Quote - Dolin404 :
Jen kacířská otázka. Narazil jsem na pro mně celkem nerozlousknutelný záhadoš..... Omlouvám se znalým, ale nic jsem o tom neslyšel a moc tomu nerozumím,..
Jaktože měl K.Knispel přiznány "kills" jakože tankový střelec a třeba Wittmann a ostatních x desítek jako velitelé????????? na jakém principu to fungovalo? Třeba jako jak je to s kills u SS-Oscha. B.Wooll (http://panzer4520.yuku.com/forum/viewtopic/id/1300) a SS-Hastuf. Michaela Wittmanna? Když byl Bobby jeho střelec tak co? Oboum se započetlo? Jako chápu že se brala v potaz i zkušenost velitele a tím jakože jeho úspěchy byly odrzaem sehranosti posádky,..no ale Knispel taky asi neměl velitele idiota, když mu nastřilel 126 x (tuším) "střed"......?? Patřilo by tedy někomu z 1./503 kdo velel K.Knispelovi. Jednu dobu mu velel třeba Oberfeldwebel Hans Fendesack (zabit 16.08.1944 ve Francii) a k tomu kdysi někde na netu jsem našel, že má 16 kills - jako velitel tanku - jsou to teda Knispelova???????
Dá k tomu někdo něco? ...........pokud možno konstruktivního....

Tematika nemeckých “tankových expertov“ nie je ani zďaleka tak preskúmaná ako napríklad tematika „stíhacích expertov“, takže k otázke uznávanie „kills“ neviem odporučiť žiadnu špecializovanú knihu. Pri svojej odpovedi vychádzam z niekoľkých memoárov nemeckých tankistov a z pár historických a publicistických kníh. (Za dobrý zdroj považujem spomienky Otta Cariusa, ktorý bol po Kurtovi Knispelovi druhým najúspešnejším „tankovým expertom“ a vojnu prežil).
Čo sa týka nemeckého systému uznávania „kills“ a vyznamenávania tankistov, tak v prvom rade boli oceňovaní velitelia tankov. Oficiálny zoznam zničených tankov bol vždy zviazaný s ich menom a oni dostávali aj najvyššie vyznamenania. Čo sa týka tankových strelcov, tak ich zoznam „kills“ bol de facto neoficiálny a ich vyznamenanie nasledovalo až po tom, čo bol vyznamenaný ich veliteľ tanku. Nie vždy totiž existovala taká situácia ako v prípade Michaela Wittmanna a Balthasara Wolla, keď veliteľ tanku a strelec dosiahli väčšinu „kills“ pri spoločnom nasadení. (Tomu zodpovedalo vyznamenanie M.Wittmanna Rytierskym krížom s dubovými ratolesťami a mečmi a vyznamenanie B.Wolla Rytierskym krížom).
Napríklad v posádke O.Cariusa sa vystriedalo viacero strelcov, ktorých neoficiálny zoznam „kills“ bol určite úctyhodný, avšak oficiálny zoznam „kills“ bol zviazaný iba s menom veliteľa tanku. O.Carius bol za svoje úspechy vyznamenaný Rytierskym krížom s dubovými ratolesťami, zatiaľ čo žiaden z jeho strelcov Rytiersky kríž nezískal. V prípade K.Knispela išlo o veľmi podobnú situáciu, keď ako strelec slúžil pod viacerými tankovými veliteľmi. Na jeho neoficiálnom zozname „kills“ sa nazbieralo 126 zasiahnutých tankov, avšak tieto úspechy boli rozdelené do niekoľkých oficiálnych zoznamov „kills“, ktoré boli zviazané s menami rôznych veliteľov. Nikto z týchto veliteľov však nezískal tak vysoké vyznamenania ako M.Wittmann a O.Carius, takže strelec K.Knispel nemal šancu byť vyznamenaný rovnakým spôsobom ako Wittmannov strelec B.Woll.
Je zaujímavé, že v lete 1944 sa B.Woll aj K.Knispel „rekvalifikovali“ na veliteľov tankov. V tejto funkcii si K.Knispel oficiálne pripísal 42 zasiahnutých tankov, čo pri zohľadnení jeho neoficiálnych 126 kills vo funkcii strelca dávalo viac ako dobrý dôvod na získanie Rytierskeho kríža. Tam ale svoju rolu zohrala povaha K.Knispela, ktorý ako vojak bol dosť nedisciplinovaný a mal mal „blbý zvyk“ otvorene kritizovať svojich nadriadených... Ak ma pamäť neklame, tak F.Kurowski vo svojej knihe písal, že Knispelovi frontoví velitelia pár krát navrhli jeho vyznamenanie Rytierskym krížom, ale štábni dôstojníci sPzAbt. 503 „Feldherrnhalle“ to vždy vetovali.