3.5.1938 bola francúzskymi armádnymi činiteľmi navrhnutá nová kategória obrnenej techniky "l´automitrailleuse puissante de cavalerie", ktorá mala nahradiť stroje v kategóriách AMD a AMR novými strojmi. Stroje týchto kategórií (plus kategória AMC), ktoré boli vo výzbroji nemali potrebné výkony a pancierovanie. Pod tlakom zlej politickej situácie, v atmosfére skorého vypuknutia vojny bol vytvorený vojnový plán, v ktorom na roky 1940/41 figurovali objednávky nových obrnených vozidiel napr. Somua S 40 (AMC - kategória jazdeckých tankov bola nahradená kategóriou ľahkých tankov), Gendron - Somua modéle 1939 (AMR - náhrada AMR 35) a Panhard AM 40P (AMD - náhrada Panhardov 178).

V roku 1938 bol vo firme Panhard pod interným firemným označením "voiture spéciale 201" (označenie plánovanej sériovej podoby znelo Panhard AM 40P) započatý vývoj nadčasového obrneného vozidla, ktorý vo svojej dobe výrazne predbehol dobu. Konštruktéri vytvorili vozidlo so štyrmi nápravami malej výšky, so zváraným pancierom v čelných partiách hrubým až 60 mm. Stroj mal na prednej a zadnej náprave gumené pneumatiky, nápravy medzi nimi niesli celooceľové kolesá s drapákovitými profilmi, ktoré značne zlepšovali trakciu v teréne. V prípade presunu vozidla po cestných komunikáciách sa tieto kolesá vyťahovali nad úroveň terénu a vozidlo sa pohybovalo len na pneumatikách. Týmto spôsobom dokázalo vozidlo dosahovať vysokú rýchlosť a úsporu pohonných hmôt. Vozidlo obsluhovala posádka tvorená vodičom a veliteľom, ktorý zároveň plnil úlohu strelca. Výzbroj vozidla tvoriacu 25 mm protitankový kanón a spriahnutý guľomet ráže 7,5 mm bola sústredená v malej veži umiestnenej na vrchu korby približne v strede vozidla. Existoval návrh novej futuristickej veže oblých tvarov, v ktorej mal byť lafetovaný moderný 37 mm kanón SA 38. Prototyp bol vyrábaný v roku 1939, dokončený bol až začiatkom roka 1940, kedy prešiel vojenskými testami. Vojenskí odborníci boli nadšení jeho výkonmi a 1.5.1940 bola podpísaná vysoká objednávka až na 600 ks strojov. Už o pár dní však bolo Francúzsko napadnuté nemeckými vojskami a všetky plány pochovala jeho rýchla porážka. Jediný postavený prototyp bol evakuovaný do severnej Afriky, kde bol v neskoršej bojovej činnosti zničený. V snahe ochrániť tento výborný projekt pred ukoristením nepriateľom bola zničená i značná časť výrobnej dokumentácie. Čo je však zaujímavosťou, stroj nezostal zabudnutý a po skončení 2. svetovej vojny bol inšpiráciou pre nové francúzske vozidlá EBR 75/90.

Zobrazit podrobnosti