32. pluk polního dělostřelectva (RACA 32)

Rozpočet tohoto webu pro rok 2017 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 55.755,- Kč Chci přispět
US Air Force - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb | US Army - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)

32. pluk polního dělostřelectva (RACA 32)

Regimiento de Artilleria de Campaňa No 32 (RACA 32)

    Avatar
    Delostrelectvo sa prvý krát objavuje v španielsku v Alegerciras roku 1342, pričom v tejto dobe kanóny používané ešte nedisponovali dostatočnou presnosťou, ale ich prvotný efek mal dopad na morálku jednotiek. Katolícky králi pozvali do španielska majstrov z Talianska, Francúzska a Nemecka, aby títo pripravili pôdu na vytvorenie delostrelectva španielska. Do čela delostrelectva postavili Francisco Ramíreza de Madrid.


    Tento sa objavuje v histórii Melilly keď prichádza do nej spolu s Pedrom de Estopinánom, aby tu pripravili pôdu na vytvorenie zamýšľanej jednotky. Pripravovali pôdu na vytvorenie jednotky tým, že mali za úlohu získať 5.000 mužov, niekoľko koní, a niekoľkých mužov pre potreby delostrelectva na základňu v Melille.


    Jednotku začali pripravovať od vylodenia v noci 17.9.1492 a prvá vec ktorú urobili bolo vyloženie brvien a driev a postavenie provizórneho tábora na ktorom pracovali po celú noc a keď sa rozodnilo, Melilla videla múry a vežami, počula bubny a výstreli diel.


    Takto rýchlo a prekvapivo dorazilo delostrelectvo do Melilly. Na základe dokumentu z Alcalá de Henares z 13.4.1498, jednotky pevnosti v Melilla čítala 700 mužov rôznych zbraní a medzi nimi 19 delostrelcov a 1 tavič.


    V danom dokumente sa nehovorý o výzbroji ani o počte diel, ktorými by mala pevnosť diponovať, ale dá sa predpokladať že výzbroj pozostávala z "ribadoquinov", "falconetov", "culebrín" a"sacrov", ktoré boli ľahko prenesiteľné a preto mohli byť použité kde ich bolo potreba bez večšej námahy.


    50 rokov neskôr sa dozvedáme, že pevnostné delostrelectvo tvorilo 11 diel, pričom kapitán pevnosti Francisco de Medina žiada, aby bola jednotka posilnená o 18 ďalšich diel, aby sa tak vylepšila obrana mesta, ktoré v tej dobe bolo opevnené.


    V roku 1568 za pôsobenie veliteľa Pedro Benegasa de Córdoba boli v činnosti 23 kanónov, ktoré boli rozhodným činiteľom pri odrážaní útokov na hranice, a na samotné mesto Melilla.


    Materiál ktorým jednotka v tej dobe disponovala bol dosť chybový a nehody boli dosť časté.


    V decembri 1774 Melilla dostáva 90 nových kanónov, pričom večšina je železných. Na ich obsluhu boli určený, jeden poddôstojník a 46 delostrelcov a tento stav musel vyčkať až do príchodu 2 delostreleckého praporu z Cádizu, ktorý so sebou priváža personál, ako aj 154 kanónov, 15 mažiarov.


    19.3.1775 jednotka vracia námorníctvu niekoľko kanónov a personál sa redukuje, pričom tento je rozdelený do expedičných jednotiek.


    10.9.1800, materiál ktorým tu disponovalo Kráľovské delostrelectvo bolo 133 kusov materiálu, pričom 72 bolo bronzových kanónov, 32 kovových a 29 mažiarov a húfnic. Na ich obsluhu bolo iba 32 delostrelcov, čo bolo veľmi málo a skoro všetky kovové delá boli zastaralé a nefunkčné. Z tohto dôvodu bola jednotka z Melilly sústavne posilovaná z iných jednotiek, najme zo Stálej delostreleckej brigády z Ceuty z praporov No 4, 6 a 13.


    Posledne z menovaných mal svoje velenie v Malage a vždy držal jednu rotu v Melille, kde aj zostala natrvalo.


    Melillské delostrelectvo v tej dobe plnilo hlavne úlohy odrážania hraničných útokov, ničenie nepriateľských bunkrov v priestore hraníc, ktoré mohli ohrozovať mesto, ako aj podpora jednotiek ktoré operovali vonku z mesta.


    Roku 1862 sa použilo delostrelectvo, aby vytýčilo hranice teritória Melilly.
    Roku 1867 prichádza veľká inovácia u tejto delostreleckej jednotky, prichádza k zmene nabíjania diel a to z doterajšieho cez hlaveň (avancarga). Vláda Španielska, v tomto roku objednáva u fabriky Krupp prvý kus ktorý sa nabíja zozadu, a tieto delá sa začínajú následne sériovo vyrábať v Seville a postupne dochádza k renovácií delostreleckého materiálu. Staré kovové delá sú rozobraté a predané za šrotovú cenu, často krát za odvoz. Niektoré sa ešte využijú na stráženie starých úzkych uličiek starej Melilly, alebo ako delá provizórneho móla Villanueva.


    Roku 1893 pevnostné delostrelectvo disponovalo 64 kusmi materiálu, pričom hlavne delá a húfnice kalibru 15, modelov Verdes Montenegro a Mata. Medzi tymito sú zahrnuté aj ktoré boli umiestnené v nových pevnostiach San Lorenzo, Camellos, Cabrerizas Altas y Bajas a Rostrogordo, v každej po 2 kusy a pevnosť Cabrerizas Bajas 3 kusy.


    Veliteľ delostrelectva mal k dispozícii sklad a dielne ako aj 3 sklady pušného prachu, umiestnené v pevnostiach Concepción Alta (dnešné vojenské múzeum), Victoria Chica a del Rosario.


    Roku 1891 Kráľovná regent María Cristina de Habsburg zvyšuje počet delostreleckých praporov pevnostných na 13, pričom v Málage sa vytvárajú 4 roty ktoré sú rozmiestnené jedny v Melille a ďalšie 3 v Málege, rôznych menších mestách a v Badajoze. Prapor začína podliehať 6 Pešiemu pluku.


    Vo vojne "Guerra de Margallo", sa v oblasti skoncentrovalo 25.000 mužov pod velením Kapitána Arsenio Martíneza Camposa. S touto armádou prišlo do oblasti mnoho delostreleckých jednotiek ako aj hlavný veliteľ delostrelectva.


    V roku 1894 je Generálne veliteľstvo v Melille reorganizované a ako jeho sily sú určené z hľadiska delostrelectva:


    • Základňa Melilla
    • 13 Prapor pevnostného delostrelectva o sile 321 mužov
    • Jednotky poloostrovnej armády
    • Bateria prvého jazdeckého pluku
    • Bateria druhého jazdeckého pluku

    S novou reorganizáciou v súvislosti s koncom vojny na Kube a Filipínach v januári 1899, 13 Prapor pevnostného delostrelectva sa začína označovať ako 10 Prapor pevnostného delostrelectva a v máji toho istého roku ako Prapor pevnostného delostrelectva Melilla.


    V roku 1903 je nahradený materiál horskej sekcie za nové kanóny Krupp 75 mm. Nasledovného roku sa rozpúšťa pevnostný prapor a vytvára sa Jednotka delostrelectva veliteľstva Melilla so 6 bateriami. Zmiešaná bateria sa začína označovať ako Zmiešaná poľná skupina, a časť baterii je jazdecká a časť poľná.


    V roku 1906 jedna z baterii 12 Jazdného pluku spolu so svojim materiálom sa včleňuje do jednotky v Melille a týmto kompletizuje sily horskej baterie, ktorá dovtedy bola nekompletné a mala iba niektoré zo svojich sekcií.


    9.7.1909 sú napadnutý robotníci pracujúci na stavbe železnice zo strany Marokáncov, z tohto dôvodu sú jednotky pevnostného delostrelectvy posilnené a skladajú sa z technickej komisie, 7 jazdných batérií, mobilného skladu (jednej sekcie horskej a jednej jazdnej).

    V roku 1910 je rozpustená Zmiešaná poľná skupina a vytvára sa Zmiešaný delostrelecký pluk a roku 1912 sa začína menovať Pluk horského delostrelectva Melilla a roku 1917 sa začína označovať ako Zmiešaný pluk delostrelectva Melilla.


    Roku 1914 sa vytvára Jazdecká skupina veliteľstva delostrelectva v Melille o sile 2 baterii.


    Následne sú jednotky viac krát reorganizované a veliteľstvu roku 1925 zostáva jedna jednota útočných vozidiel, jedna bateria 155 mm a jeden mobilný sklad.

    Na základe generálneho rozkazu z 10.7.1927, je pacifikovaná zóna protektorátu, vytvára sa veliteľstvo delostrelectva Rif ktoré existuje spolu s veliteľstva delostrelectva v Melilla, aj keď následne obe sa zlučujú a vytvárajú tak Veliteľstvo delostrelectva východnej zóny, ktoré sa roku 1933 začína označovať ako Zoskupenie delostrelectva Melilla.


    Zoskupenie delostrelectva Melilla sa podieľa aj na občianskej vojne, pričom vysiela na poloostrov 6 bateriu a 2 a 3 horskú bateriu v roku 1936 a 5 a 12 horskú bateriu, velenie druhej skupiny, 7, 9 a 11 bateriu a 13 bateriu legionárskych diel v 1937, pričom všetky tieto sa vracajú po jej konci v roku 1939, v roku keď je Zoskupenie delostrelectva Melilla rozpustené a následne sa vytvárajú pluky delostrelectva No 50 – následne, No 9 v roku 1960, a delostrelecké No 33 a No 34. Posledne menovaný sídli v Villa Sanjurjo a roku 1940 je premiestnený do Melilla a je označený ako Pluk delostrelectva No 32.


    Po konci protektorátu v roku 1957 Pluk delostrelectva No 32 absorbuje Pluk delostrelectva No 33 a neskôr, v roku 1965 Pluk delostrelectva No 9 a v roku 1966 sa začína oznaćovať ako Pluk zmiešaného delostrelectva No 32.

    Roku 1985 sa vytvára Skupina ľahkého protilietadlového delostrelectva nº VII (GAAAL VII) so svojou jednotkou služieb, ako aj s jednotkou služieb základne "Teniente Flomesta", pričom je podriadená táto Zmiešanému pluku delostrelectva No 32.


    Roku 1992 Pluk zmiešaného delostrelectva (Regimiento Mixto de Artillería) nº 32 sa začína označovať ako Pluk poľného delostrelectva No 32.

    Jednotka v dnešnej dobe prechádza neustálou modernizáciou a zmenami. Bolo modernizované velenie a kontrola a jednotka bola vybavená systémom "GAXI". Jednotka je v procese nahradzovania húfnic 155/23 za nové húfnice 155/52.


    Jednotka je umiestnená na základni "Teniente Flomesta", v Melilla a je podriadená Generálnemu veliteľstvu v Melilla.


    Pluk sa k dnešnému dňu skladám z:
    • Velenia
    • Jednotky podpory velenia
    • Skupina poľného delostrelectva I/32 (GACA I/32)
    • Skupina protilietadlových kanónov VII (GAAA VII)



    zdroj
    www.mde.es
    www.ejercito.mde.es/organizacion/raca32

    URL : http://forum.valka.cz/topic/view/86269#319624Verze : 0
    MOD