Šírenie rádiových vĺn. Táto problematika je veľmi komplikovaná, preto iba zjednodušene.
Veľmi dlhé vlny. (Very Low Frekvency VLF)
Šíria sa okolo celej zeme, prenikajú aj pomerne hlboko pod povrch zeme dokonca čiastočne aj pod hladinu vody. Pre spojenie s ponorenými ponorkami sa používajú frekvencie pod rádiovými vlnami podľa bežného rozdelenia. Napr. jadrové ponorky pracujú na 82 Hz (Rusko) a 78 Hz (USA). Na týchto frekvenciách je možné komunikovať aj z hĺbky 1 km pod hladinou, ako bolo experimentálne zistené. Anténa s dĺžkou okolo 200m je vlečená za ponorkou alebo sa používa rámová anténa.
Dlhé vlny (Low Frekvency LF, alebo Long Wawes LW)
Šíria sa popri povrchu zeme, ohýbajú sa okolo neho a čiastočne prenikajú aj pod povrch. Používali sa počas druhej svetovej voijny a po nej na komunikáciu s ponorkami. Počas 1. svetovej vojny sa používali ako hlavná komunikácia rádim.
Stredné vlny (Medium Frekvency MF, alebo Medium Wawes MW)
Cez deň sa šíria hlavne ako prízemné vlny, po západe slnka sa časť šíri aj odrazom od ionosféry.
Spoločnou nevýhodou týchto vĺn je potreba veľkých výkonov a malého množstva použetilných frekvencií pre komunikáciu na veľké vzdialenosti.
Krátke vlny (High Frekvency HF alebo Short Wawes SW)
Šíria sa hlavne odrazom od ionosféry. Pre tento odraz platia zásady dopadu a odrazu ako pre sveteľné žiarenie. Keďže však odraz nenastáva od jediného bodu, odrazený lúč je rozptýlený, čo umožňuje príjem na pomerne veľkej ploche. Kritická frekvencia ktorá sa ešte odráža, MUF (Maximal Usualy Frekvency) sa mení každým okamžikom, zavisí vo všeobecnosti od dennej, ročnej doby a slnečnej aktivity. V praxi sa používa častejšie ako MUF optimalizovaná frekvencia FOT, ktorá je iba cca 80% z MUF. Táto umožňuje komunikáciu s malým výkonom na veľké vzdialenosti. Napr 5 až 10 W na 2000 km. Pre DV by bol nutný výkon okolo 100 kW na rovnaký dosah. Nevýhodou je potreba prelaďovať rádiostanicu v určených časoch. Najnižšia použiteľná frekvencia LUF Low Usualy Frekvency) je frekvencia ktorá je ešte použiteľná na spojenie na danú frekvenciu, ale nižšie frekvencie sa šíria s veľkým útlmom. Krátke vlny sú základným taktickým astrategickým spojením na vzdialenosti od cca 100 km.
Veľmi krátke vlny (Very High Frekvency, VHF, Ultra High Frekvency UHF a ešte aj Super High Frekvency SHF)
Šíria sa na prekticky priamu viditeľnosť. Neohýbajú sa, odrážajú sa iba od veľkých vodivých plôch. Preto sa používajú pre komunikáciu na krátke vzdialenosti. Postačuje tu aj malý výkon. Tým, že je tu relatívne veľký počet komunikačných kanálov su vhodné aj pre satelitné spojenie. Vplyv ionosféry je zanedbateľný. ďalšie využitie je v radaroch a mikrovlnných rádiových spojoch.
Zdroj: vlasná práca
Veľmi dlhé vlny. (Very Low Frekvency VLF)
Šíria sa okolo celej zeme, prenikajú aj pomerne hlboko pod povrch zeme dokonca čiastočne aj pod hladinu vody. Pre spojenie s ponorenými ponorkami sa používajú frekvencie pod rádiovými vlnami podľa bežného rozdelenia. Napr. jadrové ponorky pracujú na 82 Hz (Rusko) a 78 Hz (USA). Na týchto frekvenciách je možné komunikovať aj z hĺbky 1 km pod hladinou, ako bolo experimentálne zistené. Anténa s dĺžkou okolo 200m je vlečená za ponorkou alebo sa používa rámová anténa.
Dlhé vlny (Low Frekvency LF, alebo Long Wawes LW)
Šíria sa popri povrchu zeme, ohýbajú sa okolo neho a čiastočne prenikajú aj pod povrch. Používali sa počas druhej svetovej voijny a po nej na komunikáciu s ponorkami. Počas 1. svetovej vojny sa používali ako hlavná komunikácia rádim.
Stredné vlny (Medium Frekvency MF, alebo Medium Wawes MW)
Cez deň sa šíria hlavne ako prízemné vlny, po západe slnka sa časť šíri aj odrazom od ionosféry.
Spoločnou nevýhodou týchto vĺn je potreba veľkých výkonov a malého množstva použetilných frekvencií pre komunikáciu na veľké vzdialenosti.
Krátke vlny (High Frekvency HF alebo Short Wawes SW)
Šíria sa hlavne odrazom od ionosféry. Pre tento odraz platia zásady dopadu a odrazu ako pre sveteľné žiarenie. Keďže však odraz nenastáva od jediného bodu, odrazený lúč je rozptýlený, čo umožňuje príjem na pomerne veľkej ploche. Kritická frekvencia ktorá sa ešte odráža, MUF (Maximal Usualy Frekvency) sa mení každým okamžikom, zavisí vo všeobecnosti od dennej, ročnej doby a slnečnej aktivity. V praxi sa používa častejšie ako MUF optimalizovaná frekvencia FOT, ktorá je iba cca 80% z MUF. Táto umožňuje komunikáciu s malým výkonom na veľké vzdialenosti. Napr 5 až 10 W na 2000 km. Pre DV by bol nutný výkon okolo 100 kW na rovnaký dosah. Nevýhodou je potreba prelaďovať rádiostanicu v určených časoch. Najnižšia použiteľná frekvencia LUF Low Usualy Frekvency) je frekvencia ktorá je ešte použiteľná na spojenie na danú frekvenciu, ale nižšie frekvencie sa šíria s veľkým útlmom. Krátke vlny sú základným taktickým astrategickým spojením na vzdialenosti od cca 100 km.
Veľmi krátke vlny (Very High Frekvency, VHF, Ultra High Frekvency UHF a ešte aj Super High Frekvency SHF)
Šíria sa na prekticky priamu viditeľnosť. Neohýbajú sa, odrážajú sa iba od veľkých vodivých plôch. Preto sa používajú pre komunikáciu na krátke vzdialenosti. Postačuje tu aj malý výkon. Tým, že je tu relatívne veľký počet komunikačných kanálov su vhodné aj pre satelitné spojenie. Vplyv ionosféry je zanedbateľný. ďalšie využitie je v radaroch a mikrovlnných rádiových spojoch.
Zdroj: vlasná práca