Robert Goddard

(1882-1945)

Robert Hutchinson Goddard sa narodil 5.októbra 1882 vo Worcesteri, v štáte Massachusets v USA.
Údajne ho ako 16-ročného inšpirovala Wellesova kniha „Vojna svetov“ (nekôr spomínal, že s nadšením čítal aj „Edisonovo dobytie Marsu“ od G.P.Servissa a taktiež román „Zo Zeme na Mesiac“ od Jula Verna).
Jeho neskoršie objavy mali celkom praktický význam. Vysokú školu absolvoval roku 1908 a doktorát obhájil roku 1911 na Clarkovej univerzite vo Worcesteri. Vo svojom voľnom čase (a na vlastné náklady) skúmal možnosti zlepšenia rakiet používaných na výskum horných vrstiev atmosféry. Spočiatku pracoval s pevnými pohonnými látkami, no uvedomoval si však ich obmedzené možnosti použitia. Pracoval na vylepšovaní konštrukcie a nezávisle od ruského raketového inžiniera K.E.Ciolkovského prišiel s myšlienkou viacostupňových rakiet. Patent nazvaný „Raketový aparát“ zaregistroval 7.júla 1914. O týždeň neskôr si dal patentovať aj raketu s kvapalinovým motorom.
Počas prvej svetovej vojny získal Goddard pre svoje raketové štúdie finančnú podporu od ústavu Smithsonian vo Washingtone a neskôr aj od vlády USA, ktorá sa zaujímala o vývoj raketových zbraní. Prvé úspechy dosiahol na sklonku vojny, vtedy však už táto podpora bola obmedzená. V roku 1919 ako profesor Clarkovej univerzity uverejnil v druhom čísle 71.ročníka „Smithsonian Miscellaneous Collections“ obsiahlu technickú správu nazvanú „Metóda dosahovania mimoriadnych výšok“. V časti publikácie sa zaoberal úvahami o pohonnej látke a užitočnom náklade pri použití vtedajšej techniky a okrajovo sa tiež zmienil o možnosti dosiahnuť mesiac raketou. Novinári túto krátku úvahu celkom vytrhli z kontextu a Goddarda vykreslili ako excentrického, ak nie rovno šialeného profesora. Na Goddarda to silo zapôsobilo. Bol od detstva veľmi plachý a nevyhľadával publicitu. Preto neskôr, keď sa o jeho práce zaujímala tlač, usiloval sa ich zahaliť pláštikom tajomstva.
Významný pokrok vo svojom výskume dosiahol, keď prešiel z pevného na kvapalné palivo. V marci 1926 na odľahlej farme v Auburne naplnil prvú, veľmi jednoduchú raketu raketu kvapalným kyslíkom a benzínom. Táto pohonná zmes umožnila malej rakete dosiahnuť rýchlosť takmer 100 km/h, pričom jej let trval 2,5 sekundy a dosiahnutá výška bol 18 metrov. Motor však horel 22,5 sekúnd (teda aj pred odopútaním od rampy).
Bola to svetová premiéra letu rakety s kvapalinovým motorom.
Ďalší uspešný pokus nasledoval 3.apríla 1926. Tretí pokus 4.mája úspešný nebol, no štvrtý štart 26.decembra 1926 sa opäť vydaril.
17.júla 1927, po vyriešení finančných a technických problémov, pristúpil Goddard k skúške svojej novej rakety 3,5 metra dlhej, so vzletovou hmotnosťou 26 kg. Tento štart mal dokonca ohlas vo verejnosti.
30.decembra 1930 odpálil na strelnici Roswell v Novom Mexiku ďalšiu raketu, ktorá dosiahla výšku 610 metrov a maximálnu rýchlosť 222 m/s. Bola 3,6 metrov dlhá a trup mala potiahnutý hliníkovým plechom. Roku 1935 skúšal celkom novú raketu. Dňa 8.marca s veľkou pravdepodobnosťou prekonala v horizontálnom lete rýchosť zvuku (odhad bol 311 m/s). O 20 dní neskôr dosiahla raketa výšku 1463 metrov a rýchlosť 244,4 m/s a dňa 31.mája doletela do výšky 2286 metrov.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa Goddard venoval výskumu a vývoju urýchľovacích raketových motorov pre lietadlá armádneho a námorného letectva.
Ako prvý publikoval rozsiahle hodnotenie rakiet na kvapalné palivo a predložil seriózny projekt možnosti letu do kozmu. Avšak jeho rezervovanosť a nedôverčivosť v publikovaní výsledkov práce spolu s faktom, že jeho hlavným záujmom nikdy neboli lety do vesmíru, umožnili tretej osobnosti tých čias – Hermannovi Oberthovi – získať určité prvenstvo.
Goddard zomrel 10.augusta 1945, ale ešte zažil obdobie, keď na južné Anglicko začali dopadať veľké nacistické rakety V-2, hnané kvapalinovými (palivo bol etanol) motormi.

Robert Goddard

Při pokusu v roce 1926




Zdroj: http://www.af.mil/photos/mediagallery.asp?galleryID=160&page=5

Zobrazit podrobnosti