Výrobné čísla: 1751-1766, 1768-1949, 1968, 1769, 2016-2075, 2101-2600 (15 vozidiel z tejto série)
Serial numbers: 1751-1766, 1768-1949, 1968, 1769, 2016-2075, 2101-2600 (15 vehicles from this serie)
Zdroje: Sources:
Vladimír Francev, Charles K.Kliment- Marder III & Grille, vydavateľstvo MBI, rok vydania 1999, ISBN: 80-902238-5-0
Thomas L. Jenty, Hilary Louise Doyle - Panzer Tracts No. 7-2, Panzerjaeger (7,62 cm F.K.(r) auf gp.Sfl. to Marder 38T) development and employment from 1941 to 1943, rok vydania 2005, ISBN: 0-9744862-9-9
Vladimír Francev - LT vz.38 Tank, který se povedl - rodinný portrét, vydavateľstvo Svět křídel, Cheb, rok vydania 2019, ISBN: 978-80-7573-057-2
URL : https://www.valka.cz/7-5-cm-PaK-40-auf-Pz-Kpfw-38-t-Marder-III-Ausf-H-t23986#596755
Verze : 2
Penetrace 7,5 cm Pak 40/3 L/46 přI vertikálním sklonění pancíře 30°
URL : https://www.valka.cz/7-5-cm-PaK-40-auf-Pz-Kpfw-38-t-Marder-III-Ausf-H-t23986#462182
Verze : 0
Sd. Kfz. 138 Marder III v armádě první Slovenské republiky
V létě roku 1944 převzal slovenská armáda 18 kusů improvizovaného stihače tanků Marder III. Vozidla pravděpodobně obdržela evidenční čísla: V-3107 až V-3124. Za Slovenského národního povstání nejméně dva kusy se účastnily bojů v prostoru Turce a další dva kusy na východním Slovensku.
Camouflage (zastírání) Původní nátěr byl jednobarevný odstín německé pískové žluti. Nepředpokládá se, že by došlo k přetření původního nátěru. Vozidla byla údajně označena erbem s třemi svislými pruhy v barvě: bílá, modrá a červená.
Poznámka Jeden z níže uvedených zdrojů se stal majetkem Múzea SNP, které jej odmítlo vydat tiskem, pro údajné dějepravné chyby.
Zdroj Ivan Bajtoš (†): Tanky a tankisti v SNP, manuskript, Košice asi 1980 Ivan Bajtoš (†): História slovenského pluku útočnej vozby 1939-1944, manuskript, Košice 1987
URL : https://www.valka.cz/7-5-cm-PaK-40-auf-Pz-Kpfw-38-t-Marder-III-Ausf-H-t23986#242090
Verze : 0
Sd. Kfz. 138 Marder III (7,5 cm KPÚV pás.) v slovenskej armáde (1939-1945) Úvahy nad posilnením protitankovej obrany jednotiek slovenskej armády spadala do skoršieho obdobia. V polovici roka 1943 sa uvažovalo nad prestavbou ľahkých tankov LT vz.38 na stíhače tankov, no zostalo len pri úvahách. Pravdepodobne by to bolo nad možnosti armády. Slovenská armáda prejavila záujem o nemecké stíhače tankov Marder začiatkom roka 1944, kedy vystavila objednávku na 26 kusov. Neskôr bol tento požadovaný počet zvýšený na 35 kusov. Nemecké vojenské orgány však uvo)lnili len 18 stíhačov. Vozidlá dorazili z pobočky armádnej tankovej zbrojnice (Heeres-Panzer-Unterzeugamt) v Olomouci dňa 19.5.1944. Slovenské pomenovanie znelo 7,5 cm KPÚV na pásoch (skrátene 7,5 cm KPÚV pás.). Všeobecne sa udáva dodanie verzie Sd.Kfz.138 (Ausf.H). Podľa zdroja uvedeného nižšie dostali vozidlá tohoto typu vojenské označenia V-3.111 až V-3.128. Podľa tohoto zoznamu sa dá identifikovať, ktoré stíhače vznikli z platforiem repasovaných tankov Pz.Kpfw. 38(t) a ktoré vznikli ako novostavby Sd.Kfz. 138 (Ausf. H). Pôvodným zámerom bolo vyzbrojenie celého II. práporu KPÚV, no pre nedostatok stíhačov tankov (požiadavka Slovenskej armády rátala s dodaním 35 ks stíhačov) boli týmto typom vyzbrojené len 4. rota a 5. rota (dve čaty po troch stíhačoch plus jeden stíhač pre veliteľa roty). Neúplný prápor sa stal v 6/1944 súčasťou novovytváranej poľnej jednotky PÚV dislokovanej na východnom Slovensku. Veliteľ PÚV mjr.útv. Jozef Dobrotka požadoval z dôvodu dopĺňania materiáloveho a personálneho stavu požadoval neskoršie poľné nasadenie jednotky. Prebiehal zároveň výcvik posádok samohybných diel. Jednotka bola na východné Slovensko odoslaná 4.8.1944. V tom čase bola dvojica stíhačov tankov súčasťou štábnej roty PÚV. Obe roty práporu KPÚV boli pridelené k 1. a 2. divízii. 4. rota bola 10.8.1944 pridelená k obrane priestoru Duklianskeho priesmyku a k podpore jednotiek 3. pešieho pluku. 5. rota práporu KPÚV sa nachádzala v Ladomírovej. V tom čase sa schyľovalo k začiatku povstania, ktoré vypuklo 29.8.1944. 31.8.1944 sa začalo odzbrojovanie poľných jednotiek PÚV nemeckými jednotkami. 5. rota bola poobede 31.8.1944 obkľúčená a odzbrojená. 4. rotu KPÚV umiestnená vo Vyšnom Komárniku postihol rovnaký osud. Štábna rota s dvojicou stíhačov tankov stihla uniknúť k partizánom a okamžite sa zapojila do bojov. Stíhače sa za účelom zabráneniu odzbrojovania slovenských jednotiek zúčastnili útoku z Hermanoviec na Prešov. Pri ťažkých bojoch s nemeckou protitankovou batériou bol jeden stíhač zničený. Nekoordinovaný a chaotický útok stroskotal a jednotka sa stiahla späť do Hermanoviec. Jednotka sa do večera 1.9.1944 zmenila na vojensko-partizánsku jednotku Bohdan Chmeľnickij (veliteľ mjr.útv. Dobrotka). Stíhač pod velením zást. Júliusa Rajtáka sa zúčastnil obrany Hermanovskej doliny a 4.9.1944 sa podieľal na úspešnom protiútoku proti jednotkám Kampfgruppe Rintelen. Na druhý deň nepriamou paľbou výrazne napomohlo pri odrážaní nemeckých útokov. Rozhodujúci nemecký útok naplánovaný na 7.9.1944, pri ústupe do Hermanovskej doliny bol zabitý veliteľ vozidla zást. Rajták a vozidlo napriek snahe zachrániť ho padlo do nemeckých rúk. Na začiatku povstania teda bolo 14 vozidiel zabavených Nemcami pri odzbrojovaní slovenských jednotiek a dvojica stíhačov bola zničená v bojoch. Zvyšná dvojica stíhačov 7,5 cm KPÚV pás. bola na začiatku povstania v náhradnom prápore PÚV v Turčianskom Svätom Martine, kde tvorili s dvojicou ťahaných protitankových kanónov 7,5 cm KPÚV (7,5 cm PaK 40) asistenčnú čatu. Dni pred vypuknutím povstania sa podieľali na "propagačných" akciách proti partizánom, nálada v jednotke totiž bola protinemecká. V tom čase boli z vojakov a dobrovoľníkov-záložníkov vytvárané jednotky protitankových kanónov. Vznikla rota 7,5 cm KPÚV, kde dvojica stíhačov 7,5 cm KPÚV pás. tvorila čatu pod velením por.útv. Pavla Buocika. 29.8.1944 o 4.00 hod. bola vyslaná čata por.útv. Štefana Bodnára (4x LT vz.38, 1x 7,5 cm KPÚV pás.) obsadiť prípravné postavenia na Dubnej Skale. Poobede bola čata poverená presunúť sa do Žiliny na podporu povstalcov. Na druhý deň sa stíhač tankov podieľal na útoku na žilinskú celulózku, kde boli zabarikádovaní nemeckí vojaci. Popoludní sa povstalci zo Žiliny stiahli pretože do mesta dorazili prvé nemecké jednotky podporované tankami a protitankovými kanónmi. Vozidlá sa stiahli do Strečianskej tiesňavy. K 7,5 cm KPÚV pás. sa pripojil i druhý stíhač a vytvorili zálohu druhého obranného pásmy úseku Domašín - železničný dvojtunel - Jánošíkovo. Veliteľmi vozidiel boli slob.asp. Matej Buc a slob.asp. Július Vojenčiak. Jedno samohybné delo sa zúčastnilo úspešnej obrany pri nemeckom pokuse o prielom pri Domašíne. Následne pre neudržateľnosť úseku krylo ústup jednotiek od Domašínu, pri ktorej vozidlo pod velením slob.asp. M. Buca zničilo nemecký tank a druhý prinútilo k ústupu. V noci z 31.81944 na 1.9.1944 zlikvidoval jeden stíhač dvojicu nemeckých kanónov 7,5 cm PaK 40. Posádka 7,5 cm KPÚV pás. slob.asp. M. Buca 1.9.1944 v obrane zničil ďalší nemecký tank a neskôr toho dňa sa obe stíhače podieľali na zastavení nemeckého útoku a stabilizovaní povstaleckej obrany. 3.9.1944 bol stíhač slob.asp. Mateja Buca spoločne so štvoricou tankov LT vz.35 prekvapený dvojicou nemeckých tankov v ich postavení pri Dzuranovskom potoku smerom k Strečnianskej tiesňave. Nemecký útok jednotku zdecimoval. Zachrániť sa podarilo len stíhač tankov, tanky boli zničené. Slob.asp. Buc padol. Vozidlo bolo opravené a jeho nadstavba zosilnená pancierom zo zrušeného obrneného automobilu PA vz.30. Velením vozidla bol poverený stot. Ján Kukliš. 4.9.1944 bol druhý stíhač pod velením slob.asp. Júliusa Vojenčiaka vyslaný do protiútoku smerom na Horné Vrútky. Následne ustúpil do východzieho postavenia. 8.9.1944 podporoval jeden 7,5 cm KPÚV pás. protiútok prápora Vitalay, ktorý zahnal nemecké jednotky až k Vrútkam. Náhly protiútok, ktorý podnikol nemecký tank Pz.Kpfw.IV zasiahol i stíhač tankov pod velením des.asp. Júliusa Vojenčiaka. Zranená posádka ho opustila. 9.9.1944 bol podniknutý povstalecký protiútok smerom na Priekopu. Zúčastnil sa ho i posledný stíhač tankov, ktorý bol zničený neďaleko Košút (Priekopa a Košúty sú dnes súčasťou mesta Martin). Týmto dňom skončilo vcelku celkom úspešné bojové nasadenie stíhača tankov 7,5 cm KPÚV pás.
Výrobné číslo podvozku
Verzia Marder III (resp. prestavba z Pz.Kpfw.38(t))
1)Marian Uhrin - Pluk Útočnej vozby 1944, Múzeum Slovenského národného povstania, rok vydania 2012, ISBN: 978-80-89514-14-4 Vladimír Francev, Charles K.Kliment- Marder III & Grille, vydavateľstvo MBI, rok vydania 1999, ISBN: 80-902238-5-0 Vladimír Francev - LT vz. 38, tank, který se povedl, Svět křídel, rok vydania 2019, ISBN: 978-80-7573-057-2
URL : https://www.valka.cz/7-5-cm-PaK-40-auf-Pz-Kpfw-38-t-Marder-III-Ausf-H-t23986#596635
Verze : 44
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.