DEU - X-4

Raketa,ktorá dosiahla najlepšie výsledky zo všetkých projektov nemeckých riadených leteckých rakiet a bola schválená do sériovej výroby.Je dielom vývojovej skupiny vedenej dr.Maxom KRAMEROM z firmy Ruhlstahl v Brackwede.Dr.Kramer pracoval na výskume riadených prostriedkov už v roku 1938,kedy pracoval v Nemeckom leteckom výskumnom ústave v Berlíne-Adlershof na projekte 250kg riadenej pumy.Na riadenie použil ním vyvinutý systém elektromagneticky ovládaných spoilerov.Ďalší vývoj už u firmy Ruhlstahl viedol k bojovo používanej riadenej pume Fritz X-1.Rovnaký systém ovládania použil i pri vývoji iných svojich projektov.

Práce na X-4 začali úvodnou štúdiou v roku 1942 a samotný vývoj začal v 6/1943.Vtedy bol u firmy BMW úspešne dokončený vývoj najmenšieho raketového motoru na kvapalné palivo BMW 109-548.

Motor mal zaujímavú konštrukciu.Pracoval na pretlakovom dodávaní pohonných hmôt.Potrebný tlak dodával stlačený vzduch v dvoch oddelených nádobách (celkovo 0,33kg).Okolo tlakových nádob boli špirálovo vinuté nádrže paliva a okysličovadla.Vnútorná špirálova nádrž bola tvorená 13 závitmi trubky svetlosti 22mm a obsahovala 1,8kg látky Tonka-250.Vonkajšiu nádrž na okysličovadlo tvorilo 14 závitov trubky svetlosti 28mm,obsahujúcej 6,7kg látky Salbei.Palivo bolo vytlačované stlačeným vzduchom pomocou pružných piestov.Tonka-250 priamo do spaľovacej komory a okysličovadlo Salbei najprv prechádzalo chladiacim traktom tvaru trubkovej špirály(16 závitov),nachádzajúcej sa okolo vonkajšej strany spaľovacej komory.Palivová zmes sa zapaľovala zmiešaním samozážihom.Tlak vzniknutý pri spaľovaní bol 2.94MPa.Motor pracoval 22 sekúnd a vyvíjal ťah 1,37kN.
Nálož v boj.hlavici malo tvoriť 24kg plastickej trhaviny Nipolit od firmy WASAG.
Riadiaci systém Dusseldorf-Detmond vyvinula firma Telefunken.Povely vydával operátor pohybom riadiacej páky a povelové impulzy boli predávané rakete cez izolované vodiče(priemer 0,2mm,celková dĺžka 5500m).Vodiče sa odvíjali z cievok nainštalovaných na dvojici protiľahlých krídel rakety.Na druhej dvojici boli umiestnené stopovky pre lepšie sledovanie rakety operátorom.Ovládacie spoilery boli na 4 kormidlách na zadnej časti trupu rakety. Raketa za letu rotovala rýchlosťou 60 otáčok/min.Gyroskop s komutátorom povelov a batérie(24V) boli uložené medzi nádrže paliva a spaľovaciu komoru.V konečnej fáze letu mala byť raketa navádzaná pomocou akustického navádzacieho systému Dogge.Hlavicu inicioval akustický bezkontaktný zapaľovač Meise vo vzdialenosti okolo 7m od cieľa.Zvažovalo sa použitie i iných systémov(Madrid,Kranich,Luchs atď.).Rátalo sa i s rádiovým povelovým riadiacim systémom Kran-Walzenbrigg.

Prvé úspešné skúšky sa odohrali 8/1944.Pri pozemných streľbách sa dosiahol dostrel 3500m,pri vypustení X-4 z lietadla až 5500m.Rakety mali tvoriť výzbroj viacerých typov lietadiel.FW190,Ju88,Ju388 mali niesť 2 kusy X-4,Me-262 mali niesť 4kusy.

hmotnosť rakety 60,5kg
rozpätie krídel s cievkami 725mm

Po schválení výroby sa v roku 1945 plánovala výroba 19 850 rakiet,ďalších 3 000 rakiet objednali jednotky SS pre zvláštne úlohy pod označením Gerät 78. 2/1945 bol bombardovaný závod v Stargarde,kde boli zničené všetky pripravené raketové motry pre X-4.Koncom 2/1945 boli pri nálete na letisko Kupper pripravené skúšobné rakety.Po týchto dvoch náletoch sa vízia sériovej výroby vytratila.Pravdepodobne nedošlo k žiadnemu bojovému použitiu rakety X-4.

*zdroj : Kroulík/Růžička - Vojenské rakety,Naše vojsko

Detaily rakety

RAF Museum Cosford