sa týka dodávok StuGov maďarskej armáde.




    vysvetlivky :


    (*)- s určitosťou mali vo výzbroji StuG III



    *zdroje :


    Charles K. Kliment, Dénes Bernád – Maďarská armáda 1919-1945, vydavatelstvo Ares/Naše vojsko, rok vydania 2007, ISBN (NV) 80-978-80-206-898-7
    forum.panzer-archiv.de
    www.ww2hunhistory.org
    www.ebay.de

    (c) Dr. Bonhardt Attila Gyujtemenye







    Pravdepodobne tiež maďarský stroj.
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/79297#291602Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Sýria
    Staršie zahraničné zdroje udávali, že v sýrskej armáde bolo 28 ks StuG III Ausf.G. Dodávateľia sú udávaní Španielsko, Francúzsko a Československo .
    Československé zdroje sa o počtoch dodaných StuG III líšia.
    Podľa článku Petra Turzu bolo z Československa dodaných 60 ks StuG III Ausf.G.
    Podľa staršieho článku Petra Zídka - Vývoz zbraní z Československa do zemí třetího světa v letech 1948-1962, Historie a vojenství 3/2002, s.523-567, bolo Sýrii odpredaných 12 ks StuG III.
    Podľa článku pána Vladimíra Franceva bolo po dojednaní ceny 3250 libier šterlingov Sýrii odpreradných v prvej dodávke 12 samohybných diel. Prevzatie prebehlo 18.10.1955, dodanie k 10.11.1955. Pre požadovanú potrebu náhradných dielov bolo pre tento účel rozobraných ďalších 10 samohybných diel. Druhý kontrakt na 20 strojov bol naplnený v roku 1956. Prevzatie prebehlo 16.8.1956, dodanie k 30.9.1956.


    *zdroj:
    Peter Turza - Trofejné nemecké samohybné delá vo výzbroji čs. armády, Samohybné delo 75/40, Vojenská história č.2/2009
    Petr Zídek – Vývoz zbraní z Československa do zemí třetího světa 1948-1962, Historie a vojenství 3/2002
    armada.vojenstvi.cz (Vladimír Francev - Kořistní obrněná vozidla ve výzbroji čs. armády (3.část))
    militaria-fundforum.de
    http://forum.ioh.pl/viewtopic.php?t=7480
    www.fresh.co.il
    www.facebook.com









    http://www.fresh.co.il/vBulletin/showthread.php?t=579822








    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/79297#291196Verze : 2
    MOD
    Avatar
    StuG III v dánskej armáde
    Minenkommando Dänemark



    Počas okupácie Dánska Nemeckom bolo v krajine položených okolo 1,5 milóna protitankových a protipechotných mín. Prevažná časť ich bola na pobreží, prípadne v hlavných oporných bodoch nemeckých síl vo vnútrozemí. Množstvo mínových polí bolo podrobne zmapovaných samotnými nemeckými vojakmi a zajatcami. Existovali však i niektoré úseky, kde nákresy neexistovali (napr. pobrežné oblasti, v ktorých sa míny pri prílivovej a odlivovej činnosti mora boli presúvané) a neboli dodnes spoľahlivo odmínované.
    Tesne po skončení vojny boli do odmínovacích prác zapojení nemeckí zajatci. Od 11.5.1945 počas 4 a pol mesiaca dokázalo cca 2600 nemeckých ženistov zlikvidovať 1 402 000 mín. Počas tejto práce ich 149 zahynulo, 165 sa vážne zranilo a 167 sa zranilo ľahko (pojem ľahké zranenie neraz znamenalo stratu niektorej z končatín). Počas odmínovacích prác boli zranení len traja z 52 dánskych vojakov, ktorí sa týchto prác zúčastnili.
    Pred koncom vojny a po nej vládol v oslobodených krajinách názor, že nemecké mínové polia by mali odmínovať bývalí okupanti. Jednako sa im prisudzovala morálna zodpovednosť, jednako bolo nebezpečné nechať odmínovacie práce na spojenecké jednotky, či civilných zamestnancov, ktorí sa nevyznali v nemeckých mínach tak, ako ich predchádzajúci užívatelia. Práce by sa potom pretiahli na oveľa dlhšie obdobie, než by to trvalo nemeckým ženistom.
    Minenkommando Dänemark tvorili z drvivej časti dobrovoľníci. Tí pracovali na odmínovaní pod dozorom nemeckých a dánskych kontrolných orgánov. Spravidla protipechotné úseky boli odmínovávané klasicky ručne, zmiešané mínové polia kde sa nachádzali i protitankové míny boli čistené i za pomoci nemeckej obrnenej techniky. Používali sa tanky, samohybné delá a polopásové transportéry, ktoré boli ukoristené na území Dánska, resp. boli dodané britskými vojakmi. Za stroje sa montovali 2-3 odmínovacie valce. Tank prešiel mínovým poľom podľa presne vytýčenej trasy a až po jej prejdení bolo mínové pole vyhlásené za čisté. Prvé valce boli vyrobené z betónu, no tie sa rýchlo zničili po niekoľkých výbuchoch. Preto boli vyrobené nové valce z ocele v oceliarni Varde. V pôvodnom zdroji je udávaná hmotnosť 320 kg, dĺžka 35 cm a priemer 40 cm, ale po vizuálnom skúmaní sa mi tieto údaje nezdajú správne.
    Použité vozidlá boli často poškodené mínami, ktoré vybuchovali pod kolesami tankov a ich údržba bola problematická. Problémom boli i vodiči, ktorí nemali skúsenosti s jazdou v piesočných dunách a zatopených oblastiach a často dochádzalo k zapadnutiu strojov.
    Odmínovacia skupina Minenkommando Dänemark používala okrem troch Pz.Kpfw.III Ausf.N z 233. Panzer Division, dve samohybné delá StuG III StuG III Ausf.G a pravdepodobne i jedno StuG III Ausf.B) ukoristené z Sturmgeschütz-Ersatz und Ausbildungs-Abteilung 400 (štáb sídlil v Haderslebene), jeden polopásový transportér Sd.Kfz.251 z 233. Panzer Division a jeden polopásový delostrelecký ťahač Sd.Kfz.9, ktorý bol počas vojny užívaný jednotkou Kriegsmarine.
    Jeden StuG (výrobné číslo 93122) mal demontovaný kanón a otvor po ňom bol zaslepený predstavným pancierom “schurzen″ z tanku Pz.Kpfw.III.


    StuG III boli po tejto odmínovacej kariére pravdepodobne zaradené ako cvičné vozidlá. V roku 1958 malo byť jedno samohybné delo predané Fínsku .


    *zdroje :


    S dovolením autora článku "Minenkommando Dänemark" Dana Mouritzsena (c) : www.missing-lynx.com


    www.sentrybox.com
    www.lexikon-der-wehrmacht.de












    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/79297#293598Verze : 0
    MOD
    Avatar
    StuG III vo Francúzskej Oslobodeneckej Armáde (FFI)



    Po "Dni D" a pri postupe spojeneckých vojsk cez územie Francúzska vznikla improvizovaná bojová skupina "escadron autonome de chars Besnier". Veliteľom bol poručík jazdectva v zálohe Besnier a jeho skupina bola tvorená tzv. slobodnými Francúzmi. Skupina bola súčasťou väčšej odbojovej skupiny FFI(Forces Francaises de l´Intérieur). Pri postupnom oslobodzovaní ich vlasti jednotka ukoristila viacero bojových strojov vrátane dvoch vozidiel StuG III Ausf.G. Tie boli vedené v stave jednotky k 12/1944. Stroje sa následne zúčastnili operácií zmienenej jednotky proti nemeckým vojskám. Bližšie podrobnosti zatiaľ nemám.


    *zdroje :


    http://forum.panzer-archiv.de/viewforum.php?f=30
    forum.axishistory.com




    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/79297#293862Verze : 0
    MOD
    Avatar
    StuG III v nórskej armáde


    Po skončení 2. svetovej vojny v 5/1945 boli Nórmi ako korisť získané okrem inej obrnenej techniky i samohybné delá StuG III. V čase, keď sa naplno rozhorela studená vojna, vyvstala potreba chrániť pred eventuálnym sovietským útokom nórske letecké základne. K tomu mali poslúžiť ukoristené nemecké tanky (Pz.Kpfw.III) a StuG III. Tie mali byť zaradené do špeciálych vojenských jednotek Flypasstropp. Jednotky začali byť vytvárané koncom roka 1948 a mali mať základne v Gardermoen v blízkosti hlavného města Osla, v Sole a vo Værnes. Stroje StuG III niesli v Nórsku označenie Stormkanon KW-III. Sústredené a opravované boli v Trandume. K 1.10.1949 boli vytvorené tankové jednotky a dislokované boli takto :
    DR1 (Dragonregiment) v meste Sola, DR2 v meste Eggemoen, DR3 v meste Værnes. Prvou jednotkou vyzbrojenou obrnenou technikou bola jednotka v Sole, ktorá mala vo výzbroji okrem troch Pz.Kpfw.III i jeden StuG III Ausf.G a ďalší StuG mala v rezerve. V roku 1951 boli jednotky doplnené novými typmi obrnenej techniky dovezenej z USA. Pôvodná výzbroj naďalej slúžila spoločne s novou výzbrojou. Jeden StuG mal byť v roku 1958 dodaný Fínsku.
    Jediný zachovaný StuG III bol nedávno repasovaný a je súčasťou novovytvoreného historického múzea/parku na vojenskej základni v Rena leir. Jedná sa o skorý model verzie StuG III Ausf.G. Podľa reštaurátorov bol stroj kamuflovaný do afrického bojiska a niesol znak Afrikakorpsu (palmu). Tento stroj mal byť súčasťou dodávok zbraní do severnej Afriky, no nestihol byť dodaný.


    *zdroje :



    www.mil.no
    www.com-central.net
    http://www.achtungpanzer.com/articles/norgepz.htm
    http://the.shadock.free.fr/Surviving_StuG_StuH.pdf


    Fotogaléria zreštaurovaného stroja :
    www.primeportal.net

    Stroj v rekonštrukcii.
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/79297#294014Verze : 0
    MOD
    Avatar
    StuG III v rumunskej armáde


    Rumunsko obdržalo od svojho nemeckého spojenca v rámci plánu dodávok samohybných diel Quittenbaum I medzi 11/1943 až 8/1944 120 ks samohybných diel StuG III Ausf.G (rumunské označenie "TA"). Iné zdroje hovoria o dodaní 108 ks strojov (z toho 4 ks v roku 1944 a zvyšných 104 ks v roku 1944). Stroje tvorili výzbroj rôznych novovytváraných jednotiek (1. tanková divízia, 8. motorizovaná jazdecká divízia), resp. bojových skupín, ktoré vznikali z dôvodu neutešenej situácie na fronte. Stroje pochádzali práve z týchto vytváraných jednotiek. Mnohé stroje boli zabavované nemeckými jednotkami. Viaceré rumunské improvizované jednotky boli zaradené do nemeckých jednotiek (nemecká 20. tanková divízia).


    Po štátnom prevrate v Rumunsku 23.8.1944 boli rumunské stroje obrátené proti niekdajšiemu spojencovi. 30.8.1944 Rumunsko vyhlásilo vojnu Maďarsku, s ktorým takmer okamžite zviedli urputné boje. Keďže Sovieti brali Rumunsko ako porazený štát, bola jeho ťažká výzbroj zabavovaná a to spôsobovalo vážne problémy v bojovej činnosti rumunských vojsk. Podporu dostávali len jednotky loajálne sovietskému vedeniu. Zvyšné stroje StuG III boli sústredené v 2. tankovom pluku 1.obrnenej divízie. Po sústredení zvyšných síl hrozilo ich zabavenie, no vzhľadom na oslabenie sovietských síl, bol rozkaz ku konfiškácii obrnenej techniky zrušený a rumunské jednotky, ktoré stále predstavovali slušnú bojovú silu boli narýchlo odoslané na podporu sovietskych vojsk na južné Slovensko. Tu započali svoju poslednú bojovú činnosť prekročením rieky Hron a postupom k rieke Nitra. Nasledoval postup cez rieku Váh k Bratislave a odtiaľ smerom k rieke Morave. Nasledovali náročné záverečné boje na severe Rakúska, neskôr bola jednotka presunutá na bojiská na južnej Morave. Neustále prudké strety pripravili pluk takmer o všetku techniku. Koniec vojny zastihol jednotku juhozápadne od Brna. Jednotka sa bez akéhokoľvek TA do Rumunska vrátila 22.7.1945.




    *zdroje :


    Ivo Pejčoch, Oldřich Pejs - Obrněná technika 6, Střední Evropa 1919-1945 I.část, vydavateľstvo ARES, Praha 2005, ISBN 80-86158-46-2
    Steven Zaloga - US Tanks battles in Germany 1944-45, Osprey Publications,ISBN 9623610751
    Walther J. Spielberger - Sturmgeschutze - Entwicklund und Fertigung der sPak, Motorbuch Verlag Stuttgart, 2. vydanie z roku 1994, ISBN 3-613-01356-8
    http://www.worldwar2.ro/forum/index.php?act=idx
    www.ebay.de








    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/79297#292872Verze : 0
    MOD
    Avatar
    StuG III v španielskej armáde


    Španielska armáda obdržala 10 ks StuG III Ausf.G v 11/1943. Stroje slúžili ako cvičné v delostreleckej škole až do roku 1954. Jeden kus StuG III bol v 70. rokoch 20. storočia prekonvertovaný ako testovacia platforma pre skúšky španielskej delostreleckej rakety G-1 (kaliber 380 mm).


    V Španielsku sa doposiaľ zachovali 4 ks tohoto samohybného dela. Jeden sa nachádza v bývalých kasárňach Brigada Acorazada XII, v dnešnom múzeu El Goloso v Madride. Ďalše dva kusy sú v delostreleckom múzeu Museo de Artilleria v Kartagéne (výroba vo firme Alkett č. podvozku 92812 - prebieha rekonštrukcia do pojazdného stavu). Posledný je v umiestnený v parku Centro de Mantenimiento de Sistemas Acorazados no.2 v Segovii.


    Osud zvyšných strojov je nejasný, pravdepodobne sa stali cvičnými cieľmi na strelniciach. Uvažuje sa o tom, či niektoré neboli predané do Sýrie.




    *zdroje :


    Tom Jentz, Hilary Doyle - Sturmgeschutz III & IV 1942-1945, New Vanguard, Osprey publication, rok vydania 2001, ISBN 1-84176-182-6
    Blindados en Espana (II): La difícil posguerra 1939-1960
    forum.axishistory.com
    http://the.shadock.free.fr/Surviving_StuG_StuH.pdf
    http://www.feldgrau.net/forum/
    poznámky autora






    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/79297#291616Verze : 1
    MOD
    Avatar
    StuG III v talianskej armáde


    V 5/1943 boli podľa talianského zdroja talianskej armáde dodané 12 ks Stug III Ausf.G (iné zdroje Jentz/Doyle hovoria len o dodávke 3 ks).


    Stroje mali slúžiť v 1ª Divisione Corazzata Camicie Nere "M".


    Stroje mali byť sústredené v :


    Gruppo Btg.CC.NN. "Montebello" - v jej Btg. Artiglieria (XII "Aosta") sa nachádzalo 6 ks StuG III Ausf.G


    Gruppo Btg.CC.NN. "Tagliamento" - v jej Btg. Artiglieria (XLI "Trento") sa nachádzalo 6 ks StuG III Ausf.G


    Jednotka bojovala pri obrane Ríma, kde bola 12.9.1943 rozpustená.




    Walther J. Spielberger - Sturmgeschutze - Entwicklund und Fertigung der sPak, Motorbuch Verlag Stuttgart, 2. vydanie z roku 1994, ISBN 3-613-01356-8
    Tom Jentz, Hilary Doyle - Sturmgeschutz III & IV 1942-1945, New Vanguard, Osprey publication, rok vydania 2001, ISBN 1-84176-182-6
    it.wikipedia.org
    pagesperso-orange.fr
    www.zimmerit.com








    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/79297#291612Verze : 0
    MOD
    Avatar
    StuG III v poľskej armáde


    V rámci doplnenia stavu 5.nezávislej brigády samohybného delostrelectva 6.pešej divízie poľskej armády vyzbrojenej samohybnými delami SU-76M bola v 3-4/1945 do výzbroje zaradená trojica samohybných útočných diel StuG III Ausf.G. Vozidlá sériových výrobných čísiel Fgst.Nr.106704, 106811 a 107939 boli vyrobené firmou Alkett. Vozidlá boli natreté zelenou kamuflážnou farbou a mali veľké biele imatrikulačné čísla (vozidlo na fotografii má číslo "3"). V jednotke boli okrem StuG III i tri stíhače tankov Jagdpanzer 38(t), Sd.Kfz.139 (7,62 cm PaK 36 (r) auf Pz. Kpfw. 38 (t) Marder III), Pz.Kpfw.IV a Sd.kfz.251/17. V 10/1945 bola jednotka zrušená a vozidlá odvelené do cvičných jednotiek. Ich ďalší osud je neznámy.


    *zdroje:
    www.network54.com
    kazimierz-szczepanski.blog.onet.pl


    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/79297#544863Verze : 1
    MOD