Rádiostanice RM31
V povojnovom období sa v československej armáde používalo niekoľko druhov krátkovlnných (KV) rádiostaníc. Okrem nemeckých, ktoré zostali na našom území po Wehrmachte,tu boli zastúpené aj britské (WS19) a sovietske (RBM1 a RBM-5). Ich spoločnou nevýhodou bolo, že boli zastúpené iba v pomerne malých, pre armádne potreby nedostatočných počtoch. Preto bol zahájený vývoj novej, modernej rádiostanice pre potreby armády. Základnou požiadavkou bol dosah minimálne 30 km vo dne aj v noci, možnosť prevádzky telegrafiou aj telefóniou a jednoduchá obsluha.
Konštruktérsky tým si vybral za vzor britskú rádiostanicu WS 19, z nemeckej konštrukčnej školy prebral liate chassis a vlastným prínosom do riešenia bolo použitie frekvenčnej ústredne zmiešavacieho typu riadenú kryštálmi, čo výrazne zjednodušilo obsluhu. Vývoj WS19 začal v roku 1941. Rádiostanica bola riešená ako prijímač - vysielač v transceiverovom zapojení, čo znamená, že niektoré časti sa používajú aj pre prijímač aj pre vysielač. Z tohto dôvodu je možné rádiostanicu prevádzkovať iba v simplexnom režime, teda rádiostanica signály prijíma alebo vysiela. Stupnica WS19 bola pomerne hrubá, čo komplikovalo naladenie na pracovnú frekvenciu. Použitie frekvenčnej ústredne riadenej kryštálmi v RM31 s krokom ladenia 5 kHz, zjednodušilo a spresnilo naladenie. Na naladenie rádiostanice na niektorý z 800 kanálov, stačilo prepnúť 4 prepínače a zvoliť príslušný druh prevádzky (telegrafia alebo telefónia). Ako súčiastky boli použité najmodernejšie elektrónky, americké sedemkolíkové s batériovým napájaním. Jedinou výnimkou bola koncová elektrónka vysielača, RL15A, ktorá bola československej konštrukcie. Pôvodné americké elektrónky boli nahradené československými kópiami. Tieto však trpeli nedokonalo zvládnutou technológiou a preto boli pomerne poruchové. Najčastejšou poruchou bola mikrofoničnosť, ktorá sa prejavovala ako ostrý zvonivý zvuk pri poklepe na elektrónku alebo aj celú rádiostanicu. Obvodové riešenie bolo na svoju dobu veľmi moderné. Pre voľbu jednej z 800 pracovných frekvencií (kanálov) stačilo 30 kryštálov. Ďalší kryštál bol určený na presné doladenie prijímača a vysielača a posledný bol zabudovaný v medzifrekvenčnom zosilňovači prijímača, kde umožňoval zmenu šírky prijímaného pásma. Zmena šírky pásma umožňovala potlačenie rušenia hlavne pri telegrafnej prevádzke a boli ňou vybavované v tej dobe prakticky iba samostatné prijímače a prijímače veľkých rádiostaníc. Počas výroby sa vyskytli aj určité zmeny, najmarkantnejšou bola náhrada meracieho prístroja na vyladenie antény v anténnom dieli žiarovkou.
Verzia RM31P bola najrozšírenejšou verziou, obsluhu tvorili 3 muži. Bola rozdelená do 3 bremien. Slúžila na spojenie motostreleckých plukov s divíziou a ako osobná rádiostanica vševojskových veliteľov vyšších jednotiek. Vlastná rádiostanica, ručné dynamo pre vysielač so stojanom a akumulátor 2,4 V/10 Ah pre napájanie prijímača, vibračný menič, anténny diel a príslušenstvo (antény, náhradné diely). Prevádzka rádiostanice s prútovou anténou bola možná aj za pohybu, ale všetci členovia obsluhy boli prepojení vzájomne napájacími káblami. Tieto bolo možné rozpojiť jednoduchým trhnutím bez poškodenia, čo sa stávalo veľmi často pri presunoch najmä v noci.
Technické údaje základnej rádiostanice:
Rozsah pracovných frekvencií 2,000 až 5,995 MHz
Výkon vysielača 6 W pri A1 a 1,5 pri A2, A3
Citlivosť prijímača 3 µV pre A2, A3 a 1 µV pre A1
Druhy prevádzky A1 - nemodulovaná telegrafia
A2 - modulovaná telegrafia (1 kHz)
A3 - amplitúdovo modulovaná telefónia
Hmotnosť jednotlivých bremien bremeno I. 18 kg 350 x 230 x 300 mm
bremeno II. 22 kg 365 x 440 x 170 mm
bremeno III. 21,5 kg 230 x 540 x 260 mm
Príslušenstvo tvorili: mikrotelefón, mikrofón, slúchadlá, telegrafný kľúč s popruhom pre upevnenie na nohu, merací prístroj pre kontrolu elektróniek v rádiostanici, náhradné elektrónky, vložka do mikrofónu, prútová anténa 1,8 m, tyčová anténa 4,8 m a drôtový dipól 2 x 2 + 7 m, verzia RM31A aj 2 x 8 + 4 + 7 m.
RM31 s anténnym dielom a meracím prístrojom pre kontrolu elektróniek
Rádiostanica sa vyrábala vo verziách:
RM31P - pechotná
RM31A - automobilná
RM31S - pre samohybné delá
RM31T- pre veliteľské tanky, bola doplnená o rádiostanicu RM31-50 pracujúcu v pásme VKV
Dosahy rádiostanice:
fónia
deň - 15 až 25 km
noc - 4 až 7 km
telegrafia
deň - 50 až 60 km
noc - 20 až 30 km
Ostatné verzie sa skladali z vlastnej rádiostanice, rotačného meniča, anténneho dielu, dvoch akumulátorov 5NKN45 a príslušenstva. Montovali sa podľa druhu mobilného prostriedku do ktorého boli určené. Anténny diel a vlastná rádiostanica boli rovnaké pre všetky verzie.
Rádiostanica bola používaná od začiatku 50tych rokov až do konca 60tych rokov. Jedno z najväčších nasadení rádiostaníc v "bojovom" použití bolo počas povodne na Dunaji v roku 1954 keď vojaci zabezpečovali povodňové hlásenia priamo z toku Dunaja. Rádiostanice boli umiestnené na 6 miestnych nafukovacích člnoch typu "Dinghy" zakotvených pri brehu a obsluha bola pod stanom postaveným na tomto člne. Od polovice 60tych rokov sa pechotné a neskôr aj automobilné a tankové verzie začali dostávať cez Zväzarm do rúk rádioamatérov, kde sa používali až do začiatku 80tych rokov a sporadicky, hlavne milovníkmi nostalgie sú používané stále. Pritom rádioamatéri s týmito rádiostanicami bežne komunikovali po celej Európe.