Gaínza, Gabino

Rozpočet tohoto webu pro rok 2017 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 84.733,- Kč Chci přispět
Sraz 14.10.2017 Nelahozeves | US Air Force - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb | US Army - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)

Gaínza, Gabino

    Avatar
     
    Příjmení:
    Surname:
    Gaínza y Fernández de Medrano Gaínza y Fernández de Medrano
    Jméno:
    Given Name:
    Gabino Gabino
    Jméno v originále:
    Original Name:
    Gabino Gaínza y Fernández de Medrano
    Fotografie či obrázek:
    Photograph or Picture:
    -
    Hodnost:
    Rank:
    brigádny generál general brigadier
    Akademický či vědecký titul:
    Academic or Scientific Title:
    - -
    Šlechtický titul:
    Hereditary Title:
    - -
    Datum, místo narození:
    Date and Place of Birth:
    20.10.1753 ?, Baskytsko
    20.10.1753 ?, Basque Coutry
    Datum, místo úmrtí:
    Date and Place of Decease:
    DD.MM.1829 Mexico, D.F.
    DD.MM.1829 Mexico, D.F.
    Nejvýznamnější funkce:
    (maximálně tři)
    Most Important Appointments:
    (up to three)
    Generálny kapitán Guatemaly
    Najvyśší politický šéf provincie Guatemala
    Capitan general of the Guatemala
    Superior political chief of the Guatemala province
    Jiné významné skutečnosti:
    (maximálně tři)
    Other Notable Facts:
    (up to three)
    - -
    Související články:
    Related Articles:
    Zdroje:
    Sources:
    perspectivamilitar.blogspot.com
    www.viviplanet.com.ar
    es.wikipedia.org
    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/85275#371783Verze : 0
    MOD
    Avatar
    brig. gen. Gabino alebo Gavino Gaínza y Fernández de Medrano


    *20.10.1753 Vizcaya, País Vasco, Španielsko
    + približne 1829 Mexico D.F.



    Najvyšší politický šéf provincie Guatemala /9.3.1821–23.6.1822/




    Narodil sa v krajine Baskicko a bol vojakom Španielskej armády v kolóniách Nového Španielska. Ako dôstojník Španielskej armády prichádza roku 1783 do Perú, kde sa podieľa na potlačení indiánskej rebélie Túpaca Amaru. Odtial je preložený na základňu do Guayaquil kde ako plukovník velí delostrelectvu prístavu. Svoju vojenskú kariéru pokračoval bez nejakých výnimočných udalostí a problémov a bol mu udelený kríž Ritierov San Juana a bol funkcionárom viacerých vicekráľov Perú a dosiahol hodnosti brigadier a velitel Pluku Infanta Don Carlosa de Lima v roku 1811.


    V januári 1814 bol vyslaný do Chile vicekráľom Abascalom. Bol poverený vymenením Juana Francisca Sáncheza, ako lídra royalistických síl umiestnených v Chillán od smrti brigadiera Antonia Pareja. Bol poverený Abascalom, aby dal nový impulz bojom s Čilskými indipentistami, ktoré uviazli na mŕtvom bode.


    Jeho vylodenie v Arauco 31.1 nebolo možné zastaviť Chilským veliteľom sektoru Bernardom O′Higgins. N tom istom mieste sa 3.2. sa zišli mnohý mapuchovia, aby žiadali uznanie dohôd s korunou na pôde tzv. palrlamentu Qulin. Gainza zhromaždil sily z Chillánu aby začal svoju kampaň a boj. Jedna z jeho jednotiek dobil 3.3.základňu Talca, ktorá je následne zmasakrovaná. Tento masaker ako aj hrdinská smrť veliteľa základne vyprovokovala krízu a odpor v krajine.


    4.3. milicionári zajmú bývalých vlasteneckých veliteľov Josého Miguel Carrera a uLuisa Carrera. Pokračujú mnohé boje počas nasledujúcich mesiacov.
    Po skončení kampane v Quechereguas 5.4.1814 sú obe armády vyčerpané v katastrofálnych zásobovacích podmienkach. Počas 3 mesiacov pod velením Gaínzu royalisti dobili veľkú časť teritória a mestá Talcahuano a Concepción ale boli veľmi vyčerpané.


    Anglický komodor James Hillyar prináša do Chile nové inštrukcie od vicekráľa Abascala, aby sa s povstalcami vyjednávalo. Po niekoľkých vyjednávaniach Gaínza podpisuje dohodu Lircay, kde sa hovorí, že opustí provinciu Concepción a na oplátku obdrží sľub vernosti kráľovi a Fernandovi VII zo strany povstalcov, Bernarda O′Higgins a Juana Mackenna.


    Vicekráľ keď si prečítal túto dohodu, nebol s týmto spokojný a nahradil ho Marianom Osoriom, a postavil ho pred súd v Lime, pre neposlušnosť jeho rozkazov.
    Súd v Lime bol proti Gaínzovi a ten musel čakať strážený až do skončenia procesu. Bol však oslobodený, ale jeho povesť bola veľmi poškodená. Z tohto dôvodu bol preložený do Quita, pod jurisdikciu Vicekráľovstva Nová Granáda.


    Počiatkom roku 1820 dostal funkciu generálny subinšpektor síl Nového Španielska. A roku 1821 bol menovaný Najvyšším politickým šéfom provincie Guatemala s pôsobnosťou nad Chiapas, Guatemala, El Salvador a Honduras, Nicaragua a Costa Rica.


    Proti tomuto protestoval vicekráľ Peru Joaquín de la Pezuela, ktorý nesúhlasil kôli sympatiám Gaízu k indipendentistom. Taktiež protestoval Generálny kapitán Guatemaly Carlos de Urrutia y Montoya. Gaínza dostal moc 9.3.1821, v tom čase ešte ako koloniálnej Guatemale.


    V auguste 1821 México pod vedením Agustína de Iturbide vyhlásilo nezávislosť. Gaínza sa dostal do novej situácie a primkol sa na stranu hnutia za nezávislosť. 15.9.1821 zvolal do mesta Guatemala zasadnutie, ktoré prehlásilo nezávislosť provincie Guatemala od Španielskej koruny. Toto bolo právne zakotvené v dokumento, ktorý sa volá Zákon o nezávislosti strednej Ameriky "Acta de independencia de Centroamérica" a jeho podpis figuruje na prvom mieste. Zasadnutie Provincie Guatemala sa rozhodlo, že všetko toto bude ratifikované na Stredoamerickom kongrese, ktorý sa zišiel 1.3.1822. Až do tohto dňa všetci funkcionári, politici a vojaci zostanú vo svojich funkciách. Týmto sa stal Gaínza prvým vládcom nezávislej Guatemly (jefe político, politickým šéfomako sa píše v listine). Rozhodnutie vyhlásiť nezávislosť bolo napodobnené následne ostatnými provinciami španielskej strednej Ameriky.


    29.10.1821 zaslal teraz cisár Mexica Iturbide list v ktorom pozýval pridať sa Guatemale k Mexicu. A taktiež pozýval, aby sa reprezentanti ústavných súdov zišli v hlavnom meste Mexica. Ale v tom čase sa vojsko Mexica približovalo k hranici s Guatemalou. Gainza odpovedal na list, že je potrebné toto ešte konzultovať, aby bolo možné prijať rozhodnutie a že očakáva, že sa armáda Mexica zastavi na svojom pochode, pričom rozhodnutie zašle do 3.1.1822. 5.1.1822 32 obcí súhlasilo s anexiou Mexica, 104 viac menej akceptovalo, 2 boli proti a 21 si myslelo že by sa mal zísť kongres a prijať rozhodnutie.


    Posledné menované obce pojali podozrenie, že sekretár poradného zhromaždenia ktoré radilo prezidentovi, Mariano Gálvez, zmanipuloval všetko, aby večšina súhlasila s anexiou.


    Ale skutočnosťou je že mnohé mestá a obce (Comayagua, Ciudad Real (Chiapas), Quetzaltenango, Sololá, intendencie v Nicaragua) sa pripájali z vlastnej vôle k Mexickému impériu a to aj bez súhlasu z hlavného mesta. Gaínza a dočasné poradné zasadnutie deklarovali úniu medzi Kráľovstvom Guatemala a Mexickým cisárstvom 5.1.1822 v meste Guatemala.


    To to spustilo mnoho udalostí ako:


    • 11 .1. El Salvador považuje anexiu ako nelegitímnu a pod velením José Matíasa Delgado a Manuela José Arce sa pripravuje na boj.
    • 23.1 Iturbide menuje Gaínzu dočasným generálnym kapitánom Guatemaly
    • 25.2o Gainza nariadil, aby sa vykonala prísaha vernosti pripojenia k Mexicu
    • 30.3 Iturbide udelil Gaínzovi hodnosť Generála kráľovstva a ponúkol vládnuť niektorej z provincii alebo Novej Galícii ako odmenu za služby.
    • Gainza požiadal o vyslanie mexických jednotiek, ktoré už sú na hranici pod velením Vicente Filisola.
    • 12.6. jednotky prichádzajú do mesta Guatemala.
    • 23.6 na základe príkazu Iturbideho, Gainza odovzdáva moc Filisolovi a odchádza do Mexica.


    Iturbide nedodržal slovo a Gaínza sa nestal guvernérom alebo niečo podobne. Je známe iba to, že umrel okolo roku 1829 v úplnej chudobe po tom ako celý život slúžil vicekráľom a zastával vysoké posty.

    zdroj:
    perspectivamilitar.blogspot.com
    www.viviplanet.com.ar
    es.wikipedia.org

    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/85275#315152Verze : 0
    MOD