ZiL-135K (ЗиЛ-135К) - ťažký terénny automobil, skonštruovaný konštrukčnou kanceláriou automobilových závodoch Lichačeva na základe podvozku ZiL-135.
Koncom 50-tych rokov 20. Storočia vzrástol v Sovietskom zväze dopyt po ťažkých kolesových ťahačoch schopných pracovať aj v ťažkom teréne. Záujem o takúto techniku prejavoval ako Sovietska armáda, tak aj národné hospodárstvo. V armáde plánovali použiť tieto vozidlá ako prepraníky a ťahače pre tankovú a pásovú obrnenú techniku, prípadne pre mobilné riadiace a veliteľské stanovištia, národné hospodárstvo potrebovalo výkonné vozidlo schopné pracovať aj v ťažkých podmienkach na Sibíri.
Po vývoji štvornápravového ťahača ZiL-134, ktorý napriek svojim výborným výsledkom v teréne neuspel z dôvodov malej prevádzkovej spoľahlivosti a do sériovej výroby sa nedostal, vytvorili konštruktéri automobilových ázvodov ZiL v Moskve podvozok následovníka podobnej konštrukcie, ktorý dostal označenie ZiL-135. Táto rodina vozidiel zahŕňa niekoľko modelov, ktoré sa líšili použitými motormi, určením a niektorími ďalšími konštrukčnými prvkami, v závislosti na ich plánovanom použití. Ale prevažná väčšina dôležitých súčiastok týchto vozidiel bola aspoň spočiatku vzájomne zameniteľná.
V roku 1961 vzniká na základe podvozku ZiL-135Je (ЗиЛ-135Е) modifikácia ZiL-135K (maketa vzniká už v máji 1960). Podobne ako predchádzajúci model nebol ZiL-135K určený na prekonávanie vodných prekážok plavbou. Rovnako ako ZiL-135 mal ZiL-135K štvoricu náprav. Jednotlivé nápravy neboli vybavené tlmičmi, tlmenie terénnych nerovností zabezpečovala pružnosť pneumatík. Dvojica stredných náprav zostala umiestnená blízko seba v strede vozidla, prvá a štvrtá náprava boli umiestnené samostatne na začiatku a konci automobilu. Tieto nápravy boli riaditeľné, čo vozidlu umožňovalo veľkú priechodnosť terénom (aj v zákrutách boli jednotlivé kolesá prakticky v zákryte) a malý polomer otáčania.
Motorová jednotka bola tvorená dvojicou benzínových motorov ZiL-375Ja (ЗиЛ-375Я) (podobný motor bol použitý napr. v automobile Ural-375D s výkonom po 175 hp. Každý motor pomocou hydromechanickej prevodovky poháňal kolesá na jednej strane vozidla. Pre potreby umiestnenia rozmerného kontajneru s raketou bol podvozok vozidla predĺžený na 7,6 m a z dôvodu úspory miesta boli aj motory premiestnené pod kabínu osádky. Vozidlo bolo vybavené vysokopružnými pneumatikami rozmeru 16.00-20" so systémom centrálneho hustenia pneumatík, čo tiež zvyšovalo možnosti vozidla v teréne. Regulácia umožňovala plynulo počas jazdy meniť tlak v pneumatikách od 0,5 do 2 kgs/cm2.
Automobil sa sériovo vyrábal od roku 1961, v roku 1962 sa jeho výroba presunula do Brjanského automobilového závodu.
Špeciálne nástavby:
- odpaľovacie zariadenie 2P30 (2П30) pre raketu S-5 (C-5) komplexu FKR-2 (ФКР-2) (kód NATO SSC-1A Shaddock)
- prototyp mobilného veliteľského stanovišťa
- odpaľovacie zariadenie SPU-35B (СПУ-35Б) protilodného raketového systému Redut (Редут) (kód NATO SSC-1B Sepal)
Zdroj:
http://leon-esman.chat.ru/21.htm
http://legion.wplus.net/guide/army/tr/zil135.shtml
http://www.fas.org
www.new-factoria.ru
Koncom 50-tych rokov 20. Storočia vzrástol v Sovietskom zväze dopyt po ťažkých kolesových ťahačoch schopných pracovať aj v ťažkom teréne. Záujem o takúto techniku prejavoval ako Sovietska armáda, tak aj národné hospodárstvo. V armáde plánovali použiť tieto vozidlá ako prepraníky a ťahače pre tankovú a pásovú obrnenú techniku, prípadne pre mobilné riadiace a veliteľské stanovištia, národné hospodárstvo potrebovalo výkonné vozidlo schopné pracovať aj v ťažkých podmienkach na Sibíri.
Po vývoji štvornápravového ťahača ZiL-134, ktorý napriek svojim výborným výsledkom v teréne neuspel z dôvodov malej prevádzkovej spoľahlivosti a do sériovej výroby sa nedostal, vytvorili konštruktéri automobilových ázvodov ZiL v Moskve podvozok následovníka podobnej konštrukcie, ktorý dostal označenie ZiL-135. Táto rodina vozidiel zahŕňa niekoľko modelov, ktoré sa líšili použitými motormi, určením a niektorími ďalšími konštrukčnými prvkami, v závislosti na ich plánovanom použití. Ale prevažná väčšina dôležitých súčiastok týchto vozidiel bola aspoň spočiatku vzájomne zameniteľná.
V roku 1961 vzniká na základe podvozku ZiL-135Je (ЗиЛ-135Е) modifikácia ZiL-135K (maketa vzniká už v máji 1960). Podobne ako predchádzajúci model nebol ZiL-135K určený na prekonávanie vodných prekážok plavbou. Rovnako ako ZiL-135 mal ZiL-135K štvoricu náprav. Jednotlivé nápravy neboli vybavené tlmičmi, tlmenie terénnych nerovností zabezpečovala pružnosť pneumatík. Dvojica stredných náprav zostala umiestnená blízko seba v strede vozidla, prvá a štvrtá náprava boli umiestnené samostatne na začiatku a konci automobilu. Tieto nápravy boli riaditeľné, čo vozidlu umožňovalo veľkú priechodnosť terénom (aj v zákrutách boli jednotlivé kolesá prakticky v zákryte) a malý polomer otáčania.
Motorová jednotka bola tvorená dvojicou benzínových motorov ZiL-375Ja (ЗиЛ-375Я) (podobný motor bol použitý napr. v automobile Ural-375D s výkonom po 175 hp. Každý motor pomocou hydromechanickej prevodovky poháňal kolesá na jednej strane vozidla. Pre potreby umiestnenia rozmerného kontajneru s raketou bol podvozok vozidla predĺžený na 7,6 m a z dôvodu úspory miesta boli aj motory premiestnené pod kabínu osádky. Vozidlo bolo vybavené vysokopružnými pneumatikami rozmeru 16.00-20" so systémom centrálneho hustenia pneumatík, čo tiež zvyšovalo možnosti vozidla v teréne. Regulácia umožňovala plynulo počas jazdy meniť tlak v pneumatikách od 0,5 do 2 kgs/cm2.
Automobil sa sériovo vyrábal od roku 1961, v roku 1962 sa jeho výroba presunula do Brjanského automobilového závodu.
Špeciálne nástavby:
- odpaľovacie zariadenie 2P30 (2П30) pre raketu S-5 (C-5) komplexu FKR-2 (ФКР-2) (kód NATO SSC-1A Shaddock)
- prototyp mobilného veliteľského stanovišťa
- odpaľovacie zariadenie SPU-35B (СПУ-35Б) protilodného raketového systému Redut (Редут) (kód NATO SSC-1B Sepal)
Zdroj:
http://leon-esman.chat.ru/21.htm
http://legion.wplus.net/guide/army/tr/zil135.shtml
http://www.fas.org
www.new-factoria.ru