Čo je to vlastne pirátstvo a ako bolo definované?
Slovo pirát je z gréckeho peirates, odvodeného od peiran - pokúsiť sa, dosiahnuť (t.j. korisť na mori). Z toho vzniklo latinské pirata. Asi prvá definícia piráta, ale zároveň aj najširšia čo sa týka konkretizácie pochádza od Ciceróna; De officiis: Pirata hostis generis humani - Pirát je nepriateľ ľudského rodu. V roku 1499 pápež Alexander VI. vydal bulu In cena Domini (Na hostine Pána), v ktorej hrozí exkomunikácii z cirkvi nielen heretikom, ale aj pirátom. V pápežskej bule bola definícia piráta nasledovná: Za piráta sa pokladá ten, kto bez splnomocnenia alebo poverenia nejakou vládou vykonáva na mori lupičské remeslo. Išlo o svojský názor, odzrkadľujúci svoju dobu i osobu samotného pápeža. Celú históriu sprevádzali rozdielne pohľady na pirátstvo, mali však spoločné základné kritérium: pirátov pokladali za osoby bez vlasti resp. bez domovského práva, nepožívali osobnú ochranu, nevzťahovalo sa na nich vojenské právo. Jednoducho boli "iusti hostes - nepriatelia práva".
Medzinárodná konferencia v Paríži v roku 1856 sa rozhodla pokladať za pirátstvo:
1. Násilnosti súkromných lodí proti iným lodiam, ako aj odcudzenie lode alebo jej nákladu.
2. Konanie jednotlivcov alebo skupiny ľudí (nech sa dostanú na loď zvonku, alebo sa zmocnia plavidla ako členovia posádky či cestujúci), ktorí nútia posádku viesť plavidlo v rozpore s programom plavby.
3. Útoky vojenských plavidiel na lode neutrálnych štátov s výnimkou lodí, ktoré pašujú zbrane.
4. Za pirátske lode sa považujú aj tie, ktoré:
a) Slúžia otrokárstvu, čiže obchodu s ľuďmi,
b) neplavia sa pod nijakou vlajkou,
c) nevztyčujú vlajku im náležiacu.
Konvencia OSN o morskom práve prijatá v Ženeve 29.5.1958 vyhlasuje za pirátstvo aj nasledovné:
1. Vykradnutie lode s použitím alebo bez použitia vlastného plavidla a to tak na voľnom mori, ako aj vo vodách jurisdikcie niektorého štátu.
2. Všetky akty dobrovoľnej účasti na čine uvedenom v bode č. 1.
3. Povzbudzovanie a nabádanie k činnosti uvedenej v bode č. 1
V dnešnej dobe sa pirátstvo charakterizuje podľa dokumentu: DOHOVOR ORGANIZÁCIE SPOJENÝCH NÁRODOV O MORSKOM PRÁVE (10.12.1984)
Pirátstvu sa venuje článok 100 až 107
Článok 100
POVINNOSŤ SPOLUPRACOVAŤ PRI ZABRAŇOVANÍ PIRÁTSTVA
Všetky štáty sú povinné čo v najväčšej miere spolupracovať pri zabraňovaní pirátstva na šírom mori alebo akomkoľvek inom mieste, ktoré nepodlieha jurisdikcii žiadneho štátu.
Článok 101
DEFINÍCIA PIRÁTSTVA
1. Akýkoľvek protiprávny skutok násilia alebo zadržania alebo akýkoľvek lúpežný skutok spáchaný pre súkromné účely posádkou alebo cestujúcimi na súkromnej lodi, alebo
súkromnom lietadle, ktoré sú namierené:
a) na šírom mori proti inej lodi, alebo inému lietadlu, alebo proti osobám a majetku na ich palube,
b) proti lodi, lietadlu, osobám alebo majetku v mieste nepodliehajúcom jurisdikcii žiadneho štátu,
2. akýkoľvek skutok dobrovoľnej účasti pri použití lode alebo lietadla, ak ten, ktorý sa ho dopúšťa vie o skutočnostiach, ktoré dodávajú tejto lodi alebo tomuto lietadlu charakter pirátskej lode alebo pirátskeho lietadla,
3. akýkoľvek skutok, ktorého cieľom je podnecovať alebo úmyselne umožňovať činy, ktoré sú uvedené v pododseku (a) alebo (b).
Článok 102
Pirátstvo vojnovej lode, štátnej lode alebo štátneho lietadla, ktorých sa zmocnila vzbúrená posádka
Pirátske skutky tak, ako sú definované v článku 101, spáchané vojnovou loďou, štátnou loďou alebo štátnym lietadlom, ktorých sa zmocnila vzbúrená posádka, sú považované za činy spáchané súkromnou loďou alebo lietadlom.
Článok 103
DEFINÍCIA PIRÁTSKEJ LODE ALEBO LIETADLA
Za pirátske sú považované lode alebo lietadlá, ktoré sú určené osobami, pod ktorých skutočnou kontrolou sa nachádzajú, pre účely spáchania niektorého zo skutkov uvedených v článku 101. To isté platí, ak ide o lode alebo lietadlá, ktoré sa použili ku spáchaniu takýchto skutkov, pokiaľ sa nachádzajú pod kontrolou osôb, ktoré sa dopustili týchto skutkov.
Článok 104
Zachovanie alebo strata príslušnosti pirátskej lode alebo lietadla
Loď alebo lietadlo si môže ponechať svoju štátnu príslušnosť, aj napriek tomu že sa premenilo v pirátsku loď alebo lietadlo. Zachovanie alebo strata štátnej príslušnosti sú určované zákonmi štátu, ktorý im udelil pôvodnú štátnu príslušnosť.
Článok 105
ZABAVENIE PIRÁTSKEJ LODE ALEBO LIETADLA
Na šírom mori alebo na akomkoľvek inom mieste, ktoré nepodlieha jurisdikcii žiadneho štátu, môže každý štát zabaviť pirátsku loď alebo lietadlo, alebo unesenú loď alebo lietadlo, ktoré sú v moci pirátov a zatknúť osoby a zabaviť majetok na palube. Súdy štátu, ktorý vykonal zabavenie, môžu rozhodnúť o trestoch, ktoré majú byť uložené, ako i opatreniach, ktoré majú byť urobené vo vzťahu k lodiam, lietadlám a majetku, s výhradou práv tretích strán rokujúcich v dobrej viere.
Článok 106
ZODPOVEDNOSTÍ ZA ZABAVENIE BEZ DOSTATOČNÉHO DOVODU
V prípade, že bolo zabavenie lode alebo lietadla podozrievaného z pirátstva urobené bez dostatočného dôvodu je štát, ktorý ich zabavil zodpovedný štátu, ktorého štátnu príslušnosť zabavené lode alebo lietadlá mali, za všetky straty alebo škody spôsobené zabavením.
Článok 107
LODE A LIETADLÁ, KTORÉ SÚ OPRÁVNENÉ VYKONAŤ ZABAVENIE Z DOVODU PIRÁTSTVA
Zabavenie z dôvodu pirátstva môže byť vykonané len vojnovými loďami alebo vojenskými lietadlami, alebo inými loďami alebo lietadlami, ktoré sú zreteľne označené a sú identifikovateľné ako lode alebo lietadlá v štátnej službe a oprávnené pre takéto účely.
Zdroj
Ferko, Milan. Pod čiernou vlajkou. 1. vydanie
Bratislava: Obzor, 1984. 260 strán, 40 obrazových príloh. 65 – 015 – 84
www.telecom.gov.sk
Slovo pirát je z gréckeho peirates, odvodeného od peiran - pokúsiť sa, dosiahnuť (t.j. korisť na mori). Z toho vzniklo latinské pirata. Asi prvá definícia piráta, ale zároveň aj najširšia čo sa týka konkretizácie pochádza od Ciceróna; De officiis: Pirata hostis generis humani - Pirát je nepriateľ ľudského rodu. V roku 1499 pápež Alexander VI. vydal bulu In cena Domini (Na hostine Pána), v ktorej hrozí exkomunikácii z cirkvi nielen heretikom, ale aj pirátom. V pápežskej bule bola definícia piráta nasledovná: Za piráta sa pokladá ten, kto bez splnomocnenia alebo poverenia nejakou vládou vykonáva na mori lupičské remeslo. Išlo o svojský názor, odzrkadľujúci svoju dobu i osobu samotného pápeža. Celú históriu sprevádzali rozdielne pohľady na pirátstvo, mali však spoločné základné kritérium: pirátov pokladali za osoby bez vlasti resp. bez domovského práva, nepožívali osobnú ochranu, nevzťahovalo sa na nich vojenské právo. Jednoducho boli "iusti hostes - nepriatelia práva".
Medzinárodná konferencia v Paríži v roku 1856 sa rozhodla pokladať za pirátstvo:
1. Násilnosti súkromných lodí proti iným lodiam, ako aj odcudzenie lode alebo jej nákladu.
2. Konanie jednotlivcov alebo skupiny ľudí (nech sa dostanú na loď zvonku, alebo sa zmocnia plavidla ako členovia posádky či cestujúci), ktorí nútia posádku viesť plavidlo v rozpore s programom plavby.
3. Útoky vojenských plavidiel na lode neutrálnych štátov s výnimkou lodí, ktoré pašujú zbrane.
4. Za pirátske lode sa považujú aj tie, ktoré:
a) Slúžia otrokárstvu, čiže obchodu s ľuďmi,
b) neplavia sa pod nijakou vlajkou,
c) nevztyčujú vlajku im náležiacu.
Konvencia OSN o morskom práve prijatá v Ženeve 29.5.1958 vyhlasuje za pirátstvo aj nasledovné:
1. Vykradnutie lode s použitím alebo bez použitia vlastného plavidla a to tak na voľnom mori, ako aj vo vodách jurisdikcie niektorého štátu.
2. Všetky akty dobrovoľnej účasti na čine uvedenom v bode č. 1.
3. Povzbudzovanie a nabádanie k činnosti uvedenej v bode č. 1
V dnešnej dobe sa pirátstvo charakterizuje podľa dokumentu: DOHOVOR ORGANIZÁCIE SPOJENÝCH NÁRODOV O MORSKOM PRÁVE (10.12.1984)
Pirátstvu sa venuje článok 100 až 107
Článok 100
POVINNOSŤ SPOLUPRACOVAŤ PRI ZABRAŇOVANÍ PIRÁTSTVA
Všetky štáty sú povinné čo v najväčšej miere spolupracovať pri zabraňovaní pirátstva na šírom mori alebo akomkoľvek inom mieste, ktoré nepodlieha jurisdikcii žiadneho štátu.
Článok 101
DEFINÍCIA PIRÁTSTVA
1. Akýkoľvek protiprávny skutok násilia alebo zadržania alebo akýkoľvek lúpežný skutok spáchaný pre súkromné účely posádkou alebo cestujúcimi na súkromnej lodi, alebo
súkromnom lietadle, ktoré sú namierené:
a) na šírom mori proti inej lodi, alebo inému lietadlu, alebo proti osobám a majetku na ich palube,
b) proti lodi, lietadlu, osobám alebo majetku v mieste nepodliehajúcom jurisdikcii žiadneho štátu,
2. akýkoľvek skutok dobrovoľnej účasti pri použití lode alebo lietadla, ak ten, ktorý sa ho dopúšťa vie o skutočnostiach, ktoré dodávajú tejto lodi alebo tomuto lietadlu charakter pirátskej lode alebo pirátskeho lietadla,
3. akýkoľvek skutok, ktorého cieľom je podnecovať alebo úmyselne umožňovať činy, ktoré sú uvedené v pododseku (a) alebo (b).
Článok 102
Pirátstvo vojnovej lode, štátnej lode alebo štátneho lietadla, ktorých sa zmocnila vzbúrená posádka
Pirátske skutky tak, ako sú definované v článku 101, spáchané vojnovou loďou, štátnou loďou alebo štátnym lietadlom, ktorých sa zmocnila vzbúrená posádka, sú považované za činy spáchané súkromnou loďou alebo lietadlom.
Článok 103
DEFINÍCIA PIRÁTSKEJ LODE ALEBO LIETADLA
Za pirátske sú považované lode alebo lietadlá, ktoré sú určené osobami, pod ktorých skutočnou kontrolou sa nachádzajú, pre účely spáchania niektorého zo skutkov uvedených v článku 101. To isté platí, ak ide o lode alebo lietadlá, ktoré sa použili ku spáchaniu takýchto skutkov, pokiaľ sa nachádzajú pod kontrolou osôb, ktoré sa dopustili týchto skutkov.
Článok 104
Zachovanie alebo strata príslušnosti pirátskej lode alebo lietadla
Loď alebo lietadlo si môže ponechať svoju štátnu príslušnosť, aj napriek tomu že sa premenilo v pirátsku loď alebo lietadlo. Zachovanie alebo strata štátnej príslušnosti sú určované zákonmi štátu, ktorý im udelil pôvodnú štátnu príslušnosť.
Článok 105
ZABAVENIE PIRÁTSKEJ LODE ALEBO LIETADLA
Na šírom mori alebo na akomkoľvek inom mieste, ktoré nepodlieha jurisdikcii žiadneho štátu, môže každý štát zabaviť pirátsku loď alebo lietadlo, alebo unesenú loď alebo lietadlo, ktoré sú v moci pirátov a zatknúť osoby a zabaviť majetok na palube. Súdy štátu, ktorý vykonal zabavenie, môžu rozhodnúť o trestoch, ktoré majú byť uložené, ako i opatreniach, ktoré majú byť urobené vo vzťahu k lodiam, lietadlám a majetku, s výhradou práv tretích strán rokujúcich v dobrej viere.
Článok 106
ZODPOVEDNOSTÍ ZA ZABAVENIE BEZ DOSTATOČNÉHO DOVODU
V prípade, že bolo zabavenie lode alebo lietadla podozrievaného z pirátstva urobené bez dostatočného dôvodu je štát, ktorý ich zabavil zodpovedný štátu, ktorého štátnu príslušnosť zabavené lode alebo lietadlá mali, za všetky straty alebo škody spôsobené zabavením.
Článok 107
LODE A LIETADLÁ, KTORÉ SÚ OPRÁVNENÉ VYKONAŤ ZABAVENIE Z DOVODU PIRÁTSTVA
Zabavenie z dôvodu pirátstva môže byť vykonané len vojnovými loďami alebo vojenskými lietadlami, alebo inými loďami alebo lietadlami, ktoré sú zreteľne označené a sú identifikovateľné ako lode alebo lietadlá v štátnej službe a oprávnené pre takéto účely.
Zdroj
Ferko, Milan. Pod čiernou vlajkou. 1. vydanie
Bratislava: Obzor, 1984. 260 strán, 40 obrazových príloh. 65 – 015 – 84
www.telecom.gov.sk